ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Robinson upadne do morskej choroby a pretrpí ztroskotanie lode.

Loď priaznivým vetrom hnaná chytro ubiehala, a nezadlho i brehy sa ztratily zpred očí Robinsona. Teraz on už nič inšie nevidel len nebo a vodu.

Následkom kolísania sa lode, čo vlny zapríčinovaly, už na druhý deň Robinson sa ponosoval. Závrat dostal, neskoršie ho uchytilo dávenie, tak sa zle cítil, a sa nazdal, že zomrieť musí, kdežto len do morskej choroby upadol. Na šťastie táto jeho nemoc dlho netrvala; nezadlho sa zas dobre cítil. Horn, ktorý keď len mohol, ho vždy opatroval, jeho vyzdraveniu sa nevýslovne tešil. Od tohto dňa títo dvaja mladíci vždy spolu boli, tak sa milovali jakoby bratia boli bývali. Pomáhali si v každej ich práci a keď prácu svoju skončili spolu i žarty konali, od ktorých sa ešte neboli odučili.

V tom najkrajšom a najpríhodnejšom čase loď ich plávala za niekoľko dní a týždňov po mori; ale veru nenadále sa i nepríjemné počasie dostavilo. — Jednoho krásneho večierka upozornil Horn Robinsona na jeden maličký obláček a riekol mu, že búra bude. A sotva že sa minulo pol hodiny, celý obzor neba bol oblakami hustými, tmavými zatiahnutý. Strašná búra tiahla po mori a vlny tohto jako vrchy kopila. Vlny loď raz na výsosť domu vyniesly a zas ju jakoby do prepasti spustily, tak že sa cestovatelia a i námorníci čoho len mohli držať museli, aby ich vietor nezrútil, alebo aby do mora nepadli, lebo veď ich loď tá búra sem a ta jakoby bola hádzala. Hrom za hromom tu i tam udieral, hrmenie a strašlivé vrzganie lode neprestávalo. Dážď sa vždy lial. Robinson sa nazdal, že už zahynú. V tom sa hrozne zablislo a hrozné hrmenie nasledovalo za tým: hlavný sťažen hrom dodrúzgal. Námorníci zbľadli a ruky spínali. Bedákanie namorníkov a krik cestovateľov skoro prehlušilo hluk a šušťanie divo sem a ta sa válajúcich vln. Zrazu sa ozval hrozný praskot z dolnej čiastky lode a dostavilo sa to najhoršie, loď dostala dieru, cez ktorú sa hnala voda do lode. V krátkom čase už skoro do polovici spodnú čiastku lode voda zaplnila.

Všetci ľudia na lodi sa namáhali, aby vodu ztade vypumpovať mohli, ale veru darobné bolo ich namáhanie, darobná ich usilovnosť, unavenie, vodu vypumpovať, dieru zabiť nemohli a voda cez ňu sa len vždy hnala. Načelník rozkázal niekoľko výstrelov z dela vypustiť, boly to výstrely pomoc prosiace a tieto i počuté boly. Nedelako plávala iná loď a tá poslala člnky k ochráneniu nešťastníkov. Tieto nezadlho skoro preplnené boly nimi. A sotva že sa od lode oddialili, už táto do mora sadla. Po mnohom trápení, lebo búra i potom ešte zúrila sa predsa k cudzej lodi dostali, ktorá ich všetkých prijala. Ochranná loď do Londýna plávala, kde sa po uplynutí troch dní i dostala. Ochránení z vrúcného srdca sa poďakovali šlechetnému náčelníkovi, potom ale sa oddialili, aby si každý zamestnanie a útulok hľadal.

