ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Robinson sa rozlúči s bolesti plným srdcom od ostrova a navráti sa do jeho vlasti.

Dľa ushovorenia tri výstrely z dela maly oznámiť Robinsonovi, ktorý na ostrove ostať musel, že jako prijali ostatní matrozi náčelníka na lodi a či ho prijali? Po dlhšom myšlienok plnom čakaní zaznel očakávaný znak; Robinsonovo srdce, ktoré sa z ostrova žiadalo a na krídlach lásky už krajiny a more preletelo v mysli svojej sa už v jeho rodnom meste videl. — Sotva že sa druhého dňa rozbrieždilo, vybehol na vrch, kde po čas dvanástich rokov neraz vylial pred Vševedúcim a Všemohúcim Hospodinom city svojho srdca, aby sa presvedčil, či je včerajšia údalosť nie len púhy sen? — Nie veru, to bola istota, lebo veľká, trojsťažnová loď tam v blízkosti ostrova zakotvená bola; z tej príčiny ponáhľal sa k brehu, aby svojho osloboditeľa vrúcne privítal. Ale kým by on na breh bol prišiel, náčelník lodi mu už v ústrety šiel a loď a všetky jeho sily Robinsonovi k vôli odporúčal; ale Robinson odoprel toto holdovanie a len dve jeho prosby žiadal vyplniť, čo náčelník aj vďačne prisľúbil, a síce: žeby ešte nekoľko dní milerád na ostrove prežil, poneváč navrátenie Španielčana čaká a aby náčelník ešte zatvoreným, lapeným búričom, vyjmúc tým trom svodcom odpustil a ich omilostil. Títo traja, aby jako vyhnanci na ostrove zostali, aby od civilisovaného sveta odlúčení sa polepšili.

Piatok jako každý deň, tak i dnes utekal na breh mora. V dialke videl viac člnkov sa k ostrovu blížiť; na jednom bol prápor pokoja vyztýčený a ten i jeho otca doviezol. Piatok sa triasol od radosti a ani nevedel dočkať na breh vystúpenie svojho otca; hodil sa do mora a plával oproti člnku, aby čím skorej mohol k srdcu privinúť, k detinskému vernému srdcu pritisnúť toho, ktorý mu život dal. V iných člnkoch zväčša ženské sedely, ktoré medzi tým časom so Španielčanmi, ktorí sa tiež na ztroskotanej lodi boli oslobodili — v stav manželský boli vstúpili a Robinsonovo navrhnutie s radosti prijali. Robinson ostrov Španielčanom oddal, a tí tento s vďačnosťou prijali.

Z osadlého šífu (lodi) oslobodené veci všetky pobral Robinson na loď, aby tieto v Pourtsmouthe obydlenej vdovici nešťastie utrpeného náčelníka lodi nazpak prinavrátiť mohol. Ba Robinson ešte okrem tých vecí si vzal ešte i skrze samého seba urobené háby, jako i lárvu (náličnicu), kamenú sekeru, bodák, obluk, slnečník, papagája, dve jeho lámy, psa a i kus zlata, ktorý on bol v homoku na brehu našiel. — Robinson vyronil úprimné slzy, keď sa so svojím ostrovom rozlúčil, v srdci svojom cítil opravdivú boľasť, ako na rozlúčenie ruku podal dedičom jeho druhej vlasti a s tým vstúpil na loď. Piatok a tohto otec pri ňom ostali a šli s ním, keď na lodi už všetko v poriadku bolo zaznel výstrel z dela, ktorý ostatné „Boh s tebou“ ostrovu vyslovil. — Loď rýchle a šťastne plávala po širokom mori; ciel — Londýn — kde loďníci plávali, bol na 53. deň dosiahnutý. Robinson sa srdečne rozlúčil s náčelníkom lodi a hneď s najbližšou loďou ďalej plával ku vlasti svojej.

Cesta prv šťastlive a pokojne sa míňala, ale zrazu hrozná búra povstala a loď o jedno skalisko, ktoré z mora vyčnievalo udrela, že na nej diera povstala. Mužstvo oslobodilo hneď člnky k oslobodeniu sa, že keď aj nie inšie, aby aspoň svoj život ochránili. Loď sa ponorila a s ňou i všetko čo Robinson sebou viezol, len Piatok, pes a papagáj mu, jako na rozpomienku ostali. Nešťastníci v Cuxhafene sa dostali na breh, zkade zas po lodi do Hamburgu sa dostali. Mnohé vzácnosti a chýrečnosti tohto preveľkého kupeckého mesta obdivoval Piatok s nadšením. Všetko toto nové a neznáme mu bolo. Z tade cestovali rovno do Robinsonového rodiska. Že jaké myšlienky a city povstaly v srdci Robinsona, keď on na zem svojho rodiska vstúpil, to si každý pomyslieť môže.

To, že jeho milovaná matka už dávno v zemi odpočíva, od jeho priateľa bol počul, ktorý Robinsonoveho otca k návratu jeho bol pripravil. Ani slova neprehovoriac, ale plný citov lásky jedon oproti druhému sa objali otec so synom. Staručký otec nedohováral synovi svojmu nikdy, lebo veď zas uvidel syna, a tak teraz už v pokoji mohol skloniť hlavu, aby v pokoji zomrel. Jako strela sa rozšíril chýr v rodisku jeho o návrate Robinsona a každý chcel ho a i jeho súdruha vidieť a privítať. Robinson a Piatok ostali neskoršie stolármi a vždy neodlúčiteľnými priateľmi boli. V ich práci vždy pilní boli a tak pre ich pilnosť a statočnosť u každého si len česť a priazeň ba i vážnosť získali. Neskoršie sa oženili a najväčšiu radosť a blaženosť v kruhu ich milovaných detí nachádzali a i našli; dlhý vek dožili a v pokoji ctení i od spoluobčanov zomreli.

Konec.