ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Robinson dlho a bez výsledku čaká do vlasti Piatkovej poslaných poslov, ale skrze povstanie — vzbúrenie — lapeného náčelníka lode oslobodí a do jeho práv osadí.

Dni a týždne sa minuly, ale veru Štvrtok a Španielčan sa nazad nevrátili. Piatok každý boží deň vyšiel na breh mora, vždy v tej nádeji, že navracajúcich sa úprimnymi pozdravámi prijme. Ale veru darme chodil, nikoho nespozoroval. Jednoho dňa krikom pribehol od brehu domov s tým chýrom, že na obzore zazrel loď, od ktorej sa už jeden člnok k ostrovu blíži. Aby sa o tomto i osobne presvedčil vzal Robinson do ruky ďalekohľad a vyšiel na vrch. Piatok nasledoval svojho pána. V opravde Robinson veľkú loď spozoroval, ktorá zakotvená sa zdala byť a od ktorej väčší člnok sem plával. Jestli to europeiská loď bola, tak k jeho ostrovu sa približujúci člnok na každý pád jeho zaujímajúcim úmyslom sem prichodil; ale s akým úmyslom či s dobrým a či so zlým? — Člnok sa priblížil k ostrovu, ten uviazali, osem ozbrojených chlapov vystúpilo na breh vedúc so sebou troch k nim patriacich. Z väzňov jeden na kolená kľakol pred nimi a o milosť prosil ozbrojených; tí dvaja nasledovali jeho príklad.

Robinson si vec túto ináč vysvetlil nevedel, len že teraz tu nad zločincami súd držať budú. Piatok ten si vec ináč vykladal a pánovi do ucha pošeptal: „Pozor massa, milý a drahý massa! Väzňov teraz obetujú tí druhí a ich zedia!“ Robinson vykríkol, keď zazrel, že ozbrojení svoje vytiahnuté meče nad hlavy väzňov zdvihli; ale nezadlho sa presvedčil, že to neurobili s tým úmyslom jakoby väzňov zamordovať mienili. Ba i to spozoroval, že ozbrojení do húštiny hory sa oddialili a väzňov tam nechali. Aby ale nepripravení neboli, jestliby sa niečo zlého stať malo, rozkázal Robinson Piatkovi, aby zbraň na pohotove držal. Teraz spozoroval Robinson, že tí, ktorí do hory sa oddialili si ľahli, snáď preto, aby už od dávna snáď neužitého pokoja teraz užili. Teraz sa približila tá najlepšia príležitosť, aby sa presvedčil Robinson čo je vo veci? A z tej príčiny Robinson a Piatok sa dobre ozbrojili. S tou najväčšou prozretedlnosťou sa ku nešťastným väzňom priblížili. Z týchto jeden radujúc sa priblížil sa k Robinsonovi a v najväčšej tichosti mu porozprával, že je on tejto blízkej lodi náčelníkom s dvoma chlapi, ktorí verne a svedomite na jeho strane boli a že vzbúreniu na lodi povstalému sa obeťami stali a teraz na tento ostrov že budú vyhnaní. Robinson ho k smelosti povzbudzoval a ujistil ho, že ich on oslobodí; ale pod tou výminkou, jestli jeho a ku nemu patriacich do Európy zavezie. Náčelník lode čestným slovom mu sľúbil, že túto žiadnosť vyplní. — Na toto bol náčelník a jeho dvaja matrozi ozbrojení — teraz už piati boli — a chceli s Robinsonom a Piatkom buričov sa zmocniť. Robinson a Piatok šli po predku, posledný sa pritiahol k najbližšie ležiacemu a spiacemu matrózovi a prv akoby bol neštestia spozoroval, už bol poviazaný; aby ale kričať nemohol, Piatok mu za hrsť trávy do úst vopchal. Podobný los zastihol ešte štyroch spiacich ozbrojencov a keď poslední traja videli väčšinu nepriateľov, složili zbraň; ale i týchto sviazali a do jaskyne odviedli. Po dokonaní tohto, keď sa náčelník oslobodeným cítil byť a vrúcne objal svojho ochrancu, osloboditeľa a s ním úprimné priateľstvo urobil. Robinson a Piatok šli na breh mora, vytiahli člnok, dieru urobili do neho a s tým ho neosožným urobili. Po krátkom čase výstrel z dela sa z lode ozval, ktorý bezpochyby k tomu mal slúžiť, aby mužov z ostrova nazad zavolal; ale ponevač toto bez výsledku bolo, nezadlho druhý člnok sa k ostrovu približoval. V člnku sedeli dobre ozbrojení matrózi. Robinson práve ten úmysel mal, že sa takto väčšej čiastky mužstva z lode zmocní. Keď člnok pristal k brehu, Robinson so svojimi chlapmi do húštiny sa utiahol, aby ztade všetko nepozorovane mohli vidieť a len potom aby siahli k potrebnému činu.

Mužstvo vstúpilo na breh, ale keď videli s dierou člnok tak sa zľakli, že najväčšiu pozornosť za potrebnú držali a jeden druhého bez zbrane nechať nechceli. — V Robinsonovej jaskyni sa nachádzajúci väzni neboli všetci náčelníkovi nepriatelia, traja, ako náčelník povedal, snáď len skrze druhých boli prinútení k povstaniu, k vzbúreniu, a z tej príčiny prosil za týchto náčelník lodi, Robinson tým vďačnejšie vyslyšal jeho prosbu, lebo i týchto mohol oproti opravdivým buričom použiť. Robinson hneď pre nich poslal a milosť im sľúbil, jestli sa zaprisahajú, že od tohto času náčelníkovi vo všetkom poslušní budú. Títo prísahu s radosťou složili a tak i títo jako iní boli ozbrojení.

Na druhom člnku pridúce mužstvo tým prv prišlým krikom, volaním a strieľaním usilovalo sa o sebe znak dať a k návratu ich napomenúť; ale veru celý ostrov v tichosti ostal, ticho bolo tam, jako v cintoríne a práve zato sa ushovorili po ďalšom darobnom hľadaní, že sa na loď navrátia. Robinson a náčelník lodi teraz o tom rozmýšľali, akoby týchto navrátenie na loď prekaziť mohli. — Aby ich zas k odídeniu od brehu privábiť mohli, Robinson poslal Piatka a jedného matroza medzi kry, aby títo boľastnými výkrikámi o pomoc jako odpoveď dali na brehu stojácim. Ale že keď títo blížiť sa k ním budú, aby oni vždy hlbšie a hlbšie do hory sa vťahovali. Piatok a matroz ich službu veľmi dobre vykonali a buričov šikovne od brehu odvábili. Robinson a náčelník za ten čas svojmu mužstvu to rozkázali, aby títo na istý znak hrmot so zbraňou urobili aby i týmto buričov do rozpakov priviedli. Kým títo verne napodobňovali hlas pomoc prosiaci, tí ich vždy nasledovali, ač sa zotmilo a teraz i druhý člnok vytiahli na rozkaz Robinsonov a pokazili ho. Teraz sa všetci skryli a dočkali prinavrátenie sa matrózov, ktorí i z rozličných strán prišli. Pri Robinsonovi sa piati sišli, z buričov a títo sa na tom radili, čo majú urobiť, keď im je člnok pokazený. Robinson sa rýchle predstavil pred nich, riekol im, že je on správca ostrova, za väzňov ich vyhlásil a jestli by sa s najmenším zprotivili, že ich hneď dá zastreliť jeho vojakmi. Sotva že ich takto oslovil, hneď štrnganie zbrani potvrdilo jeho slová; matrozi ustrachovaní hneď oddali svoju zbraň a o milosť prosili. — Po čas tohto i ostatní traja buriči prišli a keď videli, že ich zprotivenie by im nič dobrého nezapríčinilo, darme žeby sa namáhali, i oni o milosť prosili. Robinson, v sprievode náčelníka a nekoľkých matrózov bližšie pristúpil a riekol väzňom — za ten čas i lapení boli sem dovedení — že za svoj zlý skutok, za svoje prestúpenie úplné odpustenie obdržia, jestli strápeného a urazeného náčelníka odprosia, jeho i ďalej za ich zákonitú hlavu naznajú a nikdy viac sa oproti nemu neprevinia, takúto chybu nespravia, v oprotivnom páde ale že všetci postrieľaní budú. — S radosťou vyznali, že ľutujú ich chybu, ich previnenie, sľúbili vernosť a bezvýminečnú poslušnosť, padli na kolená a za odpustenie prosili a i prísahu vernosti složili. Zpomedzi buričov len traja boli z omilostnenia vylúčení, poneváč týchto náčelník jako zlých vyhlásil a práve zato títo ako väzňovia na ostrove ostali. Druhí naprávali člnok a v tomto sa navrátil náčelník na loď od Robinsona s tým sľubom sa rozlúčil, že zajtra v blízkosti ostrova zakotví.