ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Stará župa zvolenská zaujíma 2634 km² a počituje 133.653 obyvateľov slovenských (až na niekoľko maďarónov). Podľa náboženstva delí sa obyvateľstvo na 87.036 rimských katolíkov, 42.405 evanjelikov a. v. a 3080 židov.

Meno svoje má od zámku zvolenského, dnes Pustý hrad nazvaného, ktorý až do roku 1351, do času kráľa Ludvika Veľkého, ovládal nielen župu zvolenskú, ale i tekovskú, hontiansku, novohradskú a gemerskú v tom rozsahu, aký teraz zaujíma veľká župa zvolenská. Domov je vo zvolenskej župe 18.015, a to 10.419 múraných a 7178 drevených.

Zvolenská župa je dolina horného toku rieky Hrona. Rieka Hron vzniká v gemerskej župe na južnom boku Kráľovej hole (1948 m), tečie smerom západným, pri Polomke vchádza do Zvolena, tečie popri Brezne až po Baňskú Bystricu, kde sa obracia na juh, pri Zvolene zase sa obracia na západ a pri Hronskej Brežnici opúšťa Zvolen a vteká do župy tekovskej. Hlavnejšie prítoky Hrona sú na pravom boku: Bystrá pri Podbrezovej a Bystrica pri Baňskej Bystrici, na ľavom boku: Čierna voda pri Podbrezovej a Slatina pri Zvolene, ktorá pred svojím vtokom do Hrona prijíma z ľavého boku Neresnicu a s pravého boku Zolnú s Hučavou.

Pohoria ohraničujú zvolenskú župu so všetkých strán. Proti Liptovu na severu sú jemu hradbou Nízke Tatry, z ktorých najvyšší je Ďumbier (2045 m). Na západ od Turca a Tekova oddeluje Zvolen Veľká Fatra, z ktorej najvyšší je Krížna (1575 m) na mieste, kde sa križuje župa turčianska, liptovská a zvolenská. Na juhu oproti Hontu tvorí hranicu Ostrôžky, z ktorých najvyššia je Javoria (1024 m). Napokon na východe na hraniciach gemerských tiahne sa Slovenské Rudohorie, ktoré začína sa vo vnútri Zvolena Poľanou (1459 m) a na hraniciach gemerských najvyššie vystupuje na vrchu Vepor (1341 m) a Fabova hoľa (1441 m).

Hlavné cesty vo zvolenskej župe vedú dolinami Hronu a Slatiny. Pri Hrone ide železnica zo Zvolena na Baňskú Bystricu a Brezno, kde sa delí na dvoje: proti Hronu ide do Červenej skaly v Gemeru a cez Polhoru do Tisovca v Gemeru. Hlavná trať železničná ide z Hronskej Brežnice na Zvolen, Detvu do Lučenca v novohradskej župe. Je to trať Vrútky — Bánrev. Týmito smery idú tiež hlavné hradské.

Prechody cez hory do druhých žúp. Do Liptova sú: Z Baňskej Bystrice cez vrch Šturec (1010 m) do Ružomberka a z Podbrezovej cez Čertovicu (1238 m) do Kráľovej Lehoty. Do Turca z Baňskej Bystrice dolinou Harmaneckou (priesmyk 891 m) príde sa do Štubnianskych Teplíc. Do Tekova z Baňskej Bystrice cez vrch Velestúr do Kremnice. Na juh zo Zvolena do Hontu ide hradská (a snáď skoro i železnica) pozdĺž Neresnice na Dobronivú a do Krupiny.

Politické rozdelenie. Zvolen delí sa na 4 okresy: Baňská Bystrica, Brezno, Slatina a Zvolen.

Hospodárstvo vo zvolenskej župe. Z obyvateľstva župy zvolenskej zaoberá sa hospodárstvom 54.003 obyvatelia a priemyslom 38.472, tedy ľudia zaoberajú sa tu temer rovnakým počtom priemyslom ako hospodárstvom. Nemajú nadostač orácej pôdy. Gazdovství je tu 19.963.

Z úhrnnej plochy 267.002 ha je 44.833 ha orácej pôdy (17 %), 40.135 ha lúk (15 %), 24.441 ha pašienok (9 %) a 148.796 ha lesov (55 %). Okrem Liptova je vo Zvolene orácej pôdy najmenej, za to lesov zo všetkých žúp slovenských najviac.

Z orácej plochy bolo osiaté 7551 ha pšenicou, 4529 ha žitom, 5390 ha jačmeňom a 6151 ha ovsom a 8696 ha zemiakmi. Urodilo sa 68.876 q pšenice, 44.470 q žita, 44.951 q jačmeňa, 70.138 q ovsa a 770.206 q zemiakov.

Z lesov je najviac ihličnatých, totiž 87.546 ha, potom bukových 45.106 ha a dubových 17.279 ha.

V lesoch žijú srny, jelene, diviaky, medvede, zajace, jarabice, hlucháne a tetrovy, na Hrone plávajú divé kačky. V horských potokoch sú pstruhy, v Hrone i väčšie ryby, preto nezodpovedá pravde pieseň: „Hore Hronom, dolu Hronom, drobné rybky plávu po ňom.“

Hovädzieho statku chová sa tu 42.465, koní 6088, bravov 17.937 a ovcí 84.352.

Priemysel a obchod. Baňská Bystrica, Ľubietová a Radvaň vynikajú výrobou hrebeňov a nožov, Radvaň tiež výrobou klobúkov a povestnými svými jarmokmi (v septembri). V Baňskej Bystrici sú továrne na súkna, zápalky, náradie z ohýbaného dreva a na kože, vo Zvoleni je veľká válcovňa bľachu, v Podbrezovej veľké štátne železárne.

Vzdelanosť vo zvolenskej župe. Zpomedzi obyvateľov zvolenskej župy vie čítať a písať 88.076 = 79 %. Ľudových škôl bolo roku 1914 144, všetky maďarské. Maďarizácia, ako vidno, bola v tejto čisto slovenskej župe priamo zúrivá. Roku 1920 je tu 146 škôl, všetkých slovenských.

Meštianske školy sú v Baňskej Bystrici 2 (štátna a katolícka dievčenská), v Brezne 2 (chlapčenská a dievčenská štátna), v Ľubietovej, v Pliešovciach, v Slovenskej Ľupči a vo Zvolene 2 (chl. a diev.), spolu 9.

Stredné školy sú v Baňskej Bystrici 3 gymnázia (štátne, evanj. a dievčenské) a učiteľský ústav, vo Zvolene reálka, v Baňskej Bystrici obchodná škola dvojročná a odborná škola kovorobná, v Brezne dvojročná škola roľnícka.

*

Babiná, dedina v okrese zvolenskom. Tu robia ľudia koše.

Bacúch, dedina v okrese breznianskom. Má alkalickú kyselku a potravný spolok, ktorý predáva výtečné „parenice“, syry miestnej výroby.

Bacúrovo, dedina v okrese zvolenskom. Tu je biedna katolícka fara, kde žil Karol A. Medvecký, spisovateľ Detvy a životopisu Kmeťovho. Ľudia sa zaoberajú výrobou košov.

Badín, dedina v okrese bystrickom. Tu žil ako farár A. H. Krčméry, ktorého úrady prenasledovaly za to, že vrátil maďarský prípis a žiadal slovenský. Je tu mlyn, píla a mliekárňa.

Brezno, mesto pri Hrone, stanica železnice Zvolen — Baňská Bystrica — Brezno — Tisovec, ku ktorej sa tu pripojuje odbočka na Červenú skalu. V Brezne našli roku 1882 14 bronzových náramkov a bronzovú nádobu, čo svedčí o tom, že tu už v dobe bronzovej bolo ľudské osídlenie. Na hrobitove je starý husítský kostolík. V rokoch 1577 až 1709 bola tu stredná škola evanjelická. Tu sa narodil Karol Kuzmány (1806 — 1866), skladateľ piesne „Kto za pravdu horí“ a prvý podpredseda Slovenskej Matice. Tu zomrel roku 1870 ev. farár Ján Chalupka, spisovateľ divadelných hier. Tu účinkoval tiež Adolf Petr Záturecký, sberateľ slovenských porekadiel, ktorého „Slovenská prísloví“ vydala Česká akademia v Prahe 1897. Roku 1849 vtiahli sem z Liptova cez Čertovicu slovenskí dobrovoľníci na čele so Štefanom Markom Daxnerom. V časoch matičných bolo obyvateľstvo prebudené, núkalo sa Slovenskej matici za sídlo. Mešťan Ján Čipka dal na Maticu 1000 zlatých. V Brezne je píla a bryndziarňa. Breznianske oštiepky a parenice sú chýrne. Záturecký vo svojich Prísloviach žartovne uvádza, ako hrdí boli mešťania brezovskí. Jednoho mešťana brezovského raz ktosi oslovil: „Dobrý človek, či neviete…“ Brezňan, vo svojej meštianskej pýche urazený, odpovedal: „Čo by som ja bol za človek? Ja som Brezňan!“ Brezno má okresný súd a berný úrad, štátnu meštiansku školu pre chlapcov a dievčence, dvojročnú školu roľnícku, všeobecnú mestskú nemocnicu a úvernú banku s akciovým kapitálom 3 miliony korún.

Brežnica Hronská, dedina vo zvolenskom okrese. Stanica železnice Vrútky — Lučenec — Bánriev zemská hranica a počiatočná stanica železnice Hronská Brežnica — Parkáň.

Brusno, dedina a kúpeľ v breznianskom okrese pri Hrone 392 m nad morom. Železničná stanica Svätý Ondrej — Brusno. Je tu alkalickosirkový prameň s Glauberovou soľou, ktorej sú 4 g v 1 litre, teplota 21 °C.

Bujákovo, dedina v breznianskom okrese. K nej patrí bujakovská železodielňa.

Bystrica Baňská, stoličné mesto pri Hrone, podľa slovenského porekadla najkrajšie mesto slovenské („Za živa v Bystrici, po smrti v nebi!“). Znakom dávneho osídlenia na tomto mieste bol bronzový meč, ktorý tu bol roku 1823 najdený a opatruje sa v národnom muzeume v Pešti. Mestu dal výsady kráľ Vojtech IV., po tatárskom vpáde roku 1255 osadiac tu Nemcov. Bystrica dostala chotár až k Liptovu a k Turcu siahajúci, na ktorom neskoršie povstaly osady Staré Hory, Špania dolina, Jakub a iné, mestu poddané. V meste sriadil kráľ Vojtech i chudobínec a špitál s kostolom sv. Alžbety, pri ktorom je najstaršia staviteľská pamiatka bystrická: gótická sakristia z roku 1303. Baníctvo bolo výnosné a preto bystrickí mešťania boli bohatí. To sa dá zatvárať aj z toho, že v zámku, múrami a baštami opevnenom, vystavali si krásne gótické kostoly. Väčší, nemecký, bol v rokoch 1494 — 1501 vystavaný nákladom Michala Königsbergra, ale už pred tým bol na tomto mieste kostol, lebo jednotlivé káplnky sú z roku 1473 — 1478, krstiteľnica z roku 1475. Po ohni roku 1761, kedy shorelo 270 domov v Bystrici, bol obnovený, ale sanktuárium, gótická kamenná schránka pre oltárnu sviatosť, siahajúce až po sklepenie chrámu, bolo zničené. Menší, slovenský kostol je z roku 1452. Sú tu aj dve veže: užšia Petrmanova a širšia pri vchode do zámku, na ktorej visí zvon ťažký 99 centov. Bývalý mestský dom v zámku je teraz katolíckou školou. Za reformácie v 16. storočí bola tu evanjelická stredná škola a 6 kazateľov: hlavný, dvaja nemeckí, dvaja slovenskí a špitálsky. Katolícke gymnázium bolo založené roku 1635. Oproti Turkom musilo sa mesto často brániť a preto roku 1541 sriadilo si šiance a priekopy okolo mesta, roku 1575 drevený plot a konečne v rokoch 1586 až 1615 vystavili múry a bašty. Roku 1542 konal sa tu krajinský snem a 25. augusta 1620 na krajinskom sneme bol tu zvolený za kráľa slovenského (lebo z Uhorska vtedy zbývalo len Slovensko) Gabriel Bethlen. Bystrica zúčastnila sa všetkých povstaní oproti rodu Habsburskému. Na výživu Rákóczyho vojska v rokoch 1706 — 1709 vydala 123 tisíce zlatých. Roku 1785 vychádzal tu prvý československý časopis „Staré noviny“ pod redakciou Ondreja Plachého. Biskup Jozef Belanský podporoval roku 1834 Martinom Hamuljákom založený Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. Roku 1836 — 1837 vydával tu Karol Kuzmány československý časopis „Hronku“, podtatranskú zábavnicu. V 40. rokoch minulého storočia bol tu starostom Slovák Michal Rárus. Ale už roku 1848 — 1849 Ludvik Benický (už podľa mena tvrdý Maďar) dával chytať roduverných Slovákov a zatvárať ich do väzenia. Lež keď roku 1851 bol vymenovaný za biskupa bystrického Štefan Moyzes, stala sa Bystrica, celkom slovenskou. Katolícke gymnázium bolo slovenské a v rokoch 1862 — 1867 prospievalo pod správou Martina Čulena. Učbármi tu boli Franko Sasinek, Jozef Loos, pôvodca slovenskomaďarského slovníka, Emil Černý, pôvodca dvojdielnej Slovenskej čítanky, roku 1865 vydanej Slovenskou maticou, Jozef Klemens, profesor kreslenia (1817 — 1883). Vychodil tu slovenský časopis „Cyril a Metod“ (1852 — 1867) pod redakciou Jána Palárika a Michala Chrásteka. S veľkou slávou oslavovaná bola tisícročná pamiatka príchodu slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda roku 1863 po celej diecézi baňskobystrickej. Tomáš Červeň (narozený roku 1793) bol tu kanonikom. Anton Penzel, ev. farár, napísal Maticou vydané dielo „Ovocinár na Slovensku“. Roku 1856 bola tu založená vyššia dievčenská škola a učiteľský ústav.

Politikovia slovenskí tu boli vtedy Adam Kardoš a Ľudevít Turzo-Nosický. V predmestí bystrickom, v Radvani, žil básnik „Detvana“ Andrej Sládkovič a v Bystrici básnik „Jánošíka“ Ján Botto, ktorý tu 29. apríla roku 1881 zomrel. Už pred ním zomrel Moyzes na deň svojich milých slovanských svätých Cyrila a Metoda 5. júla 1869 a 20. apríla 1872 zomrel i Sládkovič.

V Baňskej Bystrici sa uhniezdilo maďarónstvo: Bol tu podžupanom Béla Grünwald, pôvodca maďarskej štátnej myšlienky, ktorý roku 1891 skončil v Paríži samovraždou. A tak už roku 1876 súdna stolica bystrická vypovedala, že od pravotárov nebude prijímať slovenských listín…

Z rodákov bystrických treba spomenúť: básnika Ludevíta Žella (1809 — 1873), Gustava Zechentera-Laskomerského, spisovateľa „Žartov a rozmarov“, Samuela Štefanoviča (1821 — 1910), historika Pavla Križku a slávneho literárneho historika, pôvodcu Dejín slovenskej i českej literatúry Jaroslava Vlčka (nar. 22. ledna 1860) a Viliam Figuša, hudobníka. Pred prevratom bol tunajší krúžok priateľov slovenčiny úzky: pravotár Andrej Hanzlík a jeho pomocník básnik Izidor Žiak-Somolický, správca filiálky zvolenskej banky dr. Ivan Turzo, farár Ján Vansa, na odpočinku tu bydliaci, a jeho manželka Terézia Vansová, spisovateľka a redaktorka „Dennice“. Z priemyslových podnikov je tu: továrňa na náradie z ohýbaného dreva, továrňa na súkno, píla, valcový mlyn, pivovar, továrňa likérov, koželužňa, cementárňa, továrňa na zápalky, tehelňa, výroba voskového plátna, barviarstvo a domáca výroba hrebeňov a nožov. Je tu filiálka Zvolenskej banky a filiálka Slovenskej banky.

Z úradov má Baňská Bystrica sedriu (súd I. inštancie), okresný súd, finančné riaditeľstvo, berný úrad. Zo škôl je tu štátna meštianska škola pre chlapcov a dievčence a katolícka meštianska škola pre dievčence, štátne klasické gymnázium Andreja Sládkoviča, nižší evanjelické gymnázium slovenskomaďarské, štátne reálne reformné dievčenské gymnázium Karia Kuzmányho, štátny ženský učiteľský ústav, štátna dvojročná škola obchodná, štátna priemyselná škola kovorobná. Tiež je tu všeobecná mestská nemocnica, mestské muzeum a mestský archív. Jezuíti tu mali kláštor v rokoch 1650 — 1773.

Detva, mestečko v okrese slatinskom na svahoch Poľany (1459 m). Na predhistorickom hradisku „Hrabovka“ našly sa črepy, železné predmety a terakotová perla, svedectvo o starobylosti tunajších ľudských sídel. Lež ako obec bola sriadená iba roku 1638 Ladislavom Čákom, majiteľom zámku víglašského. Veľká väčšina obyvateľstva Detvy býva v tak rečených lazoch. Sú to hospodárstva, kde si hospodár obyčajne na lúčke vystavil bydlo a hospodárske stavania ako stajne, chlievy a humno a obrába okolité pole a lúky. Niekde niekoľko lazníkov tvorí spoločnú osadu. Tieto väčšie lazy sú Kriváň (železničná stanica Kriváň — Detva), Piešť, Skliarovo a Korytárky. Detva má chotár 14.960 katastrálnych jutár veľký. Hriňová, mestečko, ktoré roku 1881 bolo od Detvy odtrhnuté, má 21.987 katastrálnych jutár (z toho dosiaľ 15.000 jutár lesa). Hriňová má tieto lazy: Biele Vody, Jasenovo, Krivec Horný a Dolný, Mangótovo, Riečka, Slanec Malý a Veľký, Snohy, Štolniansko, Vrch Slatina a Hriňovská sklená huta.

K Hriňovej sa pripojuje i mestečko Detvianska huta.

Roku 1558 bola Detva jediná katolícka obec vo Zvolene. Sládkovič ospevoval Detvu vo svojom „Detvanovi“, v ktorom opisuje Detvu za časov kráľa Mateja, ktorý sa tu rád zdržiaval na víglašskom zámku a tu rád poľoval. Detvan Martin zastrelí kráľovského sokola a za to je vsadený ako sokol do vojska Matejovho. Monografiu Detvy napísal roku 1905 Karol A. Medvecký. Detvanci sú ľud zdravý, chlapi urastení, ženy nižší, plecisté. Nosia krásny kroj, ozdobený výšivkami barvy najviac žltej, menovite „oplecká“ dievčat. Muži vedia dobre rezať zo dreva menovite kolovraty. Maďarskí učenci Herrmann, Thály a Thalóczy nazdali sa podľa vysokého vzrastu Detvancov a podľa toho, že ich je 80 % čiernovlasých, že sú pôvodom Juhoslovania, presadení sem z Bosny kráľom Matejom. Ale v nárečí Detvancov niet ničoho, čo by túto domnienku potvrdzovalo.

Detvanci majú mnoho oviec. Pri pastve pastieri spievajú alebo hrajú na dlhú píšťalu „fujaru“ melancholické, dojímavé melódie. Bryndza detvianska je výborná. Firma Vagačova jej ročne vyrobí 1300 q. Je tu filiálka Zvolenskej ľudovej banky. Tiež tu robia plátno a súkno po domácky. V zime v každej chyži 2 — 3 krosná sú v činnosti. V celej župe zvolenskej pracuje 5498 tkáčov. Na Detve 30 rodín vyrobí ročne 80.00 m sedliackeho súkna.

Dobronivá, mestečko v okrese zvolenskom. Tu účinkuje ako farár Ján Slávik, znamenitý znateľ histórie zvolenskej župy a tu sa narodil roku 1890 jeho syn Juraj, spisovateľ pod menom Neresnický. Na počiatku 16. storočia napísal tu právnik Verböczy (Vrbovský) uhorské zákony: „Codex iuris hungarici“.

Dolina Špania, dedina v okrese bystrickom. Má bane na striebro, zlato a antimon. Pramení sa tu voda, v ktorej je roztopená skalica, z ktorej na železe usadzuje sa meď.

Donovaly, dedina v okrese bystrickom v horách na hranici Liptova. Tu sa narodil básnik Tichomír Milkin Donoval, farár v Smolinskom v nitrianskej stolici (zomrelý roku 1920).

Hajníky, dedina pri Hrone v okrese zvolenskom. Tu majú najstarší zvon na Slovensku, už 700 rokov volá ľudí do kostola.

Harmanec, dedina v okrese bystrickom pri ceste, vedúcej z Baňskej Bystrice do Turca. Až sem ide z Bystrice železnica 13 km dlhá. Je tu veľká papierňa.

Hrad Pustý, srúcaniny hradu pri meste Zvolene na vrchu nad vtokom Slatiny do Hronu. Bolo to sídlo veľžupy, ku ktorej okrem zvolenskej patrily aj slovenské časti Hontu a Novohradu až po rieku Ipeľ. Tu bolo sídlo rodu Balašova, z ktorých Detrich, župan zvolenský, dostal od kráľa Ondreja II. roku 1229 zámok oravský, ktorý po ňom jeho syn Peter ešte roku 1267 držal a od ktorého vymenil ho kráľ Vojtech IV. za iné tri hrady v trenčianskej župe. Ostatným veľžupanom zvolenským bol Donč (1308 — 1338), vrstovník a protivník Matúša Trenčianskeho, proti ktorému bojoval roku 1312 pri Rozhanovciach po boku kráľa Karla Roberta a ktorý po smrti Matúšovej roku 1321 bol najväčším pánom na Slovensku. Kráľ Ludvik Veľký poznal dôležitosť Zvolena a dal roku 1351 Pustý hrad zboriť a miesto neho vystaval nový pekný zámok v meste Zvolene. Srúcaniny Pustého hradu sú rozsiahle, obvod jeho je 1848 m dlhý. Zachovaná je južná brána blízko najvyššieho miesta hradu, studňa a kamenné žľaby. Našly sa tu zlomky hlinených nádob a železné predmety.

Hora Borová v chotári mesta Zvolena. Tu sa našly predmety zo zlata, bronzové perly, krúžky a črepy z nádob, starý hrot a 13 karík bronzových. Ďalej dva bronzové závitky jeden 10- a druhý 8skrútkový. Je tu tiež prameň kyselky.

Hory Staré, dedina v okrese bystrickom. Tu je pútnické miesto. Farárom v dobách matičných tu bol Ján Gerometta (1823 — 1900). Ženy robia tu krásne čipky z bielych nití. Preto je tu tiež odbočka štátnej čipkárskej školy z Kremnice.

Hronec, dedina v okrese breznianskom. K nemu patrí i Hronecká štátna železolejárňa a dielňa na nádoby zo železného plechu, železný hámor a huta.

Kozelník, dedina v okