ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Robinson si loď stavať začne, čo ho k tomu prinúti, aby ostrov zas obšírnejšie prezrel.

Robinsona jeho príroda k novým vynálezkom púdila, sladké mlieko lámov vo viac hrncoch sosbieral a k veľkej jeho radosti spozoroval, že sa na tých dosť hustá smotánka sadla, z ktorej maslo a tvarôh počal robiť. K tomuto cieľu dosť vysoký hrniec použil, do neho vlial s usadnutého mlieka posoberanú smotánku; na túto nádobu položil pokrievku, na prostriedku nechal otvor, cez ktorý s daštičkámi opatrenú palicu dnu pustil a s podvihovaním tejto oproboval smotánku zmútiť. Po krátkom namáhaní k veľkej jeho radosti spozoroval, že sa nekoľko kúštičkov masla odrazilo, toto sa vždy množilo kým smotánka jako biela, ťahajúca sa hmota neostala, na ktorej väčšie menšie kusy masla plávali. Hned precedil riedku čiastku tejto smotánky a na maslo čistej, frišnej vody nalial, skrze čo tuhším ostalo a toto spolu stlačiac tomu istú podobu dal a do jamy si ho vložil. — Teraz už mal maslo a zemiaky; ale nemajúc ohňa toto milé jedlo si celkom prihotoviť nemohol a z tej príčiny si zas žiadal spoločnosť ľudskú. Časté jeho pozorovanie mu dokazovalo, že jeho ostrov je predsa nie ďaleko od Ameriky a keby menšú loďku mal, ufal sa, že s pomocou tejto by sa oslobodil z trápného jeho vyhnanstva a zas by medzi ľudí sa dostal.

To povedomie, že sa mu posiaľ každé jeho podujatie podarilo, k postaveniu loďky ho nútilo. Aby svoj úmysel vykonať mohol, k tomu ponajprvé príhodné drevo mať musel. Aby tedy k tomuto príhodné drevo našiel, musel do vnútra ostrova isť a tam také drevo hľadať. Na tejto ceste našiel kukuricu, z ktorej že sa záživná múka dá robiť, už dávno vedel. Nasbieral si z tejto kukurice v tej nádeji, že si z múky kukuričnej chleba urobí; ba i iné byliny našiel ako: fizolne atď., z ktorých si tiež nasbieral a vzal. Ale jeho radosť vtedy bola najväčšou, keď zazrel dosť vysoký strom a na ňom plno ovocia, ktoré sa veľmi kokusovému orechu podobalo. Len neskoršie zvedel, že divosi tento strom chlebovým stromom menujú, poneváč z jeho ovocia záživný a príjemnej chuti chlieb si robia. Lepšie obzerajúc strom spozoroval, že je tohto jedna strana prázdná čo v ňom tú myšlienku zbudilo, že tento je k urobeniu loďky najpríhodnejší a keď v blízkosti toho ešte viac takýchto stromov spozoroval, smele sa oddal do vyťatia prvého.

Hneď sa domov pohnul, aby si potrebné nástroje doniesol, ktoré iné neboly, jako jeho kamená sekera a z korytka korytnačky urobený rýľ. Domov idúc našiel hniezdo s mladými papagájami, jedno mladé z nich si vzal sebou a domov doniesol a toto do klietky z vrbových konárov upletenej zavrel. Tohto učenlivého vtáka pomaly aj rozprávať naučil, čo mu mnoho veselých hodín zapríčinilo. — Po skončení raňajšej modlitby celý sa studenou vodou umyl, najedol, lámy podojil a šiel, aby spomenutý strom vyťal.

Ale veru s takýmito nástrojami to veľmi ťažká práca bola; viac dní trvala, tak že len po viac dňovej práci, po veľkom unavení dosiahol svoj cieľ. — Svoj slobodný čas k učeniu papagája, ktorého Pol-am nazval, obrátil; učenlivý vták už po krátkom čase dobre rozumejúce slová vypovedať sa naučil, čo Robinsonovi veľkú radosť zapríčinilo. Hlavné jeho zamestknanie bolo stavanie loďky a práve preto najväčšiu čiastku dňa na vyrezanie stromu obrátil.

Medzi robením loďky stratil myšlienku, aby ostrov, ktorý v dĺžke asi 9-10 míľ a v širosti asi 4-5 míľ mal, lepšie preskúmal. Teraz banoval, že bývajúc tu už viac rokov, ostrov dobre nepoprezeral a tenže v každej čiastke poznal. Ale sa teraz odhodlal, že jeho pozorovanie vynahradí.