ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Podkarpatská Rus zaujíma 12.097 km². Skladá sa zo 4 žúp: Užhorod (podkarpatská časť 1464 km), Bereg (3327 km), Ugoča (914 km) a Marmaroš (6323 km).

Obyvateľov počituje 572.208. Z toho je podľa národnosti 369.361 Rusov, 62.187 Nemcov (vlastne Židov, ktorí nevedia po maďarsky) a 119.434 Maďarov. Podľa náboženstva je z toho najviac gréckych katolíkov 372.799, rimských katolíkov 48.240, reformovaných evanjelikov (Maďarov) 64.102 a židov 84.697 (15 %!).

Domov je tu 128.681, z toho 101.842 drevených a 15.693 z nepálených tehiel s múraným základom.

Vody. Podkarpatská Rus je pravý breh rieky Tisy, ktorá skladá sa z dvoch prameňov z Bielej Tisy, vznikajúcej pod Stohom (1655 m), a z Čiernej Tisy, vznikajúcej pod Karpatami povyše mesta Jasiny. Do Tisy vlievajú sa z Karpát tieto prítoky: Terešva, Tereblja, Rika, pri ktorej leží mesto Volove, a Boršava, na ktorej je mesto Dolhe. V Beregskej župe vzniká rieka Latorica, na ktorej sú mestá Svaljava a Mukačevo. Latorica spojuje sa s riekou Užom a Laborcom v Zemplíne a pod menom Bodrogu vlieva sa do Tisy pri Tokaji v Maďarsku. Hranicu pro Slovensku tvorí rieka Už.

Vrchy. Najvyššie vrchy Podkarpatskej Rusi sú Karpaty, ktoré na hranici haličskej menujú sa Poloninské Karpaty. Najvyšší vrch medzi nimi je Sevola (1818 m). Vo vnútri na juh od tohoto vrchu ťahá sa rovnobežne s Karpatami Svidovec (1774 m) a na hranici Beregu a Marmaroša Veľký Dil (1085 m).

Hlavná železnica Podkarpatskej Rusi je pokračovanie trati Košice — Legiňa — Michaľany — Slovenské Nové Mesto — Čop, odkiaľ ide odbočka do Užhorodu. Hlavná trať ide ďalej na východ z Čopu na Batu — Beregsasy — Sevljuš — Királhaza — Hustoje — Tiačevo — Terešva — Marmaroš Sihoť — Bočkov — Višov — Rahovo — Jasiňa. Z Batu ide odbočka na Mukačevo, Svaljevo a Lawoczne v Haliči. Hlavné hradské idú tými istými smermi.

Politické rozdelenie. Podkarpatská Rus tvorí autonomnú časť Československej republiky, a to na základe hlasovania amerických Karpatorusov v mesiaci novembri 1918. Pre spojenie s Československom bolo 732 delegátov (1 delegát na 50 vysťahovalcov), pre spojenie s Ukrajinou bolo 310 delegátov. Župa Užhorod má 3 okresy: Veľké Berezné, Perečín a Seredné. Župa Bereg má 6 okresov: Nižné Verecky, Svaljava, Bilky, Mezökasoň, Mukačevo a Beregsasy. Župa Ugoča má okres Sevljuš. Župa Marmaroš má 7 okresov: Dolhé, Volové, Husté, Tiačevo, Terešva, Marmaroš Sihoť, Rahovo. Magistráty majú mestá Užhorod, Mukačevo, Beregsasy a Marmaroš Sihoť.

Hospodárstvo. Z obyvateľstva Podkarpatskej Rusi zaoberá sa roľníctvom 379.220 osôb (66 %), priemyslom 61.844 (11 %, na Slovensku 18 %).

Z úhrnnej plochy 1,209.700 ha je 231.058 ha orácej pôdy (19 %), 204.120 ha lúk (17 %), 152.067 ha pašienok (13 %) a 612.371 ha lesov (51 %).

Z orácej pôdy osiaté bolo 35 803 ha pšenicou, 14.467 ha žitom, 5.447 ha jačmeňom, 43.410 ha ovsom, 64.738 ha kukuricou a 32.632 ha zemiakmi. V horách je hlavnou plodinou ovos, menovite v Marmaroši, pri Tise pšenica, menovite v Beregu. Z toho sa urodilo roku 1914: 100.874 q pšenice, 63.146 q žita, 31.221 q jačmeňa a 309.242 q ovsa, 541.208 q kukurice a 2,021.924 q zemiakov.

Z lesov je 365.052 ha bukových, 188.631 ha ihličnatých a 55.083 ha dubových.

Hovädzieho statku je tu 218.641, koní 32.996, kozí 18.342, bravov 70,955 a ovcí 143.613.

Priemysl a obchod. V Akne-Slatine pri Marmarošskej Sihoti sú bohaté bane na soľ.

Vzdelanost. Čítať a písať zná v Podkarpatskej Rusi 40 % (najmenej v Marmaroši 27 %).

*

Gymnázia majú: Beregsasy (maď.), Husté (reálne gymn.), Mukačevo a Užhorod. Uč. ústavy: Mukačevo (štátne), Užhorod (gréckokatol. muž. a žen.). Učebné dielne: Užhorod, Turja-Remety. Mešť. školy: Beregsasy (dievč.), Veľké Berezné, Husté, Mukačevo (dievč.), Sevljuš, Užhorod (ruské, slovenské a gréckokatol. dievč.). Ústav pre hluchonemých je v Užhorode.