ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

• ELÉGIE A EPIGRAMY
  
• M. MATÚŠ COLLINUS ČITATEĽOVI
  
• VZNEŠENEMU PÁNOVI JURAJOVI URSINOVI Z VLADOŘE,
  
• VZNEŠENÉMU PÁNOVI JÁNOVI STARŠIEMU Z HODĚJOVA A Z ŘEPICE,
  
• VZNEŠENÉMU PÁNOVI KRIŠTOFOVI JANOVSKÉMU
  
• JEHO MAGNIFICENCII, P. REKTOROVI PRAŽSKEJ UNIVERZITY M. JÁNOVI HORTENSIOVI,
  
• NA NARODENINY SLÁVNEHO MUŽA, NADANÉHO CNOSTNÉHO P. SIXTA Z OTTERSDORFU,
  
• UČENÉMU, NADANÉMU A CNOSTNÉMU MUŽOVI, P. MARTINOVI KUTHENOVI ZO SPRINSBERGU
  
• PÁNU MATUŠOVI COLLINOVI,
  
• PÁNU MAG. JAKUBOVI CODICILLOVI Z TELECHOVA,
  
• VZNEŠENÉMU MUŽOVI, P. M. ULRICHOVI LEONOROVI,
  
• DÔSTOJNÉMU PÁNOVI M. JÁNOVI KOLÍNSKEMU,
  
• VÁŽENÉMU A NÁBOŽNOŽNÉMU PÁNOVI JÁNOVI HOŠKOVI,
  
• VZNEŠENÉMU, CNOSTNÉMU A MÚDREMU PÁNOVI DUCHKOSLAVOVI CHMELÍŘOVI ZO SEMECHOVA,
  
• CTENÉMU PÁNOVI VÁCLAVOVI KAMARITOVI Z ROVÍN,
  
• MATEMATIKOVI MAGISTROVI TADEÁŠOVI HÁJKOVI Z HÁJKU
  
• VZDELANÉMU PÁNOVI MIKULÁŠOVI Z ČIERNEJ RUŽE,
  
• ÚVOD
  
• RAŇAJŠIA MODLITBA
  
• VEČERNÁ MODLITBA
  
• SVOJIM MECENÁŠOM
  
• . . .  spolu 21 kapitol
• Zmenšiť

 

V roku 1556 Martin Rakovský (1553 — 1579) študuje v Prahe, kde sa stáva členom básnického krúžku Hodějovského, na čele ktoré stál Matúš Collinus. Toto členstvo výrazne ovplyvnilo Rakovského druhú básnickú zbierku Elégie a epigramy (lat. orig. Elegiae at epigrammata). Dielo obsahuje zväčša oslavné básne na členov Hodějovského básnického spolku a na významné osobnosti českého verejného života. Po krátkej úvodnej básni nasleduje báseň od Matúša Collinusa, v ktorej odporúča toto Rakovského dielo („…priateľský dar…“) do pozornosti učencov. Po oslavných básňach v tejto zbierke nachádzame Rakovským zveršované spracovanie 5. kapitoly Jeremiášových nárekov, zbierku uzatvárajú dve krátke veršované modlitby a krátka báseň adresovaná Rakovského priznivcom a podporovateľom.

Cieľom Rakovského básní v tejto zbierke bola jednak snaha odvďačiť sa niektorým adresátom za podporu a priazeň, ale na druhej strane aj snaha upozorniť na seba. V niektorých básňach vyzdvihuje autor adresátové povahové vlastnosti (v básni venovanej Ursinovi vyzdvihuje jeho veselú povahu, vtipnost a rečnícke umenie; v básni venovanej Hodějovskému vyzdvihol jeho zásluhy o básnikov), v iných básňach sa adresát dostáva do úzadia a Rakovský sa venuje skôr všeobecným spoločenkým otázkam (v básni venovanej Janovskému sa zaoberá velebením manželstva zákonitých detí a odsúdeniu celibátu a pôstu; v básni venovanej Hortensiovi venuje väčšinu básne otázke náhodnosti diania vo svete a možnosti získať si „božstvo“ modlitbou). Malú pozornosť venoval Rakovský v tejto zbierke svojej vlasti. Z úvodnej básne cítiť jeho sklamanie z malej podpory, ktorú venujú v Uhorsku básnikom, s čím konstrastuje záujem, ktorému sa tešia básnici v Čechách.

Literatúra

OKÁL, M.: Život a dielo Martina Rakovského : Matica slovenská, 1979, str. 152 — 154

Spracoval: Peter Krško