Návštevou u Smrti

K nášmu nemalému prekvapeniu, zasadnúc na norvéžsku loď, medzi Hamburkom a Edinburkom premávku sprovodzujúcu, spozorovali sme na nej nášho milého krajana.

— Vy predsa, aty afi, cestujete do Ameriky? — prihovoril som sa mu. — Táto loď pláva inam!

— Zmenil som smer cesty — dal mi odpoveď krajan. — Kupčím s rybotukom, i objednám si zásobu jeho u norvéžskych veľrybolovcov.

— Fištrón? — zamiešal sa do reči Števo. — Dobre urobíte, keď si ho objednáte z prvej ruky, tam kde zo zeme tečie!

— Fene! fištrón zo zeme netečie, — ponapravil ho tukokupec, — lež dorábajú ho rybolovci z tuku veľrýb!

— Odpusťte! — vetil Števo. — Ja domnieval som sa, že tečie zo zeme, jako petrolej…!

Loď vyletela z prístavu do širého mora a pri námorskom meste Glückstadte (šťastnom meste) zanechali sme pevninu europskú. Plávajúc šírym morom, zahliadli sme v dialke skupeninu strmých z mora vyčnievajúcich skalín do výšky na nichž vystavené bolo mesto.

— Pozri, Števo, toto je niečo na podívanie! — riekol som ku Števovi, keď sme boli ostrovu tomu na blízo.

— Viem — odpovedal Števo, — to je tá zázračná pánbožkova zemička.

— Jako to myslíš?

— Nuž veď je vari toto ten Herrgottland!

— Hellgoland, Števo, osadlisko morských rybárov, s chytaním slanečkov, či jako my doma hovoríme haringov sa zamestknávajúcich. Pri tom rozprával som mu mnoho znamenitého o obyvateľoch tohoto osamelého, búrkam morským vystaveného ostrovka.

Cesta námorská smerom ku škótskemu brehu trvala nám dva dni, bez toho že by sa nám niečo obzvláštneho bolo prihodilo. Na tretí deň vbehla loď do prístavu hlavného mesta Škótska do Edinburku a my hneď zatým vystúpili sme na breh.

Majúc potrebu na zadováženie si niektorých potrebností na ďalšiu cestu, pošli sme do mesta na rozličné továrny bohatého a vyriadili sme si našu záležitosť. Potom mali sme na starosti objednať si loď, ktorá medzi Edinburkom a ostrovom Islandom kupectvo sprovodzovala. To nebolo nič ťažkého. V prístave bolo ich mnoho zakotveno. Sjednali sme sa s kapitáňom lode Albatros, statočným to Škotom Tom Duncan-om a nezadlho na to naliezali sme sa na jeho lodi, ktorá hneď druhého dňa vytiahla plachty a vyletela na šíre more.