Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Rudolf Pokorný:
O Cigáňoch
Dielo digitalizoval(i) Martin Droppa, Viera Studeničová, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 41 | čitateľov |
Pánu notárovi bolo mena, a preto mu cigáňska banda išla vinšovať. Primáš naučil všetkých cigáňov, ako majú vinšovať. „Keď prídeme dnuká, nuž sa prikloníme a ja zakričím: „Nech vás pán Bôh živí! — druhý povie: aj s pani manželkou! — tretí: aj s dietkami! — štvrtý: aj s pánom otcom! — piaty: aj s pani matkou! — šiestý: aj s celou falamiou!“ — Cigáni sa naučili svoje zástoje a išli večer ku pánu notárovi. Keď mu zahráli, nuž primáš otvoril dvere, a poneváč mu kontráš stúpil na otlak, nuž od boľasti pomýlil si vinš a zakričal obzrúc sa na kontráša: „Bodaj si sa zbesnel!“ — „Aj s pani manželkou!“ — „Aj s dietkami!“ — „Aj s pánom otcom!“ — „Aj s pani matkou!“ — „Aj s celou falamiou!“ doložili cigáni. Miesto odmeny dostali vraj len výprask.
*
Cigáň počujúc raz, že veľkí páni na posteli vystlanej perím spávajú, vzdychal, keby si on takú posteľ mohol nadobudnúť. Raz išiel potom, kde sa neďaleko husi pásly; tam našiel jedno pierko. Vzal ho sebou a večer položil ho pod hlavu na holú zem. Keď sa prebudil, mal celú hlavu otlačenú; divil sa veľmi, jako to tí páni môžu na perí spávať. „Ach Bože! ja som len jedno pierko mal pod hlavou, a celú hlavu mám otlačenú; jako že tí páni môžu spať, keď ích majú viacej!?“
*
Cigáňskej bande zunovalo sa na nevďačnej zemi za ľavný peniaz pracovať, a preto vymyslela si smelý plán, že pôjde do neba klince kovať. V blízkej hore bola velikáňska jedľa, ktorá mala slúžiť cigáňom za rebrík do neba. Išli ku jedli a začali sa na ňu driapať. Najstarší cigáň, ktorý liezol prvý, zakričal na ostatnieho: „More, každú haluz odtni za sebou, aby nám nikto nemohol prísť do neba remeslo falšovať.“ Ostatný cigáň poslušný rozkazu najstaršieho obsekával za sebou všetky haluzi. Keď sa až k vrchovci vyškriabali, prerečie najstarší cigáň: „Teraz sa polapajme jeden druhému za nohy, a tak do neba vyskočíme.“ Cigáni vyplnili na vlas jeho rozkaz. „No počkajte, nech si teraz ruky popľujem!“ Sotva že to dopovedal, už sa celá cigáňska banda po zemi váľala, a akiste prešla jej na vždy chuť ísť do neba klince kovať.