E-mail (povinné):

Andrej Kalník:
Poklad Inkov

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Erik Bartoš, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 26 čitateľov


 

IX

Boli sme už v Madride celé dva mesiace; pracovali sme usilovne za celý ten čas na vysliedení a odhalení páchateľa zločinu; sliedili sme za ním pilne, pátrajúc i po tých najnepatrnejších stopách, ktoré by aspoň zďaleka boly poukazovaly na pripravovateľa zverského činu, ale on ešte vždy tešil sa slobode a zaiste tešil sa aj našej bezmocnosti. Tajomstvo uzlovitých remienkov bolo ešte vždy — tajomstvom.

Miguela, syna zavraždeného Dona Adriu, väznili trvale. Svedectvo okolností príliš silne doliehalo na neho a pre nedostatok iných dôkazov, ktoré by boly presvedčily úrady o jeho nevine, čakalo ho formálne obvinenie z vraždy vlastného otca a postavenie pred súd.

Poručík Algen zatínal päste. Nikdy sa necítil takým bezradným, takým bezmocným ako v tomto prípade.

O nevinnosti Miguela bol presvedčený, ale keďže nevedel sosbierať rukolapné dôkazy, ktorými by bol dokázal jeho nevinu, Miguel pozeral v ústrety tmavej budúcnosti.

V celom prípade od nášho príchodu na miesto zločinu nestalo sa nič nového, len to, že Thradishwari bol odišiel zo Španielska.

Po vražde Dona Adriu Thradishwariho podrobili ostrému výsluchu a hoci bolo pozitívne dokázané, že keď sa vražda stala, bol v blízkosti muzea, on jednako na úplné uspokojenie policie dokázal, že vraždu nespáchal. Policia ho nemohla zdržiavať, lebo nemala proti nemu nijakých dôkazov. Odcestoval s úplným vedomím a dovolením policie. Náčelník tajnej policie mesta Madridu však nariadil pozorovať jeho pohyby a bol o ňom upovedomovaný.

Thradishwari zdržoval sa v Buenos Aires, v Južnej Amerike.

„Graf Zeppelin o niekoľko dní podnikne okružnú cestu do Ameriky a zpät,“ oslovil ma poručík Algen istého dňa na policajnej prefektúre, kde sme čakali odvetu na kábelogram, zaslaný policii v Buenos Aires. „Cestovné lístky sú už zaopatrené: daj pripraviť batožinu a zajtra odídeme lietadlom do Nemecka.“

Prekonali sme cestu ponad oceán do Južnej Ameriky. Keď sme dorazili do Buenos Aires, Thradishwari bol zmizol. Ostatné zvesti o ňom daly tušiť, že je v Mexiku. Z Mexika sme boli nútení nasledovať Thradishwariho na Azorské ostrovy. Sledovali sme domnelého zločinca zo Španielska do Južnej Ameriky a zpät cez more; preháňali sme sa po mori zo svetadiela do svetadiela, ale Thradishwari zmizol z miest, v ktorých sme ho chceli zastihnúť, o deň, o hodinu-dve prv, ako sme ta dorazili. Na Azorských ostrovoch sme ho napokon dohonili.

Bolo to v dome istého španielskeho osadníka, s ktorým Thradishwari prišiel do potyku a s ktorým, ako sa zdalo, mal akúsi pokonávku.

Z informácií, čo nám poskytla miestna policia, dozvedeli sme sa skoro o každom pohybe Thradishwariho od jeho príchodu na ostrovy.

Krátko po našom príchode spoznali sme sa so seňorom Moraizom, oným španielskym osadníkom, a ushovorili sme sa s ním, že si na Thradishwariho počkáme v jeho dome. Thradishwari mal navštíviť Moraiza a chcel kúpiť od neho, ako nám seňor povedal, isté motúzky z Peru, ktoré boly v Moraizovej rodine už stáročia. Ponúkal mu za ne značne vysokú cenu, čo vznietilo v Moraizovi podozrenie a kúpa sa neuskutočnila ani po tretej návšteve Thradishwariho. Seňor Moraiz po dôkladnom uvažovaní odhodlal sa napokon predať motúzky, ale pýtal ešte za ne oveľa viac, než mu Thradishwari ponúkal. Thradishwari, na veľké prekvapenie Moraiza, bez okolkov pristal zaplatiť za ne, čo Moraiz žiadal. Kúpa sa mala uskutočniť v ten deň, na ktorý sme sa ushovorili s Moraizom, že počkáme na Inda v jeho dome. Ind prišiel, ako sa dalo očakávať.

„Seňor Thradishwari, prijmite moje úprimné blahoželanie. Viete veľmi rýchle využiť moderné dopravné prostriedky,“ povedal Thradishwarimu poručík Algen, keď Ind prišiel.

„Nechápem, čo myslíte,“ odpovedal Ind Algenovi. „A kto ste vy?“ spýtal sa ho nedôverivo.

„To azda nemení na veci. Bude vás väčšmi zaujímať, ak vám poviem, že sme vás sledovali z Buenos Aires až sem.“

„Z Buenos Aires až sem?“ zvolal Ind prekvapene. „Keď ste mi povedali toľko, hádam mi môžete povedať aj prečo.“

„Ó, len pre maličkosť. Seňor José Adria Ayeres bol zavraždený v Madride…“

„To viem,“ povedal Thradishwari, pretrhnúc Algena v reči. „Čo to však má do činenia so mnou?“

„To práve chceme zvedieť od vás. Ked vás policia prepustila, nevedelo sa, že isté remienky, ktoré mal seňor Ayeres v opatere, zmizly z muzea. Dozvedeli sme sa, že vy ste sa o ne nevšedne zaujímali, pane, a možno budete niečo vedieť o nich. Prišli sme za vami až z Madridu, aby sme sa vás na to spýtali.“

„Daromné márnenie času. Tuná nemôžem vám povedať o vražde viac, než som povedal v Madride.“

„A o remienkoch čo viete?“

„Nič viac než vy!“ odsekol Thradishwari.

„Haha!“ zasmial sa poručík Algen. „To je dosť; povedzte nám všetko.“

Thradishwari sa zdráhal.

„Nuž,“ pokračoval poručík Algen, „tak vám o nich poviem ja. Remienky, ktoré zmizly z muzea, sú záznamom o veľkej zlatej reťazi Inkov, ktorú zakopali pred Španielmi v istom mieste v Peru. Remienky boly vzácnym dokumentom o bohatstve Inkov a v ňom bolo označené miesto, kde sa reťaz nachodí. Vy ste vedeli o tajnosti skrytej v uzloch a chceli ste sa pomocou remienkov zmocniť reťazi, ale vám v tom prekážal Don Adria; zavraždili ste ho. Po odstránení Dona Adriu ste si remienky osvojili. Viem si predstaviť vaše sklamanie, keď ste zbadali, že návod na hľadanie nebol úplný.“

Thradishwari upadal z prekvapenia do prekvapenia keď mu poručík Algen potom rozpovedal podrobne jeho počínanie od sídenia sa s Donom Adriom až po naše stretnutie sa s ním.

Ja som, pravda, vedel o poručíkovej schopnosti čítať tajnosti peruánskych uzlíkov, ale nemohol som pochopiť, ako vedel rekonštruovať výčiny Thradishwariho v spojitosti s jeho priateľstvom s Donom Adriom a so zmocncním sa remienkov.

„Nemám viny na zavraždení Dona Adriu a o remienkoch neviem nič,“ odpovedal vzdorovite Thradishwari.

„Obdivujem vašu vytrvalosť, seňor Thradishwari, ale ľutujem, že ma nútite ku krajnostiam,“ povedal Algen a kývol rukou dvom miestnym strážcom pokoja, čo stáli vonku, aby vstúpili. Strážnici čakali už hodnú chvíľu a pozerali na dom Moraiza, ako by práve boli čakali na zavolanie.

„Našli ste niečo?“ pýtal sa ich poručík Algen, keď vstúpili.

„Áno, seňor,“ prisvedčil jeden z nich a vyťahoval z dnukajšieho vrecka svojej šuby dva zauzlené remienky.

Thradishwari stŕpol pri pohľade na ne; boly to tie samé remienky, čo zmizly z muzea.

„Azda mi prepáčite, seňor,“ povedal poručík Algen Thradishwarimu, keď odoberal podávané mu remienky od strážnika, „že som musel dať prekutať vašu batožinu v hoteli. Ako vidíte, nemusím vás odprosovať pre omyl; našly sa.“

„Sú práve také,“ poznamenal seňor Moraiz, „ako niektoré z našich.“

„Bezpochyby; pochodia všetky z toho samého miesta,“ povedal Algen. „A teraz by som rád videl niektoré z vašej sbierky; veď len k vôli tomu sme prišli. Seňor Thradishwari sa tiež bude tešiť, keď ich uvidí,“ dodal uštipačne.

„Hneď ich prinesiem, páni,“ riekol seňor Moraiz a zmizol v dverách bočnej izby. „Kde asi môžu byť! Niet ich tam,“ povedal Moraiz, keď sa objavil po chvíli.

„Juan, Juan! Kdeže si!“ volal a vyšiel. „Boly na stole v izbe; môj chlapec ich musel vziať,“ poznamenal, keď sme vyšli za ním.

„Que quieres, mi padre? — Volal si ma?“ Bol to malý, asi osemročný chlapec, ktorý vybehol zpoza domu na otcovo volanie.

„Kde sú tie remienky so stola? Máš ich?“

„Si, padre!“ odpovedal chlapec. „To tieto remienky hľadáš, otecko?“ pýtal sa chlapec nevinne a podával dva rozuzlené remienky Moraizovi.

„Kde je ten tretí?“ pýtal sa chlapca.

„Mercédes sa s ním hrá. Bavíme sa na kone; ja som kôň a ona ma poháňa. Ten remienok bol prikrátky na bič — rozväzuje uzlíky na ňom, aby bol dlhší.“

Thradishwari i poručík Algen chceli sa vrhnúť odrazu k dievčaťu a vyrvať mu pozostalý nerozviazaný remienok. Pri samom dievčati poručík Algen sa zastavil, chopil Thradishwaribo za rameno a povedal:

„Už je neskoro!“

Dievča rozviazalo ostatný uzlík na remenci, ktorý bol skrýval štyristoročné tajomstvo. Rozviazaním uzlíka tajnosť zlatej reťazi ostávala tajnosťou naveky…

Poručík Algen stál chvíľu ako nemý. Potom sa vzchopil a, lapiac Thradishwariho za plece, povedal mu:

„Rozum malého decka zmiatol nás oboch a rozlúštil jedno z tajomstiev svojím spôsobom, druhé tajomstvo, v Madride, zostáva nerozlúštené: to musíme rozlúštiť my. Ty, Thradishwari, musíš ísť s nami zpät do Španielska zodpovedať sa z vraždy Dona Adriu.




Andrej Kalník

— krajanský národnokultúrny pracovník, spisovateľ, robotník, pravdepodobne v Chicagu, autor propagačného spisu o Matici slovenského školstva v Amerike, autor románu Poklad Inkov s kriminálnou zápletkou a zbierky rozprávok a povestí Presadené štepy Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.