Zlatý fond > Diela > Robinson Crusoe


E-mail (povinné):

Stiahnite si Robinsona Crusoe ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Daniel Defoe:
Robinson Crusoe

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Martin Hlinka, Patrícia Šimonovičová, Jaroslav Geňo, Michal Maga.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 201 čitateľov

Deviaty odiel

Robinson po ostrove cestuje a na jeho ostrove ľudské stopy zbadá, a práve z tej príčiny ešte istejšie sa usiluje opevniť svoj dom pred nastávajúcimi nápadami.

Raz za včas rána naložil Robinson na jeho lámy rozličné potravné články, ktoré by mu i na týždeň dosť boly bývaly; k pásu priviazal kamenú sekeru, obluk so šípami ale na chrbát pripevnil, do pravej ruky vzal dlhý, ostrý bodák a keď na svoju cestu požehnanie Božské prosil, pohol sa aby vo vnútre ostrova sem a ta pochodil. Hneď prvého dňa sa presvedčil, že veru on na najhoršej čiastky ostrova býva, lebo čím ďalej šiel, tým viac stromov a bylín našiel, ktorých ovocie o mnoho lepšie a chutnejšie bolo ako pri jeho jaskyni. Prvý deň jeho cesty sa pominul, slnce už práve zapadalo a tak si príhodné miesto k prenocovaniu hľadať musel, kde by s jeho odprevaditeľmi, s jeho milými zvieratámi, dobrú útulu mal. — Pri jednej vysokej stene skaliska veľký, vetvistý chlebový strom sa nachodil. Pod tento vetnatý strom vhnal lámy, s chrbta im sňal ťarchu a pustil ich, aby sa pásly; on si ale pod stromom miesto k odpočinku pripravoval.

Druhého dňa ráno opustil miesto odpočinku, sohnal lámy, vzal si zbraň, aby ďalej šiel. Ale sa veľmi naľakal, keď na poludnej strane ostrova v dosť mokrom homoku ľudské šľapaje zazrel, ktoré od mora sem a tam po brehu sa vidieť mohly. Radosť ale i strach ho zaujal. Radoval sa tej myšlienke, že zas medzi ľudí sa dostane; strach a hrúza ho ale pojala, keď si pomyslel ak sú to kroky ľudožrútov, divochov, ktorým i on ľahko v obeť padnúť môže. Keď sa zo strachu zpamätoval, odhodlal sa, že on tento vidiek tu lepšie prezrie. Po krátkom sem a ta chodení veru sa presvedčil, že strach jeho pred ľudožrútami nebol bez príčiny. Neďaleko od brehu zazrel malý vrštek, ktorý sa zdal ľudskou rukou urobený byť. Na vrchu tohto bola hlbina, ktorá snáď za miesto k ohňu slúžila. Okolo vršku nepravidelné šľapaje videl, čo tým viac v ňom tú myšlienku vzbudilo, že tu divosi hostinu držali, lebo okolo tohto miesta obhryzené koštiale ba i s vlasami ľudské hlavy sem a tam rozhádzané spozoroval. Toto strašné presvedčenie tak ho naľakalo, že od strachu preč ušiel. Tento strach skoro sa v zúfalstvo premenil, keď za sebou chytré, prenasledujúce kroky počul; a zato všetko čo ho v utekaní hatilo, jako zbraň, kabát a čiapku odhodil, aby aspoň život ochránil. Tento divý útek on dlho zdržať nemohol, lebo neskoršie vysilený a zamdlený bez seba spadol. Keď zo zamdletia k sebe prišiel, lebo jako dlho ležal to nevedel, ustrašený sem a ta sa poobzeral a pri sebe jeho verné lámy ležať videl. Toto ho z čiastky uspokojilo, lebo si pomyslel, že jeho prenasledovatelia jeho verné lámy boly. Toto neúfané videnie všetku radosť v ňom množilo a strach umenšovalo a svoje lámy, jako verných, nájdených priateľov tulkal. V strachu ani ďaleko neutiekol, lebo len do kola behal a vždy sa viac k tomu priblížil tak že svoje odhádzané háby a zbraň zas ľahko nájsť mohol. Poneváč už neskoro bolo a domov už isť nemohol, zas si príhodné miesto hľadal, kdeby sa on i s lámami utúliť mohol. Ačpráve tento vidiek za bezpečný nepovažoval, predsa celý unavený súc ľahol si na mäkkú trávu a do rána spal. Sotva že sa brieždilo, keď k jeho najväčšiemu začudovaniu celkom čisto a srozumitedlne si počul jeho meno volať: „Robinson, kde si? Chudák Robinson!“ Na toto oslovenie chytro vstal a chcel utiecť, ale zas počul volať: „Robinson, chudák Robinson!“ a on teraz ta pozrel, zkade hlas znel a celý naradovaný zkríkol: „Pol, drahý Pol, ty si to?“ a v okamžení sedel mu na pleciach jeho verný papagáj, ktorý ho potom vítal a radosť svoju preukazoval ako len mohol. Celý naradovaný ba dobrej vôle navrátil sa so svojimi vernými súdruhami domov a sám sa hneval na seba, že sa toho miesta a divochov naľakal, kdežto by sa bol radšej do milosti a opatrovania Boha odporúčal, ktorý ho tak divným spôsobom od zahynutia, od istej smrti ochránil.

Teraz sa mohol aj o tom presvedčiť, že divosi na tomto ostrove nebývajú, ale že len časom sem prídu, aby kannibalskú hostinu tu strovili a po dokonaní tejže zas opustia ostrov. Aby sa ale oproti týmto ešte lepšie ochránil, za potrebné uznal svoj príbytok si lepšie obhájiť a neprístupným urobiť. Práca táto mu dosť dlho trvala, tak že i shotovenie lode zameškal. Po dohotovení jeho práci sám bol veľmi spokojný. Asi 10 šúchov vysoký a 5 šúchov hrubý šianc urobil okolo jeho jaskyne, v ktorej teraz v zadku viedol jedon podzemný priechod von do neďalekej hustej hory, aby v páde prepadnutia skrze divochov a že ak by sa už viac brániť nemohol z tade sa na slobodu ochránil. Aby ale svojej pevnosti výzor pred očami nepriateľa ukryť mohol, viac sto rýchle rastúcich stromkov nasadil, ktoré ho nielen pred ľudským ale i pred napadnutím zvierat ochrániť mohly, ale mu i za príjemnej tône šiator pred lúčami slnca, ktoré ta veľmi pálilo, slúžiť maly.




Daniel Defoe

— anglický spisovateľ a novinár, autor až 500 kníh Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.