Dielo digitalizoval(i) Martin Droppa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Tibor Várnagy. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 12 | čitateľov |
Sľub daný vyplniť je cnosťou a nahodilé sa snáď prekážky, ktoré by sľub daný vyplniť a uskutočniť prekážaly, mužne odstrániť, ešte zväčšuje statočnosť a charakter človeka. Naproti tomu nesplnenie sľubov hádže veľmi špatné svetlo na muža a poškvrňuje charakter jeho. — Preto plňme sľuby dané, aby ľudia o nás mali dobrú mienku.
Laskaví čitatelia mojich predošlých spisov budú sa snáď vedeť rozpamätať, že pred pár rokmi, z príležitosti nahodilého sa sídenia s kráľovnou Smrťou v podzemnej ríši kniežaťa temnosti Lucifera,[1] dal som kráľovnej Smrti sľub, že ju časom, keď mi okolnosti dovolia, v jej residencii navštívim a poctu moju osobne jej tam vzdám.
Kráľovná Smrť môj sľub ochotne prijala a snaď sa naň i častejšie rozpamätovala, až konečne prišiel čas, že moje slovo stalo sa skutkom.
Sľub teda Smrti daný som splnil a ju navštívil.
O prevedení môjho sľubu a s tým spojenými dobrodružstvami na ceste, ako i v rozhovore, ktorý som pri príležitosti mojej tam návštevy so Smrťou mal, chcem láskavých čitateľov tohoto spisu zovrúbnejšie soznámiť.
*
— Števo, sober sa! kamsi ideme! riekol som ku Štefanovi Vrždialikovi, môjmu to tajomníkovi, keď už všetko na cestu pripravené som mal.
— Ale Bože môj! kamže zase? — pýtal sa ma udiveno Števo.
— Vieš sa rozpamätať na to, keď byvše pred pár rokmi návštevou v podzemí, dali sme tam kráľovnej Smrti sľub, že ju v príhodnom čase v jej residencii navštívime, čo ona blahosklonne prijala.
— Hm! Viem, viem, — riekol Števo — nuž ale načo hľadať Smrť, keď vieme, že ona i bez invitovania k nám prijde?
— Pravda že prijde, keď bude tom čas, ale to už potom bude koniec všetkým našim cestám. Teda, milý Števo! za života nášho vykonáme ešte túto jednu cestu.
— Nuž a či znáte, kde tá tetka Smrť býva? — tázal sa Števo.
— Jakobych sa mohol vybrať len tak nemilobohu do sveta, navštíviť niekoho, nevediac kde býva a neznať jeho istú adressu?
— Nuž kde?
— Na ostrove Islande, Števo! Tam v istej podzemnej jaskyni, pri oheň chrliacom vrchu, sopke Hekly. Pozri na mapu, ktorá vyobrazuje ostrov Island.
— Jaj! veď je to zase tam hore, blízo severnej točny.
— No nie celkom! Ostrov Island leží ešte hodne nižšie pod severným polárnym kruhom, asi v tej zemepisnej výške, ako Serdovala vo Finsku, kde sa ti raz tak dobre bolo viedlo. Zamrznutia sa nemáš čo obávať.
— Ale jako sa ta dostať?
— Ľahká vec, — riekol som — per pedes, per Achse a per Damofschiff! — Teraz na mape ukázal som Števovi prstom skoro rovnú čiaru, smer cesty, ako sa od nás na ostrov Island človek najsnadnejšie dostať môže.
— Ďaleko je to, ďaleko! — krútil Števo hlavou — ale keď je tak, teda poručenaboha, už teda len pôjdem…
— Nestrachuj sa! — posmeloval som ho — veď sme oba na život assekurovaní.
Števo s týmito slovami uspokojený, pristal na nový výlet, ktorý sľuboval sa nám byť príjemným a poučným, lebo u kráľovnej Smrti iste radi videní budeme!
[1] Opis tento vyšiel tlačou čo 20. — 21. sošit „Knižnice zábavného a poučného čítania“ a dostať ho v kníhkupectve G. a E. Bežo v Trnave.
— spisovateľ, národovec, autor poviedok s historickou tématikou a fantastických cestopisov Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam