Bál

Timrava: Ťažké položenie a iné

Sobrané spisy Timravy, sväzok I.

Ťažké položenie

Pozde

Na jednom dvore

Bál

Matica slovenská

1947

Upravovateľ Dušan Šulc

Vydanie tretie

Úvodom

Meno vrchu Timravy nad malou novohradskou dedinkou dostalo v slovenskej literatúre zvláštny zvuk. Zaň ukryl sa veľký realistický talent slovenskej prózy: Božena Slančíková.

Dedinka, v ktorej sa Timrava dňa 2. októbra roku 1867 narodila a v ktorej prežila väčšiu čiastku svojho života, je Polichno. V rodine jej otca, Pavla Slančíka, ev, farára, bolo 11 detí, z ktorých Boženka prišla na svet naraz s bratom Bohuslavom. Otec vyučoval si deti sám vzorne, i chlapcov v prvých gymnaziálnych rokoch. Mimo rodičovského domu strávila Timrava len jeden rok, v škole Orphanidesovej v Banskej Bystricu a potom ešte niekoľko mesiacov v Dolnom Kubíne, v dome vdovu Pavly Országhovej. Ináč až do smrti otcovej žila na Políchne, po otcovej smrti však na susednej dedine, na Ábelovej, ako učiteľka materskej školy. Tam našlo ju i šesťdesiate výročie narodenia, oslavované už celým národom.

Život takto k jednému miestu prikovaný, na chotár dvoch malých dedinôk ohraničený, znamená ujmu pre človeka v mnohom ohľade. Ale čo ujmu vychodí z tohoto na jednej strane, nahrádza sa, i u obyčajného človeka i u výnimočného, na strane druhej. Pre spisovateľa zúženie pozorovaného okruhu dáva možnosť lepšie siahať do hĺbok. Výnimočný, prenikavý pohľad Timravin vpil sa takto životu rázovitej novohradskej dediny až na dno.

Prvá práca, po ťažkom uvážení spisovateľky, v umení svojom už zrelej, vyšla v Pohľadoch roku 1896. Bola to rozprávka „Pomocník“. Hneď v tom roku nasledovala za ňou druhá, „Ťažké položenie“, a potom už Timrava nezamĺkla. Kritika sledovala vývin jej samorastlého umenia odprvoti s veľkým rešpektom a čitatelia siahali po ňom až dychtivé. Vydavateľstvo skladá dnes celé jej literárne dielo do rúk verejnosti.

Koho bavieva mesačný svit sentimentálnych rozprávok, koho strháva blýskavosť alebo hrôza fantastických dejov, alebo kto hľadá v knihách „múdru teóriu“ života, v Timrave svojho spisovateľa nenájde.

Nájde ho však ten, koho zaujíma samorastlý život ľudí a v ňom najmä to, čo sa do nijakých schém vtlačiť nedá, na čo hľadíš, nevidiac ho, a čo ti spovedomiť môže len prenikavý pohľad umelcov.

Št. Krčméry, 1929