ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Slovensko zaujíma 49.659 km² a počituje (podľa sčítania roku 1919) 2,948.994 obyvateľov. Podľa národnosti je z toho 1,974.782 Slovákov, 691.819 Maďarov, 144.518 Nemcov a 80.449 Rusov. Podľa náboženstva je z toho 2,063.018 rimských katolíkov, 216.023 gréckych katolíkov, 394.849 evanjelikov a. v., 158.072 evanjelikov reformovaných a 143.536 židov. Domov je na Slovensku 535.704, z toho múraných 169.686, z nepálených tehiel s múraným základom 140.634, bez múraného základu 69.888 a drevených 155.496.

Rieky zo Slovenska tečú do Dunaja: Morava, Váh, Nitra, Hron a Ipel a do Tisy Slaná, Hornad, Topla, Laborec a Už.

Najvyššie vrchy Slovenska sú Tatry a v tých najvyšší je Gerlachovský štít 2663 m.

Hlavné mesto je Bratislava s 83.223 obyvateľmi (27.397 Slovákov, 30.165 Nemcov a 24.126 Maďarov). Druhým najväčším mestom sú Košice s 46.826 obyvateľmi (22.858 Slovákov, 17.991 Maďarov a 2.477 Nemcov).

Politicky delí sa Slovensko teraz (podľa zákona z 29. februára 1920) na 6 nových veľkých žúp ktorých hlavné mestá sú: 1. Bratislava, 2. Nitra, 3. Turč. Sv. Martin, 4. Zvolen, 5. Lipt Sv. Mikuláš a 6. Košice.

Podľa zamestnania z obyvateľstva Slovenska zaoberá sa hospodárstvom 1,810.884 ľudí = 61 % a priemyslom 536.837 = 18 %.

Z úhrnnej plochy 4,965.900 ha je na Slovensku 2,151.464 ha orácej pôdy (43 %), 489.605 ha lúk (10%), 652.351 ha pašienok (13 %) a 1,974.053 (39 %) lesov. Najviac orácej pôdy má Nitra 306.759 ha, lúk najviac má Gemer 49.777 ha, pašienok Trenčín 88.484 ha, lesov Gemer 211.320 ha. Z orácej plochy bolo osiaté 376.812 ha pšenicou, 221.684 ha žitom, 388.710 ha jačmeňom, 239.719 ha ovsom, 86.239 ha kukuricou a 247.769 ha zemiakmi. Najviac plochy zaberal tedy jačmeň. Najviac osiatej plochy pšenicou mala Nitra 42.179 ha a tiež i žitom 39.959 ha a jačmeňom 83.287 ha. Ovsom a zemiakmi bol najviac požehnaný Šariš, ktorým bolo tam osiaté 31.771 ha a zemiakmi 28.087 ha. Roku 1914 urodilo sa na Slovensku pšenice 3,617.942 q, žita 2,168.199 q, jačmeňa 5,072.995 q, ovsa 2,463.454 q, kukurice 1,576.989 q a zemiakov 24,549.753 q.

Z lesov bolo na Slovensku najviac bukových 852.894 ha, ihličnatých 656.323 ha a dubových 474.279 ha. Bukových bolo najviac v Šariši, totiž 84.091 ha, ihličnatých vo Spiši 137.724 ha a v Liptove 102.095 ha.

Hovädzieho statku bolo roku 1911 na Slovensku 1,130.660 kusov (roku 1919 897.410 kusov), koní 243.545, kozí 38.787, bravčového statku 683.020 a ovcí 1,004.344.

Čítať a písať znalo z obyvateľstva Slovenska 2,029.847 = 72 %. Nad týmto priemerom boly župy: Bratislava (81 %), Nitra (76 %), Tekov (76 %), Turec (77 %), Liptov (79 %), Zvolen (79 %), Hont (81 %), Novohrad (76 %), Gemer (81 %), Abauj (73 %). Pod priemerom sú župy: Trenčín (62 %), Orava (68 %), Spiš (70 %), Šariš (59 %), Zemplín (62 %) a Užhorod (53 %).

Roku 1914 bolo ľudových škôl na Slovensku 4181, z toho len 344 slovenských, 10 ruských, 3805 maďarských a 22 nemeckých.

Roku 1920 je na Slovensku ľudových škôl 3580, a to 2626 slovenských, 120 ruských, 721 maďarských a 113 nemeckých. Meštianskych škôl je 108, a to 77 slovenských, 1 ruská, 18 maďarských, 4 nemecké a 8 miešaných.

Stredných škôl je 41, a to 26 slovenských, 4 maďarské, 2 nemecké a 8 miešaných. Učiteľských ústavov je 15, okrem 1 maďarského a 1 ruského, slovenských. Obchodných škôl je 8, priemyselných a odborných škôl 11, hospodárskych škôl 8. Univerzita Komenského je v Bratislave.