ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Robinson si stavia príbytok a pomaly sa spriatelí s prírodnými vlastnosťami ostrova.

Keď sa Robinson na druhý deň prebudil, odbavil svoju ranniu modlitbu, a keď sa ostríg najedol, z prameňa vody napil zas sa k práci prichytil. S pomocou jeho kamennej sekery toľko pracoval, otvor rozširoval, že do jaskyne vnísť mohol. Táto dosť priestranná bola, ale nie taká vysoká, aby sa človek bol mohol v nej vystrieť, aby v nej stáť bol mohol; z tej príčiny si umienil, že ju na druhý deň vykope, teda hlbšou spraví. Počas jednej prechádzky na brehu mora videl jedno korýtko z veľkej korytnačky. S tejto on teraz veľký osoh vezme, ponáhľal sa ta a ju aj našiel. Jako k brehu mora šiel, k veľkej jeho radosti našiel i kokusovú palmu, ktorá bola plná ovocím a už zralým. Odtrhol jedon kokusový orech, rozbil ho a okúsil jeho šťavu, ktorá ako mlieko biela a príjemnej chuti bola, s týmto mal už i iný pokrm. Tento pokrm ale taký dobrý a záživný bol, že už teraz len samé ostrigy jesť nemusel. To korytko aj našiel a to práve takej podoby bolo, jako nejaký rýl, že ho on ku kopaniu zeme upotrebiť mohol. Porisko pripravil k tomu a po niekoľko dňovej práci natoľko mu práca odbývala, že si túto jaskyňu jako príbytok zariadiť mohol. Pred nekoľkými dňami on si bol trávy a machu usušil, ktorý teraz do jaskyne povnášal. V jaskyni ešte nespal, lebo otvor jaskyne nebol obránený a práve z tej príčiny viac vŕb vykopal, tie blízko jednu po pri druhej pred otvor jaskyne nasadil a keď tieto korene pustily a vetviť sa počaly, tak mu tieže za dobré a isté dvere slúžily.

Za sedem dní každý večer šiel spať na ten strom, na ktorý bol sa prvú noc vydriapal a na ktorom tak trápnú noc bol strávil. Osmeho dňa bola práve nedeľa, vrúcnú modlitbu odoslal k Hospodinu k Pánu neba a zemi. Dnes každodennú prácu konať nechcel; telo jeho si muselo oddýchnúť, aby jeho duša tým vrúcnejšie mohla zasvätiť deň Páne. Ale aby pokrok času nezabudol, t. j. aby vedel, ktorý deň týždňa nasleduje, urobil si kalendár. K tomuto zpred jaskyňou sa nachádzajúcich stromov vybral si štyri a na prvý s každým jedným rezom zaznamenal dni týždňa, na druhý strom urobil po uplynutí týždňa jedon rez; po štyroch takýchto rezoch, že urobí na tretí strom jeden väčší rez a ten značiť bude mesiac, a po 12 takýchto rezoch na štvrtý strom ešte dlhším rezom zaznačí rok.

Druhého týždňa Robinson urobil zas jedon vynálezok, ktorý ho veľmi šťastným urobil. V blízkosti kokusovej palmy našiel množstvo takej byliny, ktorej vlákna podobné boly konopám, z ktorých doma povrazy súkali. On teraz na tú myšlienku prišiel, či by on tiež z vlákien tejto byliny povrázky urobiť nemohol? Vytrhal niekoľko bylín a cez viac dní tie močil, potom ich usušil, pomliaždil a hľa, spozoroval, že táto bylina práve také vlastnosti má jako konope alebo ľan. A tak z toho množstva bylín si on motúzky a povrazy nasúkal, tak že na čas aj s týmto zaopatrený bol. S povrazom ponajprvšie kamennú sekeru priviazal k porisku a tú i jako zbraň vždy sebou nosil; to isté urobil i s korýtkom korytnačky a takto ku takému nástroju prišiel, ktorý ako rýl alebo lopatu užívať mohol. Po týchto prácach si urobil z povrazov rebrík, pomocou ktorého by na vrch brala rýchle a ľahko vyjsť mohol, jestli by mu nejaké nešťastia hrozilo. Pritom ale vždy rozmýšľal, akoby si mohol najpotrebnejšie nástroje zadovážiť a pristrojiť.

Následkom užívania ostríg a kokusového mlieka sa mu toto už celkom zpríkrilo; a práve z tej príčiny sa odhodlal, že po ostrove hľadať bude, či by inakší pokrm nenašiel. K tejto ceste si ale prv slnečník z kokusových listov urobil, na miesto železných rebierkov kostí rýb a prúty z vŕb použil, aby s týmto oproti lúčam slnca ochránený bol. Ba i loveckú kapsu si z povrázkov urobil a v tejto si domov nosil na ceste nájdené užitočné veci.