Spis 9. „O smrti slávneho a cnosťou a vzdelaním vynikajúceho magistra Mateja Rakovského z Rakova“

Po nečakanej smrti Mateja Rakovského, ktorý čoskoro po nastúpení do funkcie rektora jihlavskej školy podľahol v roku 1562 moru, vydal najmladší z bratov Rakovských, Mikuláš, zbierku epicédií O smrti slávneho a cnosťou a vzdelaním vynikajúceho magistra Mateja Rakovského z Rakova (latinský originál De morte clarissimi viri, virtute et eruditione praestantis M. Mathiae Rakocii a Rakow). Do zbierky prispeli okrem bratov Mikuláša a Martina Rakovských aj Matejov učiteľ Matúš Kollinus, Matejovi priatelia Jan Rosinus a Matúš Naisser a aj Matejovi žiaci: Mikuláš Kollaczinus, Jan Geschelius a Juraj Popiczenus. Všetci menovaní, až na Martina Rakovského, vo svojich básňach vyzdvihovali dobré vlastnosti nebohého, jeho pôvod, vzdelanie, vyjadrovali svoj zármutok nad jeho smrťou alebo prosili Krista, aby Mateja prijal k sebe. Z týchto básní sa vymyká len báseň Martina Rakovského, ktorý venoval svojmu bratovi len strohý dvojriadkový náhrobný nápis. Prekvapuje to o to viac, že sa vie o veľmi blízkom vsťahu Martina a Mateja. Už vo svojej prvej zbierke Proklov astronomický systém, ktorú vydal v roku 1555, venoval Martin Rakovský bratovi Matejovi týmito slovami Báseň o rakoch: