ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nitrianska župa (podľa starého rozdelenia) zaujíma 5519 km² a podľa sčítania roku 1919 má 461.204 obyvateľov.

Podľa národnosti je z toho 365.175 Slovákov, 72.744 Maďarov a 17.155 Nemcov.

Podľa náboženstva je z toho 369.225 rimských katolíkov, 56.676 evanjelikov aug. vyz., 8238 reformovaných a 22.942 židov.

Domov je tu 64.948, a to 15.971 múraných, 28.290 z nepálených tehiel s múraným základom a 18.991 bez neho.

Nitrianska župa je úvodie rieky Nitry od jej prameňov pod vrchom Kľakom až po Nové Zámky a po jej vtok do Dunaja pri Váhu, pretrhnuté len okresom oslanským, ktorý podľa starého župného rozdelenia prináležal k Tekovu. Podľa nového rozdelenia privtelený je teraz okres oslanský, moravecký a vrábelský zo župy tekovskej k župe nitrianskej podobne okres bánovecký zo župy trenčianskej. Okres oslanský leží pri Nitre, moravecký a vrábelský pri Žitave, tekúcej do Nitry, a bánovecký pri Bebrave, tekúcej do Nitry. Okrem toho pridané boly k Nitre zo župy komarňanskej okres udvardský a zo župy ostrihomskej okres parkáňský. Naproti tomu ubudly z nitrianskej župy okresy, ležiace medzi riekou Váhom a Moravou: skalický, senický, myjavský, povážsko-novomestský, piešťanský, hlohovecký a šalanský, ktoré zemepisne patria do župy bratislavskej.

Stará Nitrianska župa skladá sa zo 12 okresov: Hlohovec, Myjava, Nitra, Nové Mesto n. V., Nové Zámky, Piešťany, Prievidza, Senica, Skalica, Šaly, Topolčany, Žabokreky.

Župným mestom je Nitra, okrem ktorej majú magistráty ešte Skalica a Nové Zámky.

Pohoria nitrianskej župy na západe sú Malé Karpaty, postupujúce z bratislavskej župy od priesmyku jablonického na Čachtice a Beskydy na moravskej hranici, z ktorých najvyššie dvíha sa Javorina (968 m). Na severe od trenčianskej župy delí župu nitrianskou pohorie Inovecké s vrchom Inovcom (1042 m), ktoré sa tiahne na juh a tvorí rozvodie medzi Váhom a Nitrou. Na severovýchodnú hranicu župy prichádza od severu výbežok z Veterných hôl Kľak (1353 m), pod ktorým pramení sa Nitra, tvoriac tu kotlinu prievidzskú, otočenú na východe Ždiarom, na západe Malou Magurou. Na juh od Prievidze dvíha sa vrch Ptáčnik (1346 m), najvyšší vrch Nitrianského pohoria, ktoré sa tiahne smerom juhozápadným na Tribeč (829 m) a končí severne od Nitry vrchom Soborom (587 m).

Hlavnou riekou nitrianskej župy je rieka Nitra, ktorá sa pramení pod vrchom Kľakom, tečie smerom južným a vlieva sa nad Komárnom do Dunaja. Nad ňou sú mestá Prievidza, Oslany, Žabokreky, Topolčany, Nitra, Šurany, Nové Zámky. Na ľavom brehu neďaleko jej ústia do Dunaja vlieva sa rieka Žitava, na ktorej sú Zlaté Moravce a Vráble. Na pravom brehu prijíma Nitra potoky: Belanku od Valašskej Belej, Bebravu a Radišu od Bánoviec a Radošinu od mestečka Radošiny.

Železnice v nitrianskej župe sú: 1. trať z Bratislavy cez Galantu vedúca, ktorá pri Šalách vedie cez Váh a vstupuje do nitrianskej župy, ide na Nové Zámky a Parkáň.

2. Z Nových Zámkov ide trať pozdĺž Nitry nahor na Šurany, Nitru, Zbehy, Topolčany, Bošany, Prievidzu a Nemecké Pravno. Z Nitry na západ ide odbočka do Hlohovca a Leopoldova a druhá do Radošiny. Z Topolčian ide odbočka cez Bošany na Bánovce do Trenčína. Z Prievidze ide krátka odbočka do Handlovej.

3. Z Nových Zámkov ide trať popri Žitave na Šurany, Vráble, Zlaté Moravce a Topolčianky. Zo Zlatých Moravcov ide odbočka na Kozarovce ku trati Parkáň — Hronská Brežnica. Ku tej istej trati do Levíc ide odbočka z Nových Zámkov.

Hlavné cesty nitrianskej župy sú: Stredom je mesto Nitra. Z Nitry ide hradská do Hlohovca, kde sa pripojuje k hlavnej hradskej z Bratislavy na Trnavu a popri Váhu na Piešťany a Nové Mesto vedúcej. Z Nitry ide ešte hradská na západ do Šintavy a Seredu, druhá do Tornoku, na východ do Vrábel a Levíc a druhá na Dýmeš do Zlatých Moraviec. Nadol ide hradská z Nitry cez Komjatice a Nové Zámky do Komárna. Nahor ide hradská popri Nitre na Topolčany, Žabokreky (odtiaľ ide hradská na Bánovce do Trenčína), Oslany, Prievidzu. Z Prievidze prechádza hradská cez Handlovú do Sv. Kríža v Tekove. Z Prievidze na sever ide hradská na Nemecké Pravno, za ktorým v Gajdeli sa delí na dvoje: severne na Fačkov a Rajec do trenčianskej župy, východne na Vrícko a Kláštor pod Zniovom do turčianskej župy. Popri Žitave ide hradská z Nových Zámkov na Udvard a Vráble do Zlatých Moraviec a Topolčianok, odkiaľ prechádza cez Skýcov a hory nitrianske do Oslian.

Hospodárstvo v nitrianskej župe je na vysokom stupni ako v župe bratislavskej. Z obyvateľstva zaoberá sa 303.845 zemedelstvom, 73.320 priemyslom, 14.463 obchodom, 13.139 dopravou, 12.135 verejnou službou a 11.369 nádenníctvom.

Gazdovství je tu 56.435.

Z celkovej plochy 548.546 ha je 306.759 = 56 % orácej pôdy, 36.195 ha = 6 % lúk, 43.905 ha = 8 % pašienok, 123.363 ha — 23 % lesov a 4106 ha vinohradov.

Orácej pôdy je tedy viac ako je priemer slovenský (43 %), áno i moravský (55 %) a český (50 %).

Z orácej pôdy bolo osiaté 42.179 ha pšenicou, 39.959 ha žitom, 83.287 ha jačmeňom, 15.732 ha ovsom, 14.490 ha kukuricou, 26.124 ha zemiakmi a 31.457 ha cukrovkou. Cukrovary sú v Topolčanoch a v Šuranoch.

Urodilo sa 519.386 q pšenice, 446.903 q žita, 1,294.405 q jačmeňa, 224.693 q ovsa, 443.978 q kukurice a 4,375.355 q zemiakov. Čo sa týka úrody pšenice, žita, jačmeňa a zemiakov, je zo všetkých slovenských žúp v Nitre najväčšia.

Hovädzieho statku chová sa v Nitre 165.570 kusov, koní 34.588, bravov 116.229 a ovcí 70.834.

Z lesov je najviac bukových 62.443 ha, dubových 45.470 ha, ihličnatých len 21.331 ha.

Priemysel a obchod. Okrem cukrovarov a priemyselných závodov v mestách niet v Nitre osobitného priemyslu.

Vzdelanosť. V nitrianskej župe znalo čítať a písať 287.285 osôb, to je 76 % všetkých obyvateľov vyše 6 rokov starých.

Ľudových škôl bolo roku 1914 486, a to len 48 slovenských a 438 maďarských. Roku 1920 je tu 488 škôl, a to 425 slovenských, 52 maďarské a 11 nemeckých.

Meštianske školy sú v Bojnej, Brezovej, Handlovej, Hlohovci (2), Holiči, Myjave, Nitre (3), Novom Meste nad V., Nových Zámkoch (3), Piešťanoch (2), Senici, Skalici, Topolčanoch (2) a vo Vrbovom, spolu 21, z čoho 2 maďarské.

Stredné školy sú 4: štátne reálne gymnáziá v Nitre, Prievidzi a v Skalici, mestské v Nových Zámkoch.

*

Belá Valašská, dedina v okrese prievidzskom. Odtiaľ chodia do sveta predavači slamených klobúkov a obločiari.

Bielice Malé, dedina v okrese žabokreckom. Má prameň teplej sirkovej vody.

Bodok, maďarská dedina v okrese nitrianskom. Má renesančný kaštieľ Štummerov s pekným vnútrajškom.

Bojná, dedina v okrese topolčianskom. Má katolícku meštiansku školu pre dievčence.

Bojnice, mestečko a kúpele v okrese prievidzskom so sirkovým prameňom. Tu je krásny gótický zámok Pálffyho so starou lipou, pod ktorou vraj kráľ Matej držal snem. Z Prievidze ide sem 3 km dlhá topoľami vrúbená cesta. Zámok dal obnoviť Ján Pálffy v rokoch 1908 — 1910. Nad ním panoval Matúš Trenčiansky, potom ho kráľ Ludvík Veľký dal Vladislavovi kniežaťu opavskému, kráľ Matej dal ho svojmu synovi Jánovi Korvínovi, až konečne okolo roku 1500 dostal sa Turzovcom. Roku 1530 ho dobýjali Turci, ale nedobyli, roku 1599 ho dobyl Bočkay na Stanislavovi Turzovi a roku 1637 dostali ho od Ferdinanda II. Pálffyovci. Roku 1704 zmocnil sa ho na niekoľko rokov Rákóczy. Z tých čias sú tu niektoré zbroje. V rytierskej sieni je stôl, pri ktorom boli odsúdení Frankopan a Zrinský. V jednej izbe je ocelové zrkadlo madame Pompadour, v salóne je povaľa z pozlátených trámov, obrazy sú tu od Tiziana, Van Dycka, Borgognana a i. Toto umelecké zariadenie je dielom ostatného majiteľa Jána Pálffyho, ktorý zomrel v Bratislave roku 1910 a podľa svojej poslednej vôle bol tu pochovaný. Pohrabný sprievod šiel zo stanice prievidzskej o pol noci. Telesné jeho pozostatky viezlo šesť čiernych koní, dva rady čierne odetých mužov nieslo po stranách fakle a vojenský oršester hrál smutočný pochod…

Bošany Veľké, dedina v okrese žabokreckom. Železničná stanica trati Nitra — Nemecké Pravno a pripojenie odbočky do Trenčína. Má mliekárňu, koželužňu a kaštieľ Schmittov.

Branč, srúcaniny zámku pri dedine Podbranči v okrese senickom neďaleko Sobotišťa na vrchu vysokom 475 m n. m. Roku 1394 daroval ho kráľ Žigmund vojvodovi Ctiborovi.

Brezová, mesto v okrese myjavskom. Má katol. a evanj. kostol a vyniká koželužstvom ovčích koží po remeselnícky prevádzaným. Tu je prvá slovenská meštianska škola, otvorená hneď 1. januára 1919. Na neďalekom vrchu Bradle, 544 m vysokom, je pochovaný Milan Rastislav Štefánik (1880 — 1919), slávny hvezdár parížsky a prvý minister vojenstva Československej republiky, rodák z dediny Košarísk, patriacich ku Brezovej. Tiež parížský vyslanec dr. Štefan Osuský je rodákom brezovským. Účinkoval tu Ján Leška, cirkevný spisovateľ. Brezovania chodia s vyrábanými kožkami po svete a preto povstalo porekadlo: „Vtedy bude súdny deň, keď všetci Brezovania budú doma.“ Pri Brezovej bola 22. septembra 1848 bitka slovenských dobrovoľníkov pod vodcovstvom Hurbana, Hodžu a Štúra z Moravy cez Myjavu došlých s maďarskou gardou, ktorú odrazili a postúpili 26. septembra na Senicu.

Brunovce, dedina v okrese novomestskom. Má kaštieľ Medňanských.

Cerová, dedina v senickom okrese. Má kaštieľ Windischgrätzov. Neďaleko dediny srúcaniny zámku Korlátky.

Čachtice, mestečko v okrese novomestskom. Nad ním sú srúcaniny čachtického zámku. Zámok ten daroval roku 1392 kráľ Žigmund Ctiborovi. Tu je miesto, kde vraj bola za živa zamurovaná ukrutná, krvežíznivá tygrica, grófka Alžbeta Bátorová, ktorá v prvej polovici XVII. storočia mnoho dospelých dievčat do smrti umučila. Historická pravda je, že ich za pár rokov asi 30 povraždila, ale povesť hovorí o viac než 200 obetiach jej ukrutnosti. Jej pomocník Ficko bol na kolese lámaný a dve baby, ktoré na rozkaz grófkin tie úbohé dievčatá trápily, boly katom zoťaté. Ukrutná Bátoryčka obišla s dosť miernym trestom, bola posúdená len na doživotný žalár v jej Čachtickom hrade. Uhorské zákony nedovolily, aby grófka bola práve tak kruto trestaná ako osoby nižšieho stavu. Len slovenský ľud túto na rozume pošinutú ukrutnicu aspoň v povesti prísnejšie pokutoval, ako to súdy urobily, keď ju dal za živa zamurovať, aby tam hladom umrela. Pôverčiví ľudia počujú aj dnes ešte stonanie a nariekanie povraždených dievčat medzi rozváľanými múrami hradu.

Čáry, dedina v okrese senickom. Tu sa pestujú liečivé zeliny.

Čávoj, dedina v okrese prievidzskom. Odtiaľ chodia do sveta obločiari.

Diviaky Nitrianske, dedina v okrese nitrianskom. Má starobylý kostol.

Dýmeš, maďarské mestečko v okrese nitrianskom. Nad ním na vrchu 504 m vysokom sú srúcaniny zámku.

Gbely, dedina v okrese holičskom. Má bane petrolejové. Je tu dnes vyše 70 veží, z ktorých ťaží sa asi pol druhej cisterny denne. Započalo sa tu pracovať roku 1913. Pramene petroleja našiel tu pastier Jano Medlén. On vyhrabal v zemi dôl a kanálom odvádzal plyn do svojej chalupy, kde ním varil. Je tu riaditeľstvo štátnych naftových prameňov.

Handlová, mestečko v okrese prievidzskom. Tu sú bane na hnedé uhlie a štátna meštianska škola a baňská nemocnica.

Hlboké, dedina v okrese senickom. Tu účinkoval ako farár a pochovaný je spisovateľ Jozef Miloslav Hurban, narodený 19. marca 1817 v Beckove. Keď na jeho hrobe bol postavený pomník, maďarskí žandári ani najbližšej rodine nedovolili ísť na cintorín. Roku 1844 radili sa tu na fare Štúr a Hodža s Hurbanom o zavedení slovenčiny za jazyk spisovný. Roku 1847 sa tu narodil Hurbanovi syn, spisovateľ Svetozar Hurban Vajanský. Roku 1848 bola postavená pred farou šibenica, na ktorej mal byť Hurban obesený za to, že sa stal vodcom slovenského národa.

Hlohovec, okresné mesto pri rieke Váhu. Má gótický farný kostol a zámok Erdödyho, ktorý bol kedysi majetkom Matúša Trenčianskeho a neskoršie Jura Turzu. Roku 1616 tu bola evanjelická stredná škola, na ktorú prispieval Juraj Turzo a stoličné shromaždenie nitrianske. Dnes je tu štátna meštianska škola pre chlapcov a pre dievčence. Tiež je tu pivovar. Hlohovec má okresný súd, berný úrad, kláštor františkánsky z roku 1492.

Holič, okresné mesto neďaleko moravských hraníc pri Hodoníne. Má bývalý cisársky zámok so záhradou, ktorý bol kedysi majetkom Ctiborovým. Tu bola založená roku 1743 továrňa na majoliku, v ktorej od roku 1787 robili i kamenný porculán a ktorá na počiatku 19. storočia zanikla. Robili tu krčiažky a taniere s červenými tulipánmi a ružami. Okrem toho robia tu síta a kefy. Ženy chodia robiť do dohánovej fabriky v Hodoníne. Železničné spojenie je z Holiča na sever cez Skalicu do Veselí na Morave a na juh cez Gbely do Kútov. Holič má štátnu meštiansku školu.

Hradište, dedina v okrese senickom. Má krásny kaštieľ s veľkou záhradou.

Hradec, dedina v okrese prievidzskom pri samej Prievidzi. Tu sú bane na hnedé uhlie.

Chtelnica, mestečko v okrese piešťanskom. Má kaštieľ Pálffyho.

Chvojnica, dedina v prievidzskom okrese. Je chýrna vyrábaním hračiek.

Jablonica, mestečko v okrese senickom, stanica železnice z Kútov do Trnavy a odbočky do Brezovej. Má zámok Apponyiho so záhradou a pred zámkom na námestí farský kostol.

Komjatice, dedina v okrese šuranskom. Má krásny renesančný zámok Wodianerov s parkom.

Kopčany, dedina v okrese holičskom. Odtiaľ pochádzal otec prezidenta Masaryka. Býval tu kedysi žrebčinec, dnes je tu liehovar.

Koplotovce, dedina v okrese hlohoveckom. Má starý kaštieľ Frýdeckých.

Korlátky, srúcaniny hradu neďaleko Cerovej v senickom okrese.

Kostolany, dedina v piešťanskom okrese. Tu robia vŕbové košiny do vozov. Pamätná je tým, že tu bol tábor českých Husítov, ktorý 29. januára 1467 dobyl kráľ Matej a dal 70 zajatých s ich vodcom Švehlom popraviť na šibeniciach.

Krušovce, dedina v topolčianskom okrese. Tu sa narodil roku 1710 Ján Rezík, profesor v Toruni v Poľsku, neskoršie rektor škôl v Košiciach a Prešove.

Laskáry, dedina v prievidzskom okrese. Má zámok Tarnócyho.

Lefantovce Horné, dedina v nitrianskom okrese. Má kaštieľ Edelsheimov. Neďaleko vo Sv. Jáne je bývalý kláštor paulánsky.

Lehota, dedina v prievidzskom okrese. Tu boly najdené bronzové predmety a popolnice. Je chýrna ovocinárstvom.

Leopoldov, štátna trestnica, bývalá tvŕdza v hlohoveckom okrese. Križovatka železnice Bratislava — Žilina a Leopoldov — Nitra. Pevnosť túto dal vystavať ostrihomský arcibiskup Széchenyi. Tu boli roku 1848 od Maďarov zastrelení slovenskí národovci Šulek a Holuby.

Lopašov Dolný (Horný je v holičskom okrese), dedina v okrese piešťanskom, chýrna peknými vyšívkami.

Lúka, dedina v okrese novomestskom. Má kaštieľ Medňanského. Odtiaľ vedie cesta ku srúcaninám Tematína.

Lukačovce, dedina v okrese hlohoveckom. Má kaštieľ nitrianskeho biskupa.

Madunice, dedina pri Váhu v hlohovskom okrese. Tu bol od roku 1814 do roku 1843 katol. farárom slavný slov. básnik Ján Hollý. Roku 1843 pri požiaru utrpel poranenie a oslepol a do svej smrti 14. apríla 1849 zdržiaval sa u priateľa svojho na Dobrej Vode.

Meder Slovenský, mestečko v okrese šuranskom. Má súkromnú panskú nemocnicu.

Močonok, maďarská dedina v tornockom okrese. Má biskupský kaštieľ, vystavený nitrianskym biskupom Paluďajom, s krásnou zahradou.

Moravany, dedina v okrese piešťanskom. Má zámok Zedtwitzov.

Mesto Nové nad Váhom, okresné mesto. Má zbytky starých hradieb. Pri nich gótický farský kostol z roku 1413 s barokovým vnútrajškom. Staval ho vojvoda Ctibor. Od kostola z hradieb je pohľad na Považie. Tu bola roku 1522 založená prvá evanjelická cirkev slovenská. Roku 1621 kozáci cisárski 500 ľudí tu povraždili. Roku 1663 zase tu boli Turci. Nové Mesto má štátnu meštiansku školu a štátne reálne gymnázium. Z priemyselných podnikov je tu: tkalcovňa, továrňa na súkna, továrňa na drótené klince, koželužňa, liehovar a pivovar. Tunajší starobyniec bol založený vojvodom Ctiborom. Nové Mesto má okresný súd, berný úrad a Ľudovú banku z roku 1897 s účastinným kapitálom 5 milionov korún.

Myjava, okresné mesto pri rovnakomenej riečke. Počituje s kopanicami do 10.000 duší, napospol evanjelických. Chotár mesta tiahne sa až na moravské hranice. Myjava bola chýrna výrobou mlynských „pytlíkov“, ktoré Myjavania roznášali po Čechách a po Morave, nosiac pri tom vo vreckách zapovedané evanjelické knížky. Dnes sú obyvatelia roľníci. Robia tiež drevený riad a sitá. Myjava má okresný súd, berný úrad, štátnu meštiansku školu.

Dejiny Myjavy v krátkosti obsažené sú v nápise na pamätnej doske na terajšom katolíckom kostole myjavskom, ktorý v preklade z latinčiny zneje: „Chrám najsvätejšej Trojice, ktorý Myjava za grófa Pavla Nádašdyho roku 1586 založená, roku 1621 od kozákov dobýjaná, roku 1646 náboženským diplomom obdarená a roku 1660 úžitku jeho pozbavená, pre zpätvydobytie svobody roku 1690 preháňaná, stavať započala v sobotu svätodušnú roku 1697, aby v ňom prisluhovaly sa: zákon, evanjelium, krst a večera Pánova a vybavovaly sa modlitby pre ubezpečených, bojazlivých, narodených a padlých; k pocte Trojjedinému svojím nákladom a pri pomoci milodarov, na prímluvu cudzozemských kráľovských poslancov, jako tiež aj svobodnej obce holandskej u jeho najsvät. cisársko-kráľovskej jasnosti roku 1701 ďalej budovala, počas úradovania Daniela Krmana, svojho siedmeho farára. Rozpomeň sa na nás, milosrdný Bože!“ Roku 1586 totiž bola tu založená evanjelická cirkev, Myjava sama ako obec poddaná čachtickému zámku už pred tým jestvovala. Srážka s kozákmi stala sa roku 1621 tak, že Myjavci pridali sa k Betlenovi a pri Strážnici napadli kozákov z Ukrajiny na pomoc Ferdinandovi došlých. Za to ich šli kozáci potrestať na Myjavu, ale Myjavci bránili sa udatne na počiatku obce a potom za múrami kostola, až boli premožení a 80 ich padlo. Diplom z roku 1646, ktorým Myjavcom bola zaručená náboženská svoboda, pochodí z Tokaja od komisie, ktorá prevádzala pokoj, uzavretý v Linci medzi Jurajom Rákóczym a Ferdinandom III. Roku 1663 prišli Turci i na Myjavu a tu do 500 ľudí zajali a pobili. V ten čas už Myjavci nemali farára, lebo Fr. Nádašdy roku 1660 farára Krmana (otca) z Myjavy vyhnal. Roku 1690 obdržala Myjava od vojenskej správy vo Viedni ochranný list kráľovský (lebo Nádašdy roku 1671 bol popravený a Čachtice a s nimi i Myjava staly sa majetkom kráľovským) a zvolili si farárom Daniela Krmana syna.

Akonáhle Krman roku 1697 dal sa stavať evanjelický kostol, gróf Krištof Erdödy, nový čachtický pán, kázal mu kostol odobrať, čo ovšem neišlo ľahko, lebo Myjavci každého katolíckeho kňaza vyhnali, takže až pomocou 300 kyrysníkov sa im to podarilo roku 1699.

Krman bol na čachtickom zámku uväznený, ale ušiel do Nemecka, kde dary sbieral na dostavenie kostola a na prímluvu pruského vyslanca vo Viedni dostal dovolenie na Myjavu sa vrátiť. Roku 1705 bol Krman vyvolený za farára a superintendenta v Žiline, kde roku 1708 posvätil 8 zástav Rákóczymu a vydal sa ku švédskemu kráľovi Karlovi XII. na cestu do Ruska so žiadosťou o podporu, odkiaľ sa roku 1709 vrátil. Roku 1711 vrátil sa na Myjavu, pretože ho gróf Erdödy zo Žiliny odstránil, a na Myjave bol farárom až do roku 1729, kedy bol v Bratislave uväznený, pretože prijal Moravana Václava Mlynářa do cirkve evanjelickej, a v žalári roku 1740 zomrel. Od roku 1731 boli potom na Myjave katolícki farári až po rok 1783, kedy následkom tolerančného patentu povolali si Myjavci nového farára evanjelického a roku 1785 dnešný evanjelický kostol si postavili.

Nitra, župné mesto z troch strán riekou Nitrou obkolesené. Je tu stanica železnice, vedúcej z Nitry na juh cez Šurany na Nové Zámky, na sever cez Zbehy, Bošany a Prievidzu do Nemeckého Pravna. Zo Zbehov ide železnica do Leopoldova k hlavnej trati z Bratislavy do Žiliny. Nad mestom dvíha sa nitriansky zámok s biskupským chrámom, najstaršia časť mesta. Tu založil knieža Pribina roku 830 prvý kresťanský kostol na Slovensku, který dosiaľ je zachovaný čo dolná časť dneskajšieho biskupského chrámu, obnoveného roku 1642 biskupom Jánom Telegdym. Tu bolo sídlo biskupa Metoda (867 — 885). Po ňom tu bol biskupom Nemec Wiching a po konci ríše veľkomoravskej, keď pražské biskupstvo roku 973 založené vzťahovalo sa i na Slovensko, bolo nitrianske biskupstvo obnovené až sv. Bystríkom za sv. Štefana (1034 — 1037). Od zaujatia Slovenska Štefanom kráľom roku 1031 bola Nitra až po Matúša Čáka Trenčianskeho údeľným kniežatstvom. Roku 1271 dobyl Nitru český kráľ Premysl Otakar II. Roku 1302 dobyl ju Matúš Čák Trenčiansky. Keď bol roku 1311 od biskupa Jána, prívrženca kráľa Karla Roberta, z cirkve vyobcovaný, dobyl ju druhý raz a držal ju až do svojej smrti roku 1321. Tu ju dobyl Karol Robert a Nitra ztratila svoj význam ako sídlo udelných kniežat slovenských. Roku 1388 dobyl Nitru vojvoda Ctibor. Roku 1431 obliehali ju Husíti pod vodcom Jánom Čapkom a so Ctiborom (synom) s viedli tu 9. novembra bitku, po ktorej ustupovali 10 dní po Nitre hore, až bitkou pri Ilave 18. novembra vynútili si prechod cez Váh na Moravu. Roku 1663 dobyli Nitru Turci, ale hneď nasledujúceho roku generál Souches ju zase zpät vydobyl. Okrem biskupského chrámu má Nitra ešte niekoľko kostolov: kostol piaristov barokový (farský pre dolnú časť mesta) s kláštorom a štátnym reálnym gymnáziumom z roku 1702, teraz slovenským Tomáša Červena, kostol františkánsky (farský pre hornú časť) s kláštorom z roku 1230, kostol sv. Michala na vrchu sv. Ondreja, kostol sv. Vincenta milosrdných sestier s nemocnicou a dievčenskou školou meštianskou, kostol sv. Jozefa v biskupskom chudobinci, kostol sv. Štefana na Párovciach, kostol Matky Božej na Kalvárii, kostol sv. Martina v ležení vojenskom a kostol sv. Urbana na Sobore vo viniciach.

Vrch Sobor, vysoký 587 m, je od mesta na sever. Na ňom býval do roku 1448 kláštor benediktínov ešte pred Štefanom kráľom, v ktorom žil sv. Zvorad, ktorý sem prišiel zo Skalky v Trenčianskej župe a zomrel tu roku 1025. Podľa povesti to vraj bol Svätopluk, syn kráľa Svätopluka. Pod nitrianskym zámkom je pri Nitre na ostrove park, rečený „inzula“.

Z priemyslových podnikov sú v Nitre: parný mlyn, škrobárňa, sladovňa, pivovar, strojárňa, slievárňa, plynárňa a továrňa na cigaretové dutinky a dve tlačiarne.

Z úradov má Nitra: sedriu (súd I. inštancie), okresný súd, finančné riaditeľstvo, berný úrad. Zo škôl má: štátnu chlapčenskú a dievčenskú meštiansku školu a katolícku dievčenskú meštiansku školu, dvojročnú obchodnú školu. Je tu tiež všeobecná župná nemocnica. Nitra má župné múzeum a biskupskú knižnicu.

Nováky Nitrianske, dedina v prievidzskom okrese. Nálezisko bronzových predmetov a popolníc.

Obdokovce, dedina v okrese topolčianskom. Má súkromnú panskú nemocnicu a starobylý kaštieľ.

Oponice Veľké, dedina v okrese topolčianskom. Má kaštieľ Apponyiho, nepriateľa slovenského národa, ktorý svojím zákonom z roku 1907 pomaďarštil všetky školy ľudové. V kaštieli je bohatá knižnica. Neďaleko Oponíc na vrchu 333 m vysokom sú rumy hradu oponického. V dedine je súkromná panská nemocnica.

Peťany, dedina v piešťanskom okrese Má kaštieľ Uzovičov.

Piešťany, mesto a kúpele pri rieke Váhu 160 m nad morom. Železničné spojenie na Bratislavu a Žilinu. Liečivé pramene sirkové sú na ostrove vo Váhu, teplé až 60°, tak že pred upotrebením musia sa ochladzovať. Sú výborné pre nemocných na lámku, ktorí sa v sirkovom blate kúpajú. Býva tu do 9000 hosťov. Piešťany majú pekný park. Majiteľom kúpeľov je Imrich Erdödy. Majú vlastnú elektrárňu, filiálku Slovenskej banky, štátnu meštiansku školu pre chlapcov a dievčence a kúpeľnú župnú nemocnicu.

Podhradie pri Prievidzi, dedina v prievidzskom okrese. Hneď pri nej sú srúcaniny hradu „Sivý kameň“ (Keselökö).

Pravno Nemecké, mestečko pri hornom toku Nitry v prievidzskom okrese. Tu vyrábajú súkno po domácky. Je tu konečná stanica železnice Nové Zámky — Nitra — Bošany — Nemecké Pravno.

Prievidza, okresné mesto. Má tkalcovňu pokrovcov a priadelňu vlny. Roku 1666 vystavila tu kláštor Františka Pálffyová, majiteľka bojníckého zámku, a povolala doňho piaristov z Podolínca. Prievidza má okresný súd a berný úrad. Piaristické gymnázium je dnes štátne reálne gymnázium Fr. Sasinka. Veľmi sa tu pestuje ovocinárstvo.

Radošina, mestečko v topolčianskom okrese. Má biskupský kaštieľ s rozsiahlym gaštanovým lesom.

Rakovice, dedina v piešťanskom okrese. Tu pletú vŕbové košiny do vozov.

Rudno Nitrianske, dedina v prievidzskom okrese. Chýrna ovocinárstvom.

Senica, okresné mesto. Má továrňu na cukrovinky a tlačiarňu Bežovu, filiálku banky Tatry. 3. júna 1826 narodil sa tu slovenský spisovateľ a podpredseda Slovenskej Matice Viliam Paulíny-Tóth (zomr. 6. mája 1877 v Turč. Sv. Martine). Tu účinkoval ako pravotár chýrny znateľ slovenských piesní Štefan Fajnor a účinkuje tu básnik Martin Braxatoris Sládkovičov. Senica má okresný súd, berný úrad, štátnu meštiansku školu.

Skalica, mesto pri hraniciach moravských. Je tu stanica železnice, vedúcej z Kútov na Moravu do Strážnice a Veselí. Na námestí je tu starobylá káplnka sv. Anny z roku 997 a farský kostol sv. Michala s mohútnou vežou z roku 1471 a katolícky dom, vystavený architektom Dušanom Jurkovičom, kde je umiestené muzeum, menovite slovenská keramika, a v dvorane sú maľby Úprkove, Frolkove a Mandelove. Kráľ Ludvik Veľký povýšil Skalicu na mesto kráľovské roku 1272. Skalica mala hrad na mieste dnešnej Kalvárie na vrchu, nad samým mestom, zvaným tiež Hradisko, kde sa z hradu zachovala len stará kapľa sv. Jura. Na hrade skalickom sídlil rád kráľ Žigmund, pobýval tu roku 1390, 1400, 1402 a 1419, kedy tu držal svoju manželku Barboru Celskou v zajatí. Roku 1422 tu bol zase, ale nasledujúceho roku 1423 tu nebol, lebo toho roku tadiaľ tiahol Žižka so svojimi Husítmi, až zase roku 1425 sem prišiel ostatný raz. Z časov Žigmundovho pobytu v Skalici pochodí 12 listín.

Potom tadiaľ išli Husíti pod vodcovstvom Prokopa Veľkého roku 1428 a roku 1433 dobyli Skalice Husíti zo Strážnice. Z časov tých uchovala sa vzácna pamiatka v skalickom františkánskom kláštore: rukopisná biblia česká z roku 1433, písaná „skrze ruce Duchka z Mníšku“, ktorú nedávno predali františkáni olomúckemu arcibiskupovi Kohnovi za 4000 K. Skalického hradu zmocnil sa roku 1449 Pankrác zo sv. Mikuláša, spriatelený s Jiskrou, pánom Slovenska, avšak o rok na to 1450 dobyli ho Huňadovci a rozborili ho. Z jeho kameňov bol potom najskôr vystavený skalický farský kostol. Okrem spomenutého kláštora františkánskeho z roku 1467 má Skalica ešte kláštor milosrdných bratov z roku 1796 s nemocnicou a lekárňou a bývalým kostolom evanjelickým, bývalé jezuitské kollégium z roku 1725, teraz štátne slovenské reálne gymnázium Masarykovo (gymnázium tu bolo od roku 1684), starobyniec, založený vojvodom Ctiborom a niekdajší paulánsky kláštor, teraz štátne školy. Pri tomto kláštore stojací kostol sv. Pavla bol pôvodne českobratský. Českí Bratia prisťahovali sa sem z Moravy roku 1628 a utvorili tu samostatný sbor, ktorý navštívil aj biskup Ján Amos Komenský na veľkú noc roku 1650, kedy sa tu konala synoda najskôr v dome dnešnej evanjelickej fary v Potočnej ulici čís. 156. Kostol bol Českým bratom odňatý roku 1672 a daný Paulánom, ktorí si k nemu pristavili kláštor. V Skalici je stará slovenská tlačiarňa Teslíkova (pred tým Škarniclova). V nej vydával Daniel Lochard svoje kalendáre „Domová pokladnica“. Tlačí teraz týdeník „Sloboda“ a mesačník „Slovenská škola“. V Skalici je mliekárňa, roľnícky liehovar a na okolí darí sa chýrne skalické červené víno. Je tu tiež ľudová banka. Tu sa konaly pred vojnou sjazdy slovenského roľníctva. Vodcom Slovákov tu bol lekár dr. Pavel Blaho a dekán dr. Ľudevít Okánik. Až do roku 1860 tu kvitlo súkeníctvo.

Skalica je rodiskom kráľa Bélu Slepého a historika Fr. Sasinka. Na voľbách roku 1910 tu bol prítomný Angličan Scotus Viator a vidiac slovenský ľud ako si statočne viedol napriek všetkým fígľom a násilnostiam maďarskej vlády, vravel: „To nie je národ, ktorý umiera!“ Na cintoríne je tu pochovaný Joz. Dřízhal, riaditeľ brnenskej reálky, český matematik. Skalica má okresný súd, berný úrad, štátnu meštiansku školu.

Smrdáky, dedina a kúpele v okrese senickom, 241 m nad morom. Najbližšia železničná stanica je Holič. Majú sirkový prameň, osožný proti lámke.

Sobotište, mestečko v okrese senickom. Sem vysťahovali sa z Moravy od Slavkova roku 1535 a druhý raz roku 1622 baptisti, Nemci, zvaní „habáni“, založili tu „habánsky dvor“ so 39 domami, kde mali svoju školu, hostínec (klučarňu) a džbánkarňu, v ktorej robili chýrnu habánsku majoliku. Ich tovar mal ohnivú žltú glazuru a zo svojráznych ozdôb vynikal parohatý jeleň. Teraz sú habáni katolíci, ale udržujú do značnej miery ešte svoj ráz, bárs po roku 1800 hlinený riad už robiť prestávali. Dnes pracuje tu len jeden džbankár.

Sokolovce, dedina v piešťanskom okrese. Má kaštieľ Hornov.

Solčany, dedina v okrese topolčianskom. Má kaštieľ Odescalchiho.

Šaľa, okresné mestečko na pravom brehu Váhu.

Šarfia, dedina v topolčianskom okrese. Má starý kaštieľ Leonhardyho.

Šaštín, mestečko v senickom okrese pri rieke Myjave a pútnické miesto. Barokový kostol mariánsky vyniká nad druhé budovy. Okrem toho je tu bývalý cisársky zámok a starý šaštínsky hrad so záhradami. Je tu slovenská ľudová banka. Kvitne tu pernikárstvo a výroba hračiek.

Šurany, okresné mesto pri rieke Nitre, stanica železnice Nové Zámky — Topolčianky (Zlaté Moravce), Nové Zámky — Levice a Nové Zámky — Nitra — Nemecké Pravno. Má veľký cukrovar a mlyn.

Tematín, srúcaniny hradu na predhorí Inovca. Najsnadnejšie prístupný zo stanice Brunoviec na železnici medzi Piešťanami a Novým Mestom nad Váhom cez Brunovce, prevozom cez Váh a dedinu Lúku.

Topolčany, okresné mesto pri rieke Nitre a pri železnici z Nitry do Prievidze. Má veľký cukrovar (v dedine Tovarnikách), tehelňu, liehovar, továrňu na kokosové maslo. Tu bývajú chýrne trhy na kone a na obilie. Tiež sa tu pestuje šefrán, ktorí roznášajú šefraníci ako z Kláštora pod Zniovom v Turci. Topolčany majú okresný súd, berný úrad, štátnu meštiansku školu pre chlapcov i pre dievčence a všeobecnú župnú nemocnicu.

Tovarniky, dedina v okrese topolčianskom. Má okrem topolčianskeho cukrovaru kaštieľ Stummerov s pekným vnútrajškom.

Turá Stará, mestečko pod vrchom Javorinou (968 m) na hranici moravskej v okrese novomestskom. Vyniká bryndziarstvom a výrobou dreveného riadu a hračiek. Má učebnú dielňu pre spracovanie dreva.

Tužina, dedina v okrese prievidzskom. Chýrna ovocinárstvom.

Ujlak, dedina v okrese nitrianskom. Má zámok Esterházyho.

Urmín, dedina v okrese nitrianskom. Má zámok Huňadyho s parkom a súkromnú panskú nemocnicu.

Vaďovce, dedina v okrese myjavskom. Bola prv chýrna výrobou kolomazi.

Veselé nad Váhom, dedina v okrese piešťanskom. Tu pletú vŕbové košiny na vozy. Tu sa narodil roku 1797 slávny slovenský biskup Štefan Moyzes.

Ves Hajmova, dedina v okrese topolčianskom. Má kaštieľ s loggiovým dvorom.

Ves Nová Diviacka, dedina v okrese prievidzskom. Má starý kaštieľ Rudnayov.

Ves Nová Klátova, dedina v okrese žabokreckom. Má kaštieľ.

Ves Petrova, dedina v okrese holičskom. Vyniká peknými pomaľovánkami, ktorými ženičky ozdobujú domčeky.

Vestenice Dolné, dedina v okrese žabokreckom. Je chýrna výrobou palíc, dreveného riadu a ovocinárstvom.

Voda Dobrá, mestečko v okrese piešťanskom v horách Bielych Karpatoch neďaleko Brezovej. Na námestí je prameň „dobrej vody“. Je tu píla, parketárňa, mliekárňa, na počiatku 19. storočia tu kvitlo džbankárstvo. Tiež je tu filiálka chemickej továrne na destiláciu dreva vo Smolenici. Na cintoríne je pomník básnika Jána Hollého, ktorý tu zomrel a je pochovaný (nar. 24. marca 1785, zomr. 14. apríla 1849). 1/4 hodiny od mestečka na vŕšku sú srúcaniny zámku dobrovodského. Tento hrad daroval kráľ Žigmund roku 1394 vojvodovi Ctiborovi. Pod hradom vyviera Blava, prítok Váhu.

Vrbové, mestečko v okrese piešťanskom. Javisko povestných maďarských volieb roku 1906, kdy len násilím a podvodom podarilo sa maďarským úradníkom prekaziť voľbu dra Markoviča za poslanca. Je tu liehovar, tehelňa, starý katolícky kostol, štátna meštianska škola.

Vrbovce, mestečko pri hraniciach moravských v okrese senickom. Vyrába sa tu drevený riad.

Zámky Nové, mesto pri rieke Nitre na rečovej hranici slovenskomaďarskej. Bolo v minulosti pevnou baštou proti Turkom. Založil ho ostrihomský arcibiskup Peter Várady roku 1540. Ich veliteľom a obráncom v rokoch 1600 — 1604 bol Juraj Turzo. Teprve roku 1663 zmocnili sa ich Turci, a to na 22 rokov. Po vypudení Turkov daroval ho cisár Leopold ostrihomskému arcibiskupovi Széchenyimu. Nové Zámky majú františkánsky kláštor, železničnú strojárňu, slievárňu, pivovar, sladovňu, plynárňu, továrňu na remeň, valcový mlyn, trhy na obilie a na statok, filiálku Slovenskej banky. Je tu okresný súd, berný úrad, katolícka dievčenská, štátna meštianska škola slovenská, meštianska škola maďarská a židovská dievčenská meštianska škola maďarská, mestské maďarské gymnázium a všeobecná župná nemocnica.

Žabokreky, okresné mestečko pri rieke Nitre. Má starý poľovnícky zámok kráľa Karla Roberta.

Ďala Stará, okresné mestečko v bývalej župe Komarňanskej. Má štátnu hvezdárňu; astrofyzikálne observatorium a meteorologickú stanicu.

*

Stará tekovská župa zaujíma 2724 km² a počituje 178.500 obyvateľov. Podľa národnosti je z toho 105.155 Slovákov, 52.277 Maďarov a 17.832 Nemcov. Podľa náboženstva je z toho 153.286 rimských katolíkov, 16.795 evanjelikov reformovaných, 3253 evanjelikov a. v. a 4969 židov. Meno má župa od obce Starého Tekova pri Hrone, ktorý bol kedysi sídlom župy.

Domov má župa tekovská 26.918, a to 10.003 múrané, 8628 z tehiel nepálených, ale s kamenným základom, 5387 bez kamenného základu a 2900 drevenných.

Tekovská župa je dolinou dolného toku rieky Hrona, ktorý ju preteká od severu na juh a pri Parkáni vlieva sa do Dunaja. Z prítokov Hrona je najväčší Sikenica, ktorá tečie z hontianskej župy zpod vrchu Sitna. Okrem toho rieka Žitava tečie do Nitry a tvorí čiastočne hranicu medzi nitrianskou a tekovskou župou.

Najvyššie pohorie v tekovskej župe je Nitranské pohorie, oddelujúce župu nitrianskú od župy tekovskej. V ňom najvyšším vrchom je Ptáčnik (1346 m) a Tribeč (829 m). Južná časť Tekova je rovinatá.

Hlavné cesty v tekovskej župe. Železnica pohronská ide od trati Vrútky — Bánrev, ktorá ide cez Kremnicu z Hronskej Brežnice až do Parkáne, kde sa pripojuje ku hlavnej trati na Bratislavu. Od pohronskej trati ide odbočka z Levíc do Šurán v Nitre a z Kozaroviec do Zlatých Moraviec, odkiaľ popri Žitave ide železnica na Šurany. Tými istými smermi idú i hlavné hradské. Cez nitrianske pohorie vedú prechody: zo Sv. Kríža do Handlovej, zo Žarnovice na Veľké pole do Oslian a zo Zlatých Moraviec a Topolčianok cez Skýcov do Oslian.

Politicky je rozdelená tekovská župa na 5 okresov: Levice, Oslany, Sv. Kríž, Vráble a Zlaté Moravce. Z týchto okresov podľa nového rozdelenia Oslany, Vráble a Zlaté Moravce pripadnú veľkej župe nitrianskej, Levice a Svätý Kríž veľkej župe zvolenskej.

Mestá sú v tekovskej stolici: Levice, Kremnica, Nová Baňa a Zlaté Moravce.

Hospodárstvo v župe tekovskej. Z obyvateľov zaoberalo sa zemedelstvom 119.996, priemyslom len 25.785.

Hospodárstev je tu 25.802.

Z celkovej plochy 271.574 ha je 119.108 ha = 44 % orácej pôdy, 24.403 ha = 9 % lúk, 17.078 ha = 6 % pašienok, 95.619 ha = 36 % lesov.

Z orácej pôdy bolo roku 1914 osiaté 31.267 ha pšenicou, 7659 ha žitom, 28.518 ha jačmeňom a 5711 ha ovsom, 6591 ha kukuricou, 7075 ha zemiakmi a 4946 ha cukrovkou. Sklidilo sa 349.700 q pšenice, 78.580 q žita, 363.377 q jačmeňa, 51.384 q ovsa, 103.077 q kukurice, 629.940 q zemiakov a 877.020 q cukrovky. Cukrovar je tu v Oroske.

Hovädzieho statku chová sa tu 63.005 kusov, koní 17.197, bravov 41.941, ovcí 43.891. Z lesov je najviac bukových 40.975 ha, dubových 38.897 ha a ihličnatých len 17.878 ha.

Priemysel a obchod. V Kremnici sú bane na zlato. V Novej Bani robia sa mlynské kamene, v Oroske je cukrovar.

Vzdelanosť. V tekovskej župe znalo čítať a písať 113.057 osôb, t. j. 76 % obyvateľov vyše 6-ročných.

Ľudových škôl bolo tu roku 1914 221, všetky maďarské, ako by v tejto župe vôbec nebolo Slovákov. Roku 1920 je tu 207 škôl, a to 133 slovenských, 65 maďarských a 9 nemeckých. Meštianske školy sú v Kremnici, Novej Bani, Leviciach (maď.) a v Zlatých Moravciach. Reálne gymnáziá sú v Zlatých Moravciach a v Leviciach (slov.-maď.), reálka v Kremnici, učiteľský ústav v Leviciach.

*

Baňa Nová, mesto pri rieke Hrone. Má farský barokový kostol a starý gótický kostol sv. Alžbety, na ktorého priečelí je znak staviteľa Henzmanna, baňského grófa. Nová Baňa je chýrna výrobou mlynských kameňov z porfyru v lomu „Himmelreichu“. Z tohoto mena je vidno, že pôvodní obyvatelia Novej Bane boli Nemci. Tiež znamenité ovoce sa odtiaľ vyváža. Nová Baňa má štátnu meštiansku školu, okresný súd.

Baračka, dedina v okrese vrábelskom. Nálezisko bronzových predmetov.

Beladice, dedina v okrese moraveckom. Nálezisko bronzových predmetov. Má kaštieľ Sentiváňovcov.

Beňadik Svätý Hronský, dedina pri rieke Hrone v okrese moraveckom. Má starý gótický kláštor so stredovekým opevnením, do ktorého sa vchádza bránou ako do hradu. V dvojvežovom chráme sa chovajú početné starožitnosti, ako skládací oltár, stredoveká drevorezba Krista, zástava Štefana Koháryho, a iné. Tiež je tu nálezisko bronzových predmetov. Kláštor bol benediktínsky v rokoch 991 — 1565.

Beša, dedina v okrese vrábelskom. Nálezisko bronzových predmetov a mamuta, ktorého Andrej Kmeť, predseda Slovenskej muzeálnej spoločnosti, roku 1902 kúpil pre slovenské muzeum v Martine a ktorého nemá žiadne iné muzeum v strednej Europe. Mamut asi zahynul tu v močarine.

Brehy, dedina v okrese moraveckom pri Hrone naproti Novej Bani. Tu sa zaoberajú ľudia hrnčiarstvom. Hlinu kupujú ze súsednej Breznice. Keď majú dosť hlineného tovaru nahotoveného, naložia ho na voz a rozvážajú ho po okolných dedinách. Predávajú nie za peniaze, ale za obilie. Každý hrnec musí sa dvarazy naplniť obilím, prv ako sa predá.

Bukovina nad Hronom, dedina v okrese svätokrížskom. Má prameň železitej kyselky.

Bzenica, dedina v okrese svätokrížskom. Tu sa narodil roku 1841 Andrej Kmeť, farár prenčovský a chýrny botanik (rastlinopisec) a archeolog (znateľ starožitností), predseda slovenskej muzeálnej spoločnosti v Turč. Sv. Martine, kde zomrel roku 1908.

Čajkov, dedina v okrese levickom. Má vinohrady.

Čaka, dedina v okrese vrábelskom. Na tunajšom hrobitove pochovaný je pedagog Martin Čulen, raditeľ baňskobystrického gymnázia.

Hámry Dolné, dedina v okrese svätokrížskom. Tu je továrňa na strieborné predmety.

Hliník, mestečko v okrese svätokrížskom. Tu je dielňa na výrobu mlynských kameňov. Nad mestečkom je Kalvária. Tu je najväčší peňažný ústav tekovský: roľnícka banka s akciovým kapitálom 2 miliony korún.

Hrušov, srúcaniny starého hradu neďaleko Topolčianok v okrese moraveckom.

Chalmová, dedina v okrese oslanskom. Nálezisko bronzových predmetov. Má kaštieľ Detrichov.

Kálnica Veľká, dedina pri Hrone v okrese levickom. Nálezisko bronzových predmetov. Má železný most ponad Hron.

Konošov, dedina v okrese svätokrížskom pri Kremnici. Má zaujímavú starú rychtu. Nemecké dediny na okolí Kremnice majú domy o jednom poschodí. Má odbočku štátnej čipkárskej školy.

Kostolany Jedlové dedina v okrese moraveckom. Majú baňu na kamenné uhlie. Tunajšie ženy pekne vyšívajú.

Kostolany Zemanské dedina v okrese oslanskom. Majú starý katol. kostol, už roku 1611 spomínaný ako „antiqua ecclesia“. Tiež je tu evanjelický kostol artikulárny. Takové mohly byť podľa artikulov šoproňských z roku 1681 v každej stolici iba dva. Tiež je tu starobylý hradový kaštieľ.

Krahule, dedina pri Kremnici v okrese svätokrížskom. Má odbočku štátnej čipkárskej školy.

Kozarovce, dedina v okrese moraveckom pri Hrone. Tu odráža od železnice z Parkáňa do Hronskej Brežnice trať do Zlatých Moraviec.

Kremnica, staré banské mesto. Nádražie je 640 m nad morom, mesto je o 80 m nižšie. Tu sú bane na zlato a striebro. Ročne sa tu vyrobí 120 kg striebra a 40 kg zlata. Na námestí je mincovňa, kde sa razia peniaze, mestský dom s archívom a muzeumom. Mestským archivárom tu bol slovenský historik Pavel Križko. V archíve je listina kráľa Vojtecha IV. z roku 1263, Ondreja III. z roku 1295, Ľudvika Veľkého z roku 1359, potom dve listiny Jána Jiskru: dlžný úpis Jánovi Makovcovi vo Zvolene z 2. decembra 1445 a smluva o pokoj s Pankrácom zo sv. Mikuláša zo 4. mája 1449. V muzeu je bronzové delo z roku 1441, staré zámky a kľúče, staré váhy, meštiansky krčah a cechový pohár „floribus“, z ktorého musil piť každý nový člen cechu. Na námestí je dom č. 36 bývalý dom kráľovnej Marie (manželky Žigmundovej), okrem toho sú tu ešte 3 domy zo XIV. storočia a 2 domy z XV. storočia. Mestská brána na námestí je z roku 1600. Na námestí stával ešte farský kostol, ktorý roku 1880 musil byť srúcaný, lebo mesto je štôlňami tak podryté, že by sa bol kostol sám srútil. Teraz je farským kostolom zámocký gótický kostol, ktorý sa dvíha hore nad námestím. Sú v ňom fresky z XV. storočia a stredoveká drevorezba Panny Márie. V Kremnici účinkoval tiež ako lekár spisovateľ dr. Gustáv Zechenter-Laskomerský (napísal knihu „Žarty a rozmary“). Vodovod kremnický je dlhý 20 km, ide až z Turčeku v turčianskej stolici. Z priemyselných podnikov je tu dielňa na výrobu fajek a hlineného tovaru, celulóska, papierňa, továrňa na krabice, na remeň, na barvy a na zelenú skalicu. Z vzdelávacích ústavov je tu štátna slovenská reálka Pavla Križku, štátna slovenská škola meštianska a štátna čipkárska škola. Je tu mestská a baňská nemocnica a kláštor františkánov z roku 1649. Z úradov je tu okresný súd, berný úrad, štátny baňský úrad.

Kríž Svätý Hronský, okresné mestečko. Tu je dielňa na výrobu mlynských kameňov. Je tu tiež biskupský kaštieľ, v ktorom letoval slavný slovenský biskup Štefan Moyzes po čas jeho účinkovania ako biskupa baňskobystrického 1851 — 1869.

Lehota (Veľká L.) a Lehôtka (Malá L.), dediny v okrese moraveckom. Ženy tu krásne vyšívajú, chlapi robia drevený tovar kuchyňský a metly a hrable.

Levice, mesto na rečovej hranici maďarsko-slovenskej. Nálezisko predmetov z rimskej doby. Na strmom skalisku sú srúcaniny starého hradu. Vo vnútri jeho je Dobov kaštieľ, na ktorého bráne je pamätná doska s nápisom: „Magnificus Stephanus Dobo de Ruszka comes Bars medio Ladislai de Zelemer fratris sui fieri fecit anno Domini 1571.“ Katolícky farský kostol je barokový. Kaštieľ Schoellerov má pekný vnútrajšok. Je tu tiež kláštor milosrdných bratov. Z priemyslových podnikov vyniká veľký umelecký mlyn, mydlárňa a elektrárňa. Školy sú tu: štátne reálne gymnázium slovenské s bočnými triedami maďarskými, učiteľský ústav chlapčenský a katolícka škola meštianska. Pri Leviciach sviedol generál Souches bitku s Turkami 20. júla 1664. V Leviciach bývajú chýrne jarmoky. Pečené husacie štvrťky ztadiaľ na ďaleko rozvážajú. V Giňove pri Leviciach je liehovar. Z úradov je tu: okresný súd, berný úrad. Tiež je tu všeobecná župná nemocnica a kláštor piaristický, františkánsky kláštor tu bol v rokoch 1668 — 1787.

Lúčky pri Kremnici, dedina v okrese moraveckom. Má odbočku štátnej čipkárskej školy. Je tu gótický kostol z XV. storočia s krásnym gótickým vnútrajškom.

Machulince, dedina v okrese moraveckom. Má tehelňu.

Moravce Zlaté, stoličné mesto nad riečkou Žitavou. Tu bolo miesto účinkovania slovenského básnika Jana Kráľa, ktorý tu 23. mája 1876 zomrel. Sú tu bane na hnedé uhlie, píla, tehelňa a továrňa na koberce. Je tu štátne reálne gymnázium Janka Kráľa a štátna dievčenská škola meštianská. Z úradov je tu sedria (súd 1. inštancie), okresný súd, finančné riaditeľstvo, berný úrad. Tiež je tu všeobecná župná nemocnica a župné muzeum.

Nemčiňany, dedina v okrese moraveckom. Tu je pekný park a panské sídlo Kostolanských.

Nevidzany pri Vrábľoch, dedina v okrese vrábelskom. Nálezisko bronzových predmetov.

Opatovce Tekovské, dedina v okrese moraveckom. Tu sa pestuje zelenina na štiavnický trh.

Oroska, dedina v okrese levickom. Má veľký cukrovar.

Oslany, okresné mestečko pri Nitre. Tu robia sitá.

Piargy, dedina pri Kremnici v okrese svätokrížskom. Má štátnu školu čipkársku.

Prochoť, dedina v okrese svätokrížskom. Tu robia vozové kolesá.

Revište, srúcaniny starého zámku nad dedinou Podzámčím pri Hrone neďaleko Žarnovice v okrese svätokrížskom.

Rudno pri Hrone, dedina v okrese svätokrížskom. Má továrňu na strieborné predmety a sklárňu. Ponad Hron je tu železný most.

Rybník, dedina v okrese levickom. Má vinohrady.

Sásov (Sachsenstein, Saskö), srúcaniny starého hradu nad dedinou Podhradím pri Hrone v okrese svätokrížskom. Nálezisko bronzových predmetov.

Sklenô nad Hronom, dedina a kúpele v okrese svätokrížskom, 382 m nad morom, 4 km od stanice Hliník-Sklenô na železnici z Levíc do Hronskej Brežnice. Leží v doline Teplej, obklopenej ihličnatými a listnatými lesami. Je tu prameň alkalický, teplý 37 — 53 °C.

Skýcov, dedina v okrese moraveckom. Obyvatelia tu pália vápno a rozvážajú ho po okolí.

Šarluhy Veľké, maďarské mestečko v okrese levickom. Má chýrne jarmoky na kone. Domčeky sú tu s pekne rezanými štítami. Šar značí v starej slovenčine mokré miesto.

Šimunovany, dedina v okrese oslanskom. Má artikulárny kostol evanjelický a starobylý hradový kaštieľ.

Tekov Starý, dedina pri Hrone v okrese levickom. Nálezisko bronzových predmetov. Leží na rečovej hranici slovensko-maďarskej. Nový Tekov na druhom brehu Hrona je už maďarský. Je tu veľký, ďaleko viditeľný kostol a vrch, na ktorom stál kedysi hrad.

Topolčianky, mestečko v okrese moraveckom. Tu je zámok bývalého arcivojvodu Jozefa. Nádvorie má loggie z doby Rákóczyho, ozdobené poľovníckymi trofejami. I vo vnútri sú poľovnícke trofeje. V jedálni je svietnik z jeleňových parohov. Je tu tiež bohatá knižnica a utešený park. Neďaleko odtiaľ sú srúcaniny starého hradu Hrušova. Topolčianky sú ostatnou stanicou železnice Nové Zámky — Šurany — Žitava — Vráble, Zlaté Moravce — Topolčianky. V kostole je náhrobný kameň Jána Topolčianskeho.

Turá Malá a Veľká, spojené dediny v okrese levickom. Tu je kaštieľ Kazyho v bizarnom slohu góticko-renesančne-barokovom s pekným parkom.

Uherce Veľké, mestečko v okrese oslanskom. Nálezisko bronzových predmetov. Tu je liehovar a veľká továrňa na náradie z ohýbaného dreva. Pri nej je Thonetov gótický zámok so štyrmi bašťami a krásnym parkom. Neďaleko sú rumy starého hradu.

Várad Dolný, dedina pri Hrone v okrese levickom. Tu je staré slovanské hradište, od čeho pochádza aj maďarské meno.

Vieska Tekovská, dedina v okrese moraveckom. Tu pestujú zeleninu na štiavnický trh.

Vozokany Hronské, dedina pri Hrone v okrese levickom. Tu bola bitka s Turkami roku 1652. Vodcom kresťanov bol Adam Forgáč, veliteľ Nových Zámkov. Na mieste bitky postavený bol pomník roku 1734.

Vráble, okresné mestečko pri rieke Žitave na železnici z Nových Zámkov do Topolčianok a na hradskej z Nitry do Levíc vedúcej. Nálezisko bronzových predmetov. Je tu staroslovanské hradište. Katolícky farský kostol je v moderne románskom slohu vystavený. Vráble majú štátnu slovenskú meštiansku školu dievčenskú, okresný súd, berný úrad.

Vyhne, dedina a kúpele v okrese svätokrížskom, 5 km od stanice Bzenica-Vyhne na železnici z Levíc do Hronskej Brežnice. Ležia 310 m nad morom. Sú tu pramene železito-zemitej kyselky 36 °C teplej. Lečia sa tu najviac ženské choroby. Býva tu na 500 hosťov. V Peseranoch, časti obce vyhnianskej, prevádza sa čipkárstvo. Je tu tiež veľká železolejárňa a pivovar.

Žarnovica, dedina pri Hrone v okrese svätokrížskom. Má veľkú pílu a kaštieľ na vrchu, na ktorom kedysi stával hrad.

Želiezovce, maďarská dedina pri Hrone v okrese levickom. Má starý gótický kostol s freskami. V záhrade kaštieľa je 800-ročná lipa, v ktorej je vydlabaná izbietka, kde okolo stola zmestí sa 12 ľudí.