Zlatý fond > Diela > Spis 5. „Najjasnejšiemu vladárovi a pánovi, pánu Maximiliánovi“

Martin Rakovský:
Spis 5. „Najjasnejšiemu vladárovi a pánovi, pánu Maximiliánovi“

Dielo digitalizoval(i) Petra Vološinová, Viera Studeničová, Peter Krško, Pavol Tóth.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 73 čitateľov

Dielo Martina Rakovského (1535 – 1579) Najjasnejšiemu vladárovi a pánovi, pánu Maximilánovi, s podtitulom O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách štátnych prevratov, zväčša podľa Aristotela (latinský originál Ad serenissimus principem et dominum, dominum Maximilianum – Libelus de partibus rei publicae et causis matationum regnorum impreriorumque), pochádza z obdobia, kedy Rakovský pôsobil ako pisár Kráľovskej uhorskej komory v Bratislave – vydal ho vo Viedni v roku 1560.

Rakovského predchádzajúca tvorba boli skôr kratšie príležitostné básne, jedinou výnimkou bola rozsahovo dlhšia báseň Opísanie českého mesta Loun. Prvé dielo vydané za jeho pôsobenia vo vlasti bol náročný filozoficko-politický traktát – Najjasnejšiemu vladárovi a pánovi, pánu Maximilánovi. Zbierku venoval najstaršiemu synovi cisára Ferdinanda, Maximiliánovi, ktorý bol už niekoľko rokov českým kráľom, a o ktorom sa predpokladalo, že sa stane aj uhorským kráľom.

Báseň pozostáva z krátkeho úvodu, troch nerovnako rozsiahlych a tematicky rozdielnych častí a zo stručného záveru. V úvode Rakovský naznačuje cieľ básne – pobaviť Maximiliána a prejaviť mu svoju vďaku, a prosí ho o priazeň.. V prvej časti básne opisuje a zhodnocuje občanov podľa tried, z ktorých sa štát skladá, v druhej opisuje pomery v biblickom Kafarnaume ako príklade najkrajšej obce a v tretej časti uvádza príčiny štátnych prevratov. V závere sa znovu obracia na Maximiliána a snaží sa získať si jeho priazeň.

Prvá časť diela je poznačená Aristotelovým vplyvom – konkrétne jeho spisom Politika – či už ide o poradie, v akom Rakovský opisuje jednotlivé triedy, alebo o ich hodnotenie. Samostatne si počínal v krátkej časti, v ktorej podal rozdelenie občianstva na stavy, v ďalšej časti znova čerpal z Aristotela a iných antických autorov. Podľa majetkových pomerov delí občanov na bohatých, chudobných a na občanov stredných majetkových pomerov. Rakovský odsudzuje boháčov i chudobných, vyzdvihuje občanov stredných majetkových pomerov.

Druhá časť Rakovského básne je venovaná opisu ideálnej obce – biblického Kafarnaumu.

Tretia, najrozsiahlejšia časť básne je venovaná opisu príčin štátnych prevratov a Rakovský sa znovu inšpiroval Aristotelom, i keď nie v takej miere ako v prvej časti. Ako prvú príčinu uvádza pominuteľnosť všetkého na svete a nestálost' osudu a dokumentuje ju na páde Babylonu a Alexandrovej ríše. Ako druhú príčinu uvádza Platónovo snubné číslo, známe z 8. knihy Platónovej Ústavy. Ako tretiu príčinu štátnych prevratov uvádza vzburu, ktorú spôsobuje nezhoda medzi občanmi. Rakovský sa v tejto časti opäť opieral o Aristotela, ale takisto aj o Vergília a Ovídia. Ako štvrtú príčinu uvádza vierolomnosť vladára a tyranský spôsob jeho vlády. Ako piatu príčinu štátnych prevratov uvádza Rakovský nevhodného vládcu, či už pre fyzické nedostatky alebo pre nedostatok cností. Väčšinu z uvedených piatich príčin štátnych prevratov plodí, podľa Rakovského, nerovnosť. Spočíva v tom, že pri správe štátu alebo pri deľbe výhod sa nezachováva úmera. Aj pre túto záverečnú časť takzvaných vedeckých príčin mohol Rakovský čerpať z Aristotela, ktorý nerovnosti ako príčine vzbúr venoval značnú pozornosť. Po vyložení piatich vedeckých príčin štátnych prevratov prechádza Rakovský k teologickým príčinám, pri ktorých sa pridŕža Písma. Ako prvú uvádza tajomnú božiu vôľu, ako druhú a tretiu bezbožnosť ľudu a vladárov, ktorí hrešia proti Bohu a svojimi hriechmi vraj ovplyvňujú božiu vôľu. Ako príklad bezbožných vladárov uvádza Saula a Šalamúnovho syna Roboama. Štvrtou príčinou štátnych prevratov je podľa neho idolatria, prejavujúca sa jednak v nesprávnom uctievaní pravého Boha, jednak v uctievaní nepravých božstiev. K uvedeným štyrom teologickým príčinám štátnych prevratov pridáva Rakovský ešte finálnu príčinu. Kladie si otázku, prečo Boh, pôvodca všetkého dobra na svete, dovoľuje štátne prevraty, ktoré prinášajú so sebou mnoho zla, a aký tým sleduje cieľ. Odpovedá modifikovaným Aristotelovým výrokom, že Boh nič nerobí nadarmo, a štátne prevraty vysvetľuje ako trest za hriechy národov a vladárov.

V závere Rakovský prosí Maximiliána o láskavé prijatie básne a želá mu šťastlivú vládu v Čechách a čoskoré zvolenie za uhorského kráľa.

Ďalšou básňou zbierky je Chválospev na palatína Tomáša Nádasdiho. V úvode, ktorý je poznačený Rakovského bôľom nad nedávnou smrťou otca, sa autor pozastavuje nad tým, že Nádasdiho činy nenašli ešte svojich básnikov, hoci ich oslava by vraj mohla oduševniť uhorských mladíkov za boj proti Turkom. Hrdinov životopis začína jeho pôvodom a rokmi štúdií doma i v zahraničí. Po návrate z Talianska získava jeho hrdina postupne hodnosti na dvore krála Ľudovíta a po bitke pri Moháči, na ktorej sa však nezúčastnil, pridáva sa k Ferdinandovi. Stáva sa veliteľom Budína, neskôr padne do zajatia Jána Zápoľského, dostáva milosť a dva roky sa zdrží v jeho službách, aby napokon prešiel k Ferdinandovi a ostal natrvalo u neho. Ferdinand ho menuje najprv bánom Dalmátska, Chorvátska a Slavónska, neskôr magistrom tavernikov a napokon najvyšším sudcom. V tejto jeho funkcii vyzdvihuje Rakovský jeho nezištnosť, spravodlivosť, starostlivosť o vdovy a siroty, no aj účasť na potlačení povstania v Sedmohradsku a na pakte s kráľovnou Izabelou a mladým Jánom Žigmundom. Veľkú pozornosť venuje Rakovský jeho účasti na bojoch o Lippu, jeho menovaniu palatínom a jeho účasti na bojoch o Siget. Potom prechádza Rakovský na jeho prednosti v občianskom živote a stavia ich vysoko nad prednosti vojenské, vyzdvihujúc najmä Nádasdiho znalosť práva a jeho zmysel pre spravodlivosť. V poslednej časti Chválospevu vyzdvihuje Nádasdiho bohatstvo, ktoré však získal čestne ako odmenu za služby preukázané kráľovi. Báseň ukončuje Rakovský prosbou, aby ho Nádasdi vzal do svojej ochrany, a nakoniec prianím dlhého života.

Nevie sa, ako Nádasdi prijal Rakovského dar, a nevie sa ani to, ako sa zachoval koncom roku 1561, keď Rakovský dostal výpoveď z funkcie pisára v Uhorskej komore. Rakovský sa v tejto ťažkej situácii obrátil so žiadosťou priamo na Maximiliána, ktorého pričinením bol ponechaný na svojom mieste. Možeme sa len domnievať, že Nádasdi neprijal Rakovského dar, tak ako si to autor predstavoval. Hoci je Rakovského opis pre Nádasdiho lichotivý, zrejme ho nepotešil fakt, že báseň bola publikovaná spolu s dielom, ktoré bolo venované Maximiliánovi: Rakovský totiž v epilógu diela želá Maximiliánovi, aby sa čoskoro stal uhorským kráľom, no práve Nádasdi bol proti tomu, svoje sympatie prejavoval Maximilánovmu mladšiemu bratovi Ferdinandovi, s ktorým sa zblížil v bojoch pri Sigete a Babolči.

Nasledujúce dve krátke oslavné básne venované predstaveným Rakovského v Uhorskej komore, Ladislavovi Mossociovi a Jánovi Deseffimu.

Ladislav Mossoci bol od roku 1553 pokladníkom Uhorskej komory a od roku 1554 vicemagistrom Camarae Hungaricae, Ján Deseffi de Czernek bol za kráľa Ludvika hlavným župonom Požehskej župy a kráľovským cubiculariom, od roku 1554 bol radcom Uhorskej komory.

Tieto dve básne ničím nevynikajú nad vtedajšie obvyklé konvenčné básnické prejavy, boli len zdvorilým prejavom podriadeného úradníka svojim predstaveným.

Zbierku uzatvára odporúčaním pre čitateľov Rakovského priateľ Juraj Purkircher z Bratislavy, ktorý kladie Rakovského báseň nad Platónove a Cicerónove diela pre jej kresťanského ducha.

Celkovo zbierka znamenala významný krok vpred v Rakovského básnickej činnosti. V celom Uhorsku a ani v Čechách nebolo do jej vyjdenia dielo, ktoré by sa s ňou mohlo porovnávať. Rakovského filozoficko-politická báseň si zasluhuje najvyššie uznanie po obsahovej stránke, ako aj po stránke umeleckého spracovania; a to isté platí aj o Chválospeve na Nádasdiho – žiadny uhorský básnik pred Rakovským nenapísal chválospev na domáceho politika, ktorý by sa mohol porovnávať s chválospevom na Nádasdiho.

Literatúra

OKÁL, Miloslav : Život a dielo Martina Rakovského : Matica slovenská, 1979, str. 192 — 237





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.