Dielo digitalizoval(i) Martin Droppa, Viera Studeničová, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 41 | čitateľov |
Pán ide kolo cigáňskeho táboru. Okolo starého jednoho cigáňa vidí celú hŕbu malých detí. „Nu, More, či sú to tvoje deti?“ spytuje sa pán. — „Ako ich ráča videť, pán veľkomožný,“ odpovedá More, a ukazujúc na chlapčeka, obvázaného povrieslom, dodáva sebevedome: „Aj všetky ja šatím!“
*
„Môžeš sa veru hanbiť, Gábor, že máš takého nezdárneho syna,“ dohováral rychtár cigáňovi, keď mladý Gáborko, súc obžalovaný z krádeže husí, stál pred súdom. „Ktorý otec môže za svoje dieťa, pánovia láskaví,“ vyhovára sa starý. „Kto jako robí, tak sa mu vodí. Dosť ho karhám, upomínam, ale to všetko jako keby tej stene hovoril. Aj včera som mu povedal: nechoď, poslúchni, je obnov: zdrapia ťa! Nuž ale tak je to, keď sa včilej nerodia deti, čo by poslúchali. Išiel a hľa! už je na železách! Mal sedeť v búde a kuvať klince! S bohom! pánovia, máte ho v rukách, nech teraz vás poslúcha!“
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam