Zlatý fond > Diela > Slovenská vlasť


E-mail (povinné):

Stanislav Klíma:
Slovenská vlasť

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Jana Jamrišková, Viera Marková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 7 čitateľov

I. Západné Slovensko (župa bratislavská)

Stará bratislavská župa je krajina medzi dolným tokom Moravy na západe, Dunajom na juhu a dolným tokom Váhu na východe. Zabiera Záhorie na západe Malých Karpát, rovinu trnavskú na východe Malých Karpát a temer celý Žitný Ostrov medzi Malým a Veľkým Dunajom na juhu.

Zaujíma 4275 km2 a má 311.527 obyvateľov. Podľa národnosti má 177.229 Slovákov, 119.814 Maďarov a 11.047 Nemcov.

Podľa náboženstva má 272.067 rimských katolíkov, 17.514 evanjelikov aug. vyz., 7.409 reformovaných a 14.329 židov. Domov je tu 46.185, z toho múraných 15.858, z nepálených tehiel s kamenným základom 18.732, bez neho 11.040. V Bratislave je 3204 domov, z ktorých je 2839 múraných.

Skláda sa zo 7 okresov; Bratislava, Dunaserdaheľ, Galanta, Malacky, Senec, Šamorýn a Trnava. Župným mestom a spolu hlavným mestom Slovenska je Bratislava, ktorá má podľa sčítania roku 1919 83.223 obyvateľov, a to: 26.964 Slovákov, 24.577 Maďarov a 30.221 Nemcov. Magistráty majú štyri mestá: Modra, Pezinok, Sv. Jur a Trnava.

Pohorie bratislavskej župy sú Malé Karpaty. Počínajú nad vtokom Moravy do Dunaja skalou Devínskou, složenou z triasového vápenca, a idú na severovýchod. Najvyšším vrchom v nich je Vysoká, nad obcou Kuchyňou čnejúca do výšky 754 m. Malé Karpaty sú zalesnené, na južnej strane sú osadené vinohradmi najlepšieho vína slovenského. Na niektorých vrchoch sú srícaniny, a to: Devín, Stupavský zámok, Plavecký zámok, Ostrý kameň a Biely kameň.

Potoky tečú z Malých Karpát na západ do Moravy: Rudava z Búrskeho lesa nad Plaveckým Sv. Mikulášom a Malina, tekúca od Kuchyne popri Malackách. Na východe z Malých Karpát odvádzajú vody: Blava od Dobrej vody a Dechtíc, Trnava zpod Ostrého kameňa pri Nádaši a Gidra zpod Vysokej pri zámku Červenom Kameni. Tieto tri potoky vlievajú sa do Dudváhu, tekúceho temer rovnobežne s Váhom, vznikajúceho pri Krajnom u Čachtíc. Na rieke Váhu plávajú plti, na Dunaji parolodi.

Stanice paroplavby dunajskej sú: Devín, Bratislava, Kertvéleš, Béš, Koložnéma a Komárno.

Železnicev bratislavskej župe: Z Bratislavy do Prahy ide trať Bratislava — Devínska Nová Ves — Devínske jazero — Zohor — Kúty. Z Devínskej Novej Vsi ide trať cez Marcheg do Viedne v Rakúsoch. Z Devínskeho jazera ide odbočka do Stupavy. Zo Zohoru ide odbočka na západ k Morave do Uhorskej Vsi, na východ do Plaveckého Sv. Mikuláša. Z Bratislavy do Žiliny ide trať na Trnavu a Leopoldov. Z Trnavy ide trať priesmykom jablonickým cez Malé Karpaty do Jablonice a Kútov. Z Trnavy ide táto trať na Sered, kde se pripojuje k trati Leopoldov — Galanta. Z Bratislavy do Soby ide trať na Galantu. Z Bratislavy do Komárna ide trať po Žitnom ostrove. V Úsoru pripojuje sa tu odbočka do Šamorýna.

Hlavné cesty v bratislavskej župe sú: z Bratislavy na sever ide hradská na Stupavu, Malacky, Leváre, Moravské Sv. Jány, Kúty, Holič a Skalicu. Z Malaciek ide hradská na západnej strane Malých Karpát do Plaveckého Sv. Mikuláša a do Jablonice. Z Bratislavy po východnej strane Malých Karpát ide hradská cez Sv. Jur, Pezinok, Modru, Častú, Ompitál, Orešany a Smolenice do Nádaša, kde sa pripojuje ku hradskej z Trnavy do Jablonice vedúcej. Z Nádaša ide ďalej na Dechtice a Chtelnicu do Vrbového. Z Bratislavy do Trnavy ide hradská cez Senec a Cífer. Zo Senca ide hradská do Dióseku, odkiaľ ide na Sered alebo do Trnavy alebo pozdĺž Váhu na Leopoldov a do Piešťan. Z Trnavy ide hlavná hradská cez Kostelany a Stráže do Nového Mesta nad Váhom. Z Bratislavy po Žitnom ostrove ide hradská do Šamorýna, cez Dunajskú Stredu do Komárna.

Hospodárstvo v bratislavskej župe je na vysokom stupni. Z obyvateľstva zaoberá sa zemedelstvom 201.014, priemyslom 54.137. Hospodárstev je 42.595.

Z celkovej plochy 426.561 ha je 246.889 ha = 58 % orácej pôdy, 30.204 ha = 7 % lúk, 28.617 ha — 7 % pašienok a 86.910 ha = 20 % lesov. Okrem toho je tu 4371 ha vinohradov.

Orácej pôdy je tedy viac ako v Čechách, kde je len 50 %, a na Morave, kde je len 55 %. Slovenský priemer je 43 %. Z orácej pôdy bolo osiaté 37.486 ha pšenicou, 37.214 ha žitom, 63.132 ha jačmeňom, 10.934 ha ovsom, 15.852 ha kukuricou, 22.091 ha zemiakmi a 16.793 ha cukrovkou. Sklidilo sa 468.614 q pšenice, 438.868 q žita, 1,056.470 q jačmeňa, 137.374 q ovsa, 301.952 q kukurice a 2,459.828 q zemiakov a 3,246.224 q cukrovky. Sú tu 4 cukrovary: v Dióseku, v Seredu, v Trnave a v Uhorskej Vsi pri Morave. Vinohrady sú na južnom svahu Malých Karpát, najlepšie víno je v Pezinku a v Modre. Hovädzieho statku chovajú 122.322 kusov, koní 25.544, kôzí 10.039, bravov 91.159 a ovcí 18.547. Z lesov je najviac bukových, t. j. 45.222 ha, ihličnatých len 29.949 ha, dubových 12.047 ha.

Priemysel a obchod sústredňuje sa najviac v Bratislave. Za maďarskej vlády prekladalo sa v bratislavskom prístave 30.000 ton ročne, teraz staví sa prístav na prekladanie 3 milionov ton ročne.

Vzdelanosť. V bratislavskej župe znalo čítať a písať 210.684 osôb, t. j. 81 % obyvateľstva vyše 6 rokov starého. (V meste Bratislave 62.739, t. j. 91 %.)

Ľudových škôl roku 1914 bolo tu 303, a to 222 maďarských a 78 slovenských (v meste Bratislave 24 škôl maďarských). Roku 1920 je tu ľudových škôl 323, a to 164 slovenských, 139 maďarských a 20 nemeckých.

Meštianske školy sú v Bratislave 2 štátne slovenské (chl. a dievč.), 1 mestská maď. (dievč.), 2 katol. maď. (dievč.) a 2 žid. maď. (chl. a dievč.), v Malackách, v Modre štátna a evanjelická, v Pezinku, v Seredi a Trnave (2 št. a 1 katol.), v Uhorskej Vsi a v Šamorýne maďarská (chl. a diev.), spolu 18, a to 11 slovenských a 7 maďarských.

Stredné školy sú: štátne reálne gymnázium v Bratislave a v Trnave, štátne dievčenské reálne gymnázium v Bratislave, štátna reálka v Bratislave, evanj. gymnázium v Bratislave a učiteľský ústav v Modre, štátna priemyselná škola a štátna obchodná akademia v Bratislave a napokon univerzita Komenského v Bratislave.

*

Abrahám, dedina v okrese trnavskom. Má pekný zámok Esterházovcov v modernom slohu vystavený.

Báhoň, dedina chýrna krásnymi výšivkami žien. Spolu s Cíferom, Čatajom a Halmešom bolo tu na 700 žien, ktoré vyšívaním zarobily si 70.000 K od spolku „Izabela“ v Bratislave, teraz „Detva“ prezvaného.

Boleráz, dedina v okrese trnavskom. Tu kvitlo kedysi džbánkarstvo.

Bratislava, hlavné mesto Slovenska a župné mesto župy toho istého mena. Má podľa sčítania v srpni roku 1919 83.223 obyvateľov, a to: 26.944 Slovákov, 24.577 Maďarov a 30.221 Nemcov.

Do starého mesta bratislavského vojdeme od nádražia Michalskou bránou z 15. storočia. V Michalskej ulici v pravo je stará budova uhorskej snemovne z roku 1783, dnes súdobná budova. Uhorské snemy konaly sa tu v rokoch 1802 — 1848. Tu hovoril Ludevít Štúr ako poslanec mesta Zvolena, žiadajúc zrušenie roboty. Na ľavo od Michalskej brány prijdeme na Hlavné námestie. Tu stojí stará budova mestského domu z roku 1288 s bránou z roku 1325 a loggiou vo dvore z roku 1558. V prvom poschodí mestského domu je mestské múzeum, opatrujúce mnohé staré veci. Tu bola tiež Hurbanova zástava z roku 1848, na ktorú po dobytí Bratislavy v januári 1919 slovenskí vojaci bratislavskí prísahali vernosť republike Československej. Popri mestskom dome je jezuítsky kostol z roku 1636, kedysi evanjelický. Uprostred námestia je kašna z roku 1573 (práca Ondreja Lutzingera) a mariánsky stĺp z roku 1672. Za jezuítskym kostolom je najkrajší kostol bratislavský: gótický kostol františkánsky, postavený roku 1280 na pamiatku českého kráľa Premysla Otakara II. V tomto kostole vyvolený bol 17. decembra 1526 Ferdinand II. za kráľa uhorského. Na tržišti je kláštor milosrdných bratov. Mestské divadlo vystavené bolo roku 1891. Pred ním je kašna Ganymedova a pomník skladateľa Hummela od Tilgnera a mramorový pomník Petöfiho od Rudnaya. Neďaleko pri Dunaji býval korunovačný vŕšok, na ktorom uhorskí kráľovia po korunovaní mávali mečom na všetky štyri strany sveta na znamenie, že chcú vlasť od všetkých nepriateľov obrániť. Na tomto mieste postavený bol jazdecký pomník Márie Terézie, znázorňujúci výjav, ako uhorskí magnáti roku 1741 sľubovali svojej kráľovnej pomoc proti pruskému kráľovi Fridrichovi, volajúc: „Vitam et sanguinem!“ Tento výjav v skutočnosti odihrál sa na bratislavskom zámku, ktorý za času Márie Terézie okolo roku 1760 ostatný raz skvel sa nádherou, lebo po požiaru roku 1811 nebol viac obnovený.

Bratislavský zámok dvíha sa na vrchu vysokom 83 m nad Dunajom. Srúcaniny jeho so štyrma vežami na uhloch nazval ľud „obrátenou posteľou“. Najstaršia čiastka zámku je gótická brána, ktorou sa do zámku vchádza. Maďarský dejepisec Ortvay píše, že už za časov rimanských bola tu tvŕdza. Nemožné to nie je, no zámok založil tu akiste Bratislav, syn Svätoplukov, okolo roku 900. Nemecký cisár Henrich IV. obliehal zámok roku 1074. Cisár Fridrich Rudobradý bol tu roku 1189 na Turíce. Svätá Alžbeta, dcéra uhorského kráľa Ondreja III., bola tu zasľúbená Hermannovi, grófovi durynskému. Český kráľ Premysl Otakar II. porazil uhorského kráľa Vojtecha IV roku 1260 v bitke pri Kressenbrunne a opanoval potom celú župu bratislavskú a nitrianskú s mestami Bratislavou, Trnavou a Nitrou. Roku 1261 slávil na zámku bratislavskom svoju svatbu s Kunigundou, dcérou ruského kniežaťa Rastislava z Kyjeva. Uhorské snemy konaly sa tu už za kráľa Žigmunda a Mateja. Na nich hovorilo sa po latinsky a po československy. Poznáme československú listinu, ktorú tu napísal kráľ Žigmund, a druhú československú listinu, ktorú písal kráľ Matej mestu Bratislave. Po bitke u Moháča roku 1526, keď Turci roku 1541 obsadili Budín, stala sa Bratislava hlavným mestom Slovenska (lebo z Uhier zbudlo len Slovensko) a zostala ním až do roku 1848. Od roku 1552 až po rok 1802 opatrovaná bola v jednej veži zámku uhorská koruna. Roku 1670 konaný tu bol t. r. krvavý súd, ktorým odsúdené bolo 300 evanjelických kňazov a učiteľov na smrť, do väzenia a do vyhnanstva. Požiarom roku 1811 končia dejiny zámku.

Z dejín mesta Bratislavy pripomíname ešte: Roku 1542 narodil sa tu Zachariáš Mošócy, biskup nitriansky a apelačný sudca nitriansky a bratislavský. Roku 1606 narodil sa tu botanik Ján Lippay. Roku 1676 Michal Faber sriadil tu prvú tlačiarňu. Roku 1704 narodil sa tu fyzik Ján Segner, pôvodca Segnerovho kolesa. Na počiatku 18. storočia účinkoval tu zemepisec a historik Matej Bél. Roku 1725 narodil sa tu zemepisec Karol Windisch, ktorý 14. júla 1764 vydal prvé číslo prvých bratislavských novín „Pressburger Zeitung“.

Korunovanie uhorských kráľov dialo sa v dóme sv. Martina, ktorý dostavaný bol roku 1445. Na jeho veži je pozlatená uhorská koruna. V bočnej lodi je gótická káplnka sv. Anny zo 14. storočia. Na zovňajšej strane kostola je jazdecká socha sv. Martina od Rafaela Donnera z roku 1734.

Ohniskom slovenského národného ruchu bola Bratislava na počiatku 19. storočia. Na evanj. lyceume prednášal tu československú reč a literatúru od roku 1803 profesor Jur Palkovič, ktorého námestníkom od roku 1837 — 1844 bol Ľudevít Štúr. Štúr vychoval Slovensku celý rad mužov za národ oduševnených, ktorých nazývame „Štúrovou školou“. Keď Maďari na počiatku roku 1844 pozbavili ho úradu, odišla slovenská študujúca mládež v tuhej zime na lyceum levočské, spievajúc si po ceste Matúškovu hymnu „Nad Tatrou sa blýska“. Štúr potom od augusta 1845 vydával v Bratislave „Slovenskje národnie noviny“ s beletristickou prílohou „Orol tatránsky“. V Bratislave od prevratu vychádza „Slovenský deník“.

Je tu centrála najväčšieho peňažného ústavu slovenského „Slovenskej banky“, ktorá má účastinného kapitálu 50 milionov korún. Okrem toho je tu Prvá slovenská poistovňa, roľnícka a priemyselná banka, filiálka roľníckej banky v Zohore a filiálka hospodárskej banky v Trnave. Z českých peňažných ústavov majú tu filiálky: Živnostenská banka, Česká prům. banka, Ústřední banka českých spořitelen, Agrární banka, Moravská agrární a prům. banka, Moravskoslezská banka, Banka stavebných živností a Banka Bohemia. Z priemyslových podnikov treba spomenúť: továrňu na dynamit, pušný prach a patróny, strojárňu, slievarňu, teheľnu, kabelovú továrňu, továrňu na elektrické stroje, elektrárňu, tlačiarne (najstaršia Wigandova), mydlárňu, rafineriu petroleja, výrobu emailového tovaru, dielňu na koče, zápalkárňu, továrňu na súkno, na plátno, obvazy, na jutu, na cverny (niti), na strieborné a zlaté šnôry, na presteradlá, na klobúky, na kefy, na spracovanie koňskej srsti a konope, koželužne, parný mlyn, parnú pekárňu, továrňu na cukríky a čokoládu, na konzervy, na šampaňské víno, cukrovar, dva pivovary, mliekarňu, štátnu dohánovú továrňu. Chýrne je bratislavské orechové pečivo. Spolok pre ľudové umenie „Detva“ má výšivkárske školy v Cíferu a v Savaru (v bratislavskej župe), v Lopašove (v nitrianskej), v Dubnici a v Podhradí (v trenčianskej župe). Na obilnom trhu predalo sa tu pred vojnou ročne za 8 milionov korún, hlavne jačmeňa. Na statkovom trhu predá sa ročne 12.000 kusov statku, 4000 bravu a 600 ovcí. Víno je najlepšie od firmy Palugyay.

Školstvo má Bratislava veľmi rozsiahle. Má tretiu československú univerzitu „Komenského“. Zo stredných škôl má: štátne reálne gymnázium slovenské s maďarskými pobočkami (založ. 1626), štátne ref. reálne gymnázium dievčenské slovenské, štátnu reálku slovenskú s maďarskými a nemeckými pobočkami a maďarské ev. gymnázium s nemeckými pobočkami (založ. 1606). Okrem toho je tu 6 meštianskych škôl: tri štátne: slovenská chlapčenská, slovenská dievčenská, nemecká chlapčenská, mestská maďarská dievčenská a dve katolícke maďarské dievčenské. Tiež je tu štátny učiteľský ústav dievčenský, obchodná akademia, vyššia štátna priemyselná škola a vinárska škola.

Z úradov sú v Bratislave: súdna tabuľa, sedria (súd I. inštancie), okresný súd, finančné riaditeľstvo, colný úrad, inšpektorát nového merania a archív máp katastrálnych, berný úrad, štátny lesný inšpektorát, hospodársko-chemická výzkumná stanica, expositúra ministerstva verejných prác pre úpravu Moravy, poštové riaditeľstvo a železničné riaditeľstvo.

Nemocnice: štátna všeobecná nemocnica (pri lekárskej fakulte), mestská nemocnica, nemocnica milosrdných bratov, nemocnica sv. Alžbety, nemocnica evanjelická (dom diakonisiek) a nemocnica židovská.

Okrem mestského muzea a archívu je tu aj muzeum lekárskeho a prírodovedeckého spolku, tiež štátne reálne gymnázium má pekné sbierky. Z knižníc vyniká: Knižnica Komenského univerzity a knižnica evanjelického lyceuma. Jezuítsky kláštor založený bol roku 1626. Kapucínsky kláštor je z roku 1674, kláštor milosrdných bratov z roku 1652 a notredamky a alžbetínky majú kláštor z roku 1764.

Cífer, dedina v okrese trnavskom. Tu ženy krásne vyšívajú. Preto je tu aj vyšívkarská škola spolku „Detva“ (predtým „Izabella“) v Bratislave. Okrem toho je tu zámok a park Zichovcov.

Čataj, dedina v okrese seneckom. Tiež chýrna vyšívkarskou školou spolku „Detva“ v Bratislave.

Čeklýs, dedina v okrese bratislavskom. Tu bol kedysi zámok, z ktorého zachoval sa iba zámocký vrch. V dedine je pekný kaštieľ Esterházyho.

Dechtice, dedina v okrese trnavskom. Tu kvitne dosiaľ džbánkarstvo. V minulých časoch hlinený tovar vyvážal sa odtiaľ až do Carihradu.

Devín, mestečko so srúcaninami rozsiahleho zámku v okrese bratislavskom. V dedine pracuje hrnčiar. V minulých časoch vozily sa hrnce ztadiaľ po Dunaji. Devínsky zámok vypína sa na skale nad vtokom Moravy do Dunaja. Tu stával onen Velehrad, ktorý bol sídlom veľkomoravského kniežaťa Rastislava (846 — 870). Tak dokázal inž. J. L. Červinka spisom „Devín a Velehrad, dva hrady velkomoravské“, vydaným v Kroměříži na Morave 1902, a dr. Zavadil spisom „Velehrady Devín a Nitra“, vydaným v Kroměříži 1912. Letopisy Fuldské spomínajú Devín štyrirazy ako pevný hrad Rastislavov za Dunajom, ktorý nemecký kráľ Ludvik roku 855 a 864 márne snažil sa dobyť. Dr. Zavadil zistil na okolí Devínskeho hradu 14 hradíšť, ktoré slúžily za obranu vnútornému hradu. Len na vrchole hory „Kobyly“ (514 m) boly štyri spolu súvisiace hradiská, opevnené násypom a priekopou, každé asi o 120 m obvodu.

Iné hradisko bolo pod týmto vrchom na návrší „Menzelberku“, iné dve na návrší a na homoli nad Devínskou Novou Vsou, kadiaľ po brehu rieky Moravy bol prístup k hradu najsnadnejší. Ďalšie hradisko bolo na vrchu „Glavici“ (357 m) nad Dúbravkou. Dolina Dúbravského potoka strežená bola štyrmi hradiskami, z ktorých dve boly pri samej Dúbravke, jedno na pol ceste do Karlovej a jedno nad Karlovou nad samým Dunajom. Dolina potoka Bystrice chránená bola hradiskom pred vchodom do doliny a konečne i hradom bratislavským. Na mieste Rastislavovho hradu Devína vypínal sa však i v stredoveku mocný hrad. Ten dobyl roku 1272 český kráľ Premysl Otakar II. Kráľ Žigmund predal ho roku 1414 Mikulášovi Gorjanskému za 12.000 zlatých. Ferdinand I. ho dal Štefanovi Báthorymu, Matej ho predal roku 1609 Jánovi Keglevičovi za 400.000 zlatých. Roku 1620 zmocnilo sa ho Bethlenovo vojsko, roku 1621 dobyl ho zpät generál Bouquoi. Roku 1635 kúpil ho Pavel Pálffy a v majetku tejto rodiny je dosiaľ.

Diákovce, dedina v okrese galantskom. Má starý katol. kostol v románskom slohu.

Dióseg, dedina v okrese galantskom. Má veľký cukrovar.

Gajáre, dedina v okrese malackom pri hraniciach. Má colný úrad.

Galanta, okresné mestečko a križovatka železnice Bratislava — Soba a Galanta — Leopoldov. Má zámok Esterházovcov, liehovar, okresný súd, berný úrad.

Halmeš, dedina v okrese trnavskom. Vyniká vyšívkarstvom podobne ako neďaleké dediny Báhoň, Cífer a Čataj.

Ivánka pri Dunaji, dedina v okrese bratislavskom. Má kaštieľ Huňadovcov s vežou.

Jur svätý, mesto slovenskonemecké na železnici z Bratislavy do Trnavy. Nad budovami mesta vypína sa farský gótický kostol s renesančným hlavným oltárom. Mestský archív má pekné pamiatky. Pol hodiny na západ od mesta sú srúcaniny zámku Bieleho kameňa. Na svahu Malých Karpát sú početné vinohrady. Je tu piaristický kláštor, založený roku 1685, ktorý mal nižšie gymnázium.

Kameň Biely (Weissenstein), srúcaniny zámku pol hodiny od mesta Sv. Jura.

Kameň Červený (Rothenstein), zachovalý hrad na skalnatom návrší nad dedinou Píly, vystavený 6 km od Modry. V predhradí sú úradovne. Vnútorný hrad má mohútne bašty, nádvorie, zámockú kapľu a sbierky starožitností. Pod hradom je vchod do neprístupnej kvapľovej jaskyne.

Kameň Ostrý (Scharfenstein), srúcaniny hradu v horách, pol hodiny od dediny Biksárdu, neďaleko železničnej stanice Nádaš — Smolenice.

Kameň Plavecký (Blasenstein), srúcaniny hradu neďaleko dediny a železničnej stanice Plaveckého Podhradia. Stojí na 419 m vysokom vrchu. Pod hradom je železnou mrežou zatvorená kvapľová jaskyňa a na kraji dediny zámok s loveckou sbierkou.

Kameň Stupavský (Ballenstein), srúcaniny hradu na strmom vrchu 1 hodinu od mestečka Stupavy vzdialené.

Krupá Dolná, dedina v okrese trnavskom s kaštieľom Chotkovým.

Kuchyňa, dedina v okrese malackom. Ztadiaľ je najbližšie cez poľovnícky kaštieľ Pálffyho Vývrat na najvyšší vrch Malých Karpát Vysokú (754 m).

Leváry, mestečko v okrese malackom. Má pekný zámok Wenckheimov. Bolo chýrne svojím džbánkarstvom, ktoré ešte posiaľ prevádza sa v jednej dielni.

Limbach, nemecká dedina v okrese seneckom pri Pezinku. Rodí znamenité víno.

Malacky, okresné mesto na železnici Bratislava — Breclava. Má pílu, liehovar a pivovar, ľudovú banku. Vychodí tu týdeník „Osveta“. Z budov vyniká kláštor františkánov z roku 1653 a kaštieľ Pálffyho. Je tu štátna meštianska škola, okresný súd, berný úrad.

Mariatál, dedina v okrese bratislavskom. Je to pútnické miesto s bývalým paulánskym kláštorom. Kvitne tu pernikárstvo a hračkárstvo ako články, ktoré sa na tunajších púťach predávajú. Sú tu bane na bridlicu a zámok Schaffgotschov.

Mikuláš Svätý Búrsky, dedina v okrese malackom. Tu sa pestujú liečivé byliny. 2 km na sever odtiaľto počína veľký borový les „Búr“, 4 km na juh je pieskovcovými skaliskami vrúbená dolina Javorinky. Tu sa narodil 24. marca 1785 slovenský básnik Ján Hollý.

Mikuláš Svätý Plavecký, dedina v okrese malackom, konečná stanica trati Zohor — Plavecký Sv. Mikuláš.

Modra, mesto na železnici z Bratislavy do Žiliny. Meno dostala od potoka ním pretekajúceho. Prvú výsadu dostala od Ludvika Veľkého roku 1361. Kráľ Žigmund ju roku 1388 daroval Ctiborovi. Od roku 1569 je slobodným mestom s právom meča a vysielania jednoho poslanca do snemu. Kráľ Matej potvrdil mestu 6 jarmokov a Ferdinand II. roku 1631 daroval jej mýtne právo. V mestskom archíve je katov meč, rýf z roku 1645, ktorým sa víno v sude meralo, a iné starožitnosti p. Vrostred mesta je katolícky kostol a dva evanjelické kostoly, slovenský a nemecký popri sebe. Zaujímavé sú domy na východnej strane hlavnej ulice: každý z nich stojí o krok vpred, aby bočným oblokom bolo vidno na ulici. Mesto malo hradby z roku 1610 — 1645 a tri brány: pezinskú, hornú a dolnú. Dnes stojí už len horná, na ktorej je mramorová doska s nápisom z roku 1618: „Nisi dominus custodiverit civitatem, frustra vigilat, qui custodit eam“ (kdyby Hospodin neostříhal města, nadarmo bdí strážný). Z remesiel kvitlo tu za starodávna súkeníctvo (dnes iba ulica pozostala), ševcovstvo (čižmárstvo) a džbankárstvo, ktoré ešte dnes prevádza nová dielňa na hlinený riad, napodobujúca staré krčiažky a misky. Nádeníkov volajú tu „tovarychármi“. Pri Modre sú rozsiahle vinohrady, ktoré po zničení viniča filoxerou obnovené boly americkou odnožou. V Modre bolo v predošlom storočí evanjelické gymnázium, na ktorom účinkoval Kalinčák a ktorého správcom bol Karol Štúr. Teraz je v tejto budove štátna meštianska škola chlapčenská. Okrem toho je v Modre evanjelická meštianska škola dievčenská a štátny mužský učiteľský ústav Masarykov. Pred prevratom bol tu maďarský ústav učiteľský. Čitateľský spolok slovenský je tu od rokov 80. V Modre zomrel 12. januára 1856 Ľudevít Štúr, postrelivši sa na poľovačke. Na cintoríne má pomník. Na cintoríne je tiež bývalý českobratský kostol z roku 1573. Tu žil tiež ev. farár Pavel Zoch, redaktor „Stráže na Sione“ a zakladateľ sirotínca, ktorého nová budova Dušanem Jurkovičem vystavaná bola roku 1913 otvorená. „Stráž na Sione“ tlačí sa v tlačiarni Šimona Roháčka, ktorý bol roku 1920 vyvolený za senátora. Z Modry 1/2 hodiny vzdialené je letovisko „Harmónia“ na počiatku hôr s 18 villami. V Modre je filiálka Slovenskej banky a 7 mlynov. K Modre prislúcha obec Kráľová s evanjelickým kostolom.

Nádaš, dedina v trnavskom okrese pri železnici z Kútov do Trnavy a pri hradskej, vedúcej do jablonického priesmyku. Má tri kaštiele. Tu bol farárom Martin Kollár, roku 1902 vyvolený za poslanca do uhorského snemu.

Naháč, dedina v trnavskom okrese. Neďaleko nej srúcaniny kláštora sv. Kataríny.

Oberufer (Förév), dedina v okrese bratislavskom. Má moderný zámok Čákovcov.

Ompitál, dedina a pútnické miesto v okrese trnavskom. Je tu kostol a kaplnka sv. Lenharda, ktorý v neďalekej jaskyni sa zdržiaval. V horách je pustá papierňa a bývalé sklenné hute.

Orešany Horne, dedina v okrese trnavskom. Tu je octárňa. Ocot a iné chemické veci dorába sa tu z bukového dreva. Neďaleko odtiaľ v horách (4 km) je Pálffyho rybárňa Barina, kde v 10 rybníkoch chovajú sa pstruhy a v 3 kapry.

Pajštún (Ballenstein), dedina v okrese bratislavskom neďaleko Stupavy. Tu sú medené hámry, ktoré od svojich stúp, pri tepaní medi používaných, dali meno i mestu Stupave.

Petržalka, dedina v okrese bratislavskom na pravom brehu Dunaja. Má továrňu na gumový tovar.

Pezinok, slovenskonemecké mesto na železnici Bratislava — Žilina. Má staré hradby. Farný gótický kostol s barokovým vnútrom má vo vnútri pomník Štef. Illésházyho. Na námestí je bývalý kostol českobratský. Okrem toho je tu kostol evanjelický a kapucínský kláštor z roku 1676. Mestské muzeum opatruje menovite cechové pamiatky. Za mestom je starý, dobre zachovalý zámok Illésházovcov s veľkolepou obrazárňou a zbrojnicou. Odtiaľ vedie pekná alej k pezinským kúpeľom s prameňom železitej kyselky. Tu je tiež továrňa na umelé hnojivá. Okrem toho je v Pezinku veľká tehelňa. Na okolí darí sa chýrne víno. V Pezinku narodil sa 20. augusta 1667 slávny maliar Ján Kupecký, ktorý vynikol menovite v maľbe podobizieň. Maľoval i ruského cára Petra, rimského pápeža, cisára Karla VI. Zomrel v Norimberku v Nemecku roku 1740. Pezinok má štátnu meštiansku školu slovenskú, okresný súd, berný úrad.

Píly, priemyselné miesto v okrese seneckom pod zámkom Červeným kameňom. Tu sú medené hámry, továrňa na parkety, 10 píl a mlynov.

Pudmerice, dedina v okrese trnavskom. Má krásny, moderne renesančný zámok Pálffyho.

Rastislavice (Račišdorf, Récse), dedina v okrese bratislavskom. Je chýrna dobrým vínom, ktoré sa tu darí.

Savar, dedina v okrese trnavskom. Má vyšívkarsku školu spolku „Detva“ v Bratislave.

Senec, okresné mestečko. Má umelecký mlyn a filiálku Slovenskej banky. Služnovský úrad umiestnený je v t. r. tureckom dome.

Sered, mesto nad Váhom v okrese trnavskom, spojené s Trnavou železnicou, má štátnu slovenskú meštiansku školu a cukrovar.

Smolenice, dedina v okrese trnavskom. Na vrchu nad dedinou je starý, zachovalý hrad Pálffyho. Tu vraj bol obesený Janošíkov kamarát Hrajnoha. Je tu veľká továrňa na destiláciu dreva, zamestnávajúca 400 robotníkov. Robia tu drevené uhlie, deheť, kyselinu octovú, aceton, formaldehyd atď.

Sološnica, dedina v okrese malackom. V kostole je krásne z dreva rezaná kazateľnica.

Stupava, mestečko v bratislavskom okrese, spojené miestnou železnicou so stanicou Devínské jezero na trati Bratislava — Břeclava. Je tu pekný, renesančný zámok Károlyiho sa záhradou, farský kostol a kalvária na námestí. Neďaleko sú lomy na mramor.

Streda Dunajská, okresné maďarské mestečko uprostred Žitného ostrova na trati Bratislava — Komárno. Má okresný súd, berný úrad.

Streda nad Váhom, dedina v okrese galantskom pri Serede. Má obchod drevom a obilím a továrňu na cigóriu.

Šamorýn (Somorja), maďarské okresné mestečko na Žitnom ostrove. Má parný mlyn a štátnu maďarskú meštianskú školu chlapčenskú a dievčenskú. Tiež je tu okresný súd, berný úrad.

Štvrtok Plavecký, dedina v okrese malackom. Má starý, katolícky kostol.

Trnava, mesto s 15.599 obyvatelmi (Slovákov 12.507, Maďarov 1284, Nemcov 1566). Český kráľ Premysl Otakar I. roku 1198 vzal si za manželku Konštanciu, sestru uhorského kráľa Ondreja II., a tá dostala Trnavu do vena. Konštancia dokončila stavbu trnavských hradieb. Premysl Otakar II. roku 1271 dobyl Stupavy, Devína, Bratislavy, Sv. Jura, Pezinku i Trnavy a Nitry. Václav III. roku 1302 zvolen bol v Hodoníne za kráľa uhorského, tiahol tadiaľ do Budína a o dva roky šiel tadiaľ nazpät. I cisár Karol IV. tu bol. Roku 1360 prišiel sem navštíviť kráľa Ludvika Veľkého. Viedla tadiaľ stará cesta z Moravy na Slovensko cez Skalicu, Senicu a priesmyk jablonický. Sám vodca Husítov Ján Žižka z Trocnova tadiaľ prešiel na svojej chýrečnej výprave do Uhier roku 1423 a po ňom ešte štyri výpravy husítske 1428, 1430, 1431 a 1432. Husíti tu mali za Jána Jiskru z Brandýsa svoju posádku a neďaleko Trnavy pri Kostolanoch tiež skončila ich sláva. Kráľ Matej ich tu dal 70 povesiť roku 1467. No od časov husítskych česká reč bola panujúca v Trnave. Sám kráľ Matej písal Trnave po česky a už kráľ Žigmund písal jedon list v Trnave po česky.

Obrat nastal až po roku 1526. Vtedy Turci po bitke pri Moháči dostali sa do Uhier. Primas ostrihomský presťahoval sa roku 1543 do Trnavy. Tiež mnoho maďarských remeselníkov utiahlo sa sem a tak cechovné knihy počaly sa písať po maďarsky. Arcibiskup Pázmány založil tu roku 1634 univerzitu, ktorá až roku 1777 bola preložená do Budína. Pre množstvo kostolov volá sa Trnava dodnes malým Rímom. Najpamätnejšie budovy sú tu: mestská veža z roku 1574 a dom, v ktorom zomrel kráľ Ludvik Veľký roku 1382.

Okolie trnavské je čiste slovenské a je chýrečné svojím krásnym krojom. Spolok „Detva“ z Bratislavy má preto v Cíferu a v Savaru výšivkárske školy. Slovenskí katolíci majú v Trnave spolok sv. Vojtecha, ktorý vydáva náboženské knihy. Už roku 1793 tu bol prvý vedecký spolok slovenských katolíkov: Učené slovenské tovarišstvo. Jezuítsky kláštor bol založený 1560, františkánsky 1238, uršulský 1724.

Z priemyselných podnikov je tu: cukrovar, sladovňa, zápalkárňa, továrňa na cukríky, mlyn, tehelňa, tlačiarňa Bežova, ktorá vydáva časopis „Slovensko“, okrem toho kníhkupectvo Horovitzovo.

Školstvo je nasledovné: Štátne slovenské reálne gymnázium Jána Hollého, štátna slovenská chlapčenská a dievčenská meštianska škola slovenská a katolícka slovenská dievčenská meštianska škola. V Trnave je okresný súd, berný úrad, všeobecná župná nemocnica a mestská nemocnica, mestská sbierka pamiatok (medzi nimi cechový strieborný pohár mäsiarsky v podobe baránka) a mestský archív.

Z peňažných ústavov je tu Hospodárska banka, ktorá má 10 milionov akciového kapitálu, založená roku 1906, a Ľudová banka.

Ves Nová Devínska, dedina v okrese bratislavskom pri rieke Morave. Má tehelňu, vápennú pec, colný úrad.

Ves Nová Lakšárska, dedina v okrese malackom. Tu sa zachovala stará ľudová obyčaj: šabľový tanec, ktorý tancuje mládež o fašiangoch, spievajúc pri tom:

„Pod šable! Pod šable! Muj milý pane! Všetko my bereme aj hrušky plané. Tuto nám nedali, tuto nám dajú, komára zabili, slaninu majú.“

Ves Uhorská, dedina v okrese malackom pri reke Morave. Má veľký cukrovar a konečnú stanicu železničnej trati Zohor — Uhorská Ves a štátnu meštiansku školu slovenskú, colný úrad.

Voderady, dedina v okrese trnavskom. Má renesančný zámok Zichyov s bohate zariadeným vnútrajškom.

Zohor, dedina v okrese bratislavskom. Má svoj peňažný ústav: Záhorskú roľnícku banku.

Komárno, bývalé župné a svobodné mesto pri stoku Malého a Veľkého Dunaja. Teraz patrí k župe bratislavskej. Má kláštor benediktínsky. Bývalo veľmi silnou tvŕdzou. Má 16.552 obyvateľov, a to 2441 Slovákov a 13.869 Maďarov. Má katolícke gymnázium maďarské a 2 meštianske školy maďarské: katolícku chlapčenskú a štátnu dievčenskú. Okrem toho je tu hospodárska škola maďarská.




Stanislav Klíma

— spisovateľ, priekopník slovanskej vzájomnosti, publicista a pedagóg, autor sprievodcov po Slovensku, učebníc slovenského jazyka a vlastivedných príručiek Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.