Horn už na druhý deň chcel na druhú loď do služby vstúpiť, ale Robinson po tomto hroznom prípade sa nemohol tak chytro k tomu rozhodnúť. — Či by nebolo lepšie teraz sa k rodičom navrátiť? o tejto otázke rozmýšľal. Ale Horn, ktorý už privykol morskému životu, svojho priateľa natoľko nahováral, že tento neskoršie tiež sa rozhodol do služby niektorej lodi vstúpiť. Nezadlho i našli loď a to vojenskú, ktorá po 8 dňoch odplávať mala, aby na západných brehoch Afriky nečin konajúcih námorných zbojníkov lapiť mohla, poneváč títo v poslednom čase mnohé anglické lode lapili a týchže sa zmocnili. Horn a Robinson do toho času, kým by loď odplávala dosť času mali si toto svetochýrné mesto poobzerať. Ale veru Londýna svetochýrné veci ich nezaujímali veľmi, lebo veď oni len vždy na more mysleli a práve z tej príčiny netrpezlive čakali odchod lode. A keď tento čas došiel, i oni s radosťou sa odobrali od brehu, ktorý v krátkom čase sa ich očiam ztratil.

Zprvu loď pekne plávala po mori. V krátkom čase došli k brehom Portugalie. Práca a dozorstvo na tejto lodi omnoho ťažšia a prísnejšia bola jako na tej predošlej. Náčelník bol prísny, zádumčivý človek ba i pyšný a zvlášte na nich dvoch dal veľký pozor a pozoroval ich skutky. Raz, poneváč sa v niečom previnili, dal ich potrestať. Matrózi ich na lodi stiahli a dľa rozkazu náčelníkovho palicou vybili. Môžme si myslieť, že sa toto naším dvom mladíkom nezdalo, ale čo mali robiť, museli sa poddať vôli ich predstaveného. Medzi sebou ale tajne určili to, že jaknáhle budú môcť, jaknáhle sa im príležitosť zavdá, oni túto loď opustia, s nej ujdu a inde si zamestnanie budú hľadať.

Budúceho rána oči ich zhliadly brehy kanárskych ostrovov, kde náčelník lodi zakotviť mienil. Tu počuli, že námornícki lúpežníci práve pred dvoma dňami tam boli, ale že odplávali a že tu nikdy od päť dní dlhšie neostanú. Následkom tohto náčelník hľadal záliv, kdeby loď svoju mohol zakotviť a túže pred očami námorníckych lúpežníkov skryť. Zanedlho našiel takú skrýšu a loď ta vplávala. Zdržovanie sa na kanárskych ostrovoch naši mladíci upotrebili k tomu, aby sa s ostrovami a s jeho obyvateľmi obznámili. Tu videli najsamprv jako dorábajú cukrovú trstinu. Ešte tým viac sa ich srdce zaradovalo nesčislnému počtu kanárikov, ktoré tu, jako vrabce u nás, lietaly. Keď tretieho dňa na jeden vrch vyšli a na more sa podívali, v diaľke loď zbadali, ktorú za loď námorníckych lúpežníkov držali a práve zato ich náčelníkovi o tomto svoje oznámenie urobili. Náčelník hneď vydal rozkaz, aby loď túto prenasledovať a i dolapiť mohol; ale čoskoro vysvitlo, že je to kupecká loď z Portugalska, z Lissabonu, ktorá tiež tu pri kanárskych ostrovoch chce zakotviť.

Následkom dôjdenia kupeckej lode Horn a Robinson našli príčinu a hľadali priaznivý čas, aby vojenskú loď opustiť mohli.

Robinsonovi sa i pošťastilo čoskoro ku kupeckej lodi dostať a svoj úmysel tento ľudstvu vyznať. Na súmraku ho i Horn mal nasledovať. Matrózi nepovedali náčelníkovi, že oni nového lodného chasníka prijali a tento nenadále znak k odchodu dal. — Teraz Robinsonovi nepozostávalo nič iného, jako sa len na lodi ukryť kým len bude môcť. — A tak zostanúc na lodi, prinútený bol sa od svojho dobrého priateľa oddialiť, bez toho, aby sa bol s ním vrúcne rozlúčil.