ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Thradishwari po prerušení priateľstva s Donom Adriom odrazu stal sa ctiteľom jeho syna Miguela. Bolo ho často vídať v jeho spoločnosti a Miguel opätovne navštevoval mystika v jeho „svätyni“.

Ľudia, keď videli sblíženie sa dvoch nemožností — učiteľa vznešených náuk, čo zavrhovaly hmotu, a nespútaného hýrivca, ktorý hovel hmote a hlivel v jej objatí — krútili hlavami a hovorili:

„Bude koniec sveta!“

Nepoznali pravú príčinu sblíženia sa dvoch extrémov a v žarte robili stávky.

„Stavím sa,“ povedal istý zaťatý národovec, „že náš Miguel prerobí Inda na espada.“

„Hohoho!“ zarehotal sa ktosi. „To by Hispania vyšla na psí tridsiatok, keby bola odkázaná zabávať sa pri výkonoch takých hrdinov ako Thradishwari.“

„Tutut-tút!“ nadhodil druhý, podnapilý občan so svetovým rozhľadom. „Mysticizmus Indie by tiež smutne vyzeral, keby India bola odkázaná na mudrcov ako náš Miguel.“

Našli sa aj vážnejší ľudia, ktorí prejavovali mienku, že Thradishwari, súc priateľom Dona Adriu, nahliadol, že treba obrátiť Miguela na dobrú cestu, keďže Miguel bol jediným synom váženého a všeobecne uctievaného učenca. Vážne verili v schopnosť Inda urobiť s ním zázrak a spriazniť ho s prístupnejším smýšľaním a životom, ktorý by nevrhal také ponižujúce tiene na jeho otca. Ľutovali úctyhodného starca a Indovi žičili zdaru.

Pravda, nik ani nešípil, z akých pohnútok vyhľadával Thradishwari Miguelovo priateľstvo. Nedozvedel sa o tom ani sám Miguel. Priateľstvo Inda mu však lichotilo a s hrdosťou nadpriadal svoje rozhovory:

„Mi amigo el filosófo… môj priateľ filozof to povedal.“

Tri dni pred začatím sezóny byčích zápasov Miguel si spomenul na svojho priateľa filozofa. Prv nemal času rozmýšľať. V rozčuľujúcom pripravovaní sa na tak dôležitú udalosť pozabudol na neho. Zaneprázdnený všakovými návštevami, poradami s dochovávateľmi „šľachetných“ býkov, návštevami priateľov, ctiteľov a podujímateľov torrera v iných častiach krajiny, Miguel nenachodil veľa času myslieť na iné záležitosti.

Zo všetkých jeho vlastností — a Miguel ich mal mnoho — jedna bola dobrá. Tej mu nik neupieral ani uprieť nemohol. Miguel zastával sa svojich priateľov v hocijakých okolnostiach. Nemenilo na veci, či niektorý z jeho priateľov niekoho ozbíjal, zadusil ženu alebo vyvraždil pol mesta. Miguel sa ho zastával a zastával sa ho nielen tak naoko, ale úprimne.

„Los toros, la patria y mis amigos!“ hovorieval. „Býci, vlasť a priatelia!“ Pravda, býci boli na prvom mieste. „Býci, vlasť a priatelia!“ bolo jeho heslom, ktorého sa pridŕžal po celý život. „Býci, vlasť a priatelia!“ vychycovali heslo jeho priatelia a známi a používali ho miesto pozdravu. „Býci, vlasť a priatelia!“ hovorili ráno, večer i keď sa rozchodili.

Keď sa niektorý veľmi blahosklonný pán chcel výnimočne zavďačiť Miguelovi, potľapkal ho po pleci a povedal: „Býci, vlasť a priatelia!“

Býci boli jeho vášňou a vzpruhou života. Miguelovi by nebolo vadilo, keby nebolo bývalo priateľov a vlasti, býci museli byť. Bez nich, bez úcty divákov, bez rozčuľovania, ktoré mu byčie zápasy poskytovaly, Miguel nemohol, ba ani nechcel žiť. Okrem zabíjania býkov iné nevedel. Nestálo to za to. Keby ho dajaká moc bola vytrhla z rozčuľujúceho prostredia alebo by bola odstránila byčie zápasy, Miguel by bol býval stratený pre svet a svet pre neho.

Miguel sa bol dopočul o Thradishwarim a jeho pozmenenom stave. Pochopoval, že Thradishwari potreboval pomoci. Miguel bol ochotný pomáhať. Po býkoch a vlasti — priatelia. Thradishwari bol jeho priateľom a ak on, Miguel, bol schopný pomáhať, Thradishwari sa mohol spoľahnúť na neho.

Vzhľadom na približujúce sa významné udalosti, Miguela obklopovaly vlivné osobnosti, ktorých slovo platilo pesetami. Ponúkali mu rozličné lákavé ponuky a tisícky po prvý raz v živote začaly sa mu ošmekovať okolo prstov. Keď Thradishwari potreboval pomoci, Miguel bol ochotný pomáhať hneď. Odhodlal sa navštíviť priateľa.