O Cigáňoch

Pán ide kolo cigáňskeho táboru. Okolo starého jednoho cigáňa vidí celú hŕbu malých detí. „Nu, More, či sú to tvoje deti?“ spytuje sa pán. — „Ako ich ráča videť, pán veľkomožný,“ odpovedá More, a ukazujúc na chlapčeka, obvázaného povrieslom, dodáva sebevedome: „Aj všetky ja šatím!“

*

„Môžeš sa veru hanbiť, Gábor, že máš takého nezdárneho syna,“ dohováral rychtár cigáňovi, keď mladý Gáborko, súc obžalovaný z krádeže husí, stál pred súdom. „Ktorý otec môže za svoje dieťa, pánovia láskaví,“ vyhovára sa starý. „Kto jako robí, tak sa mu vodí. Dosť ho karhám, upomínam, ale to všetko jako keby tej stene hovoril. Aj včera som mu povedal: nechoď, poslúchni, je obnov: zdrapia ťa! Nuž ale tak je to, keď sa včilej nerodia deti, čo by poslúchali. Išiel a hľa! už je na železách! Mal sedeť v búde a kuvať klince! S bohom! pánovia, máte ho v rukách, nech teraz vás poslúcha!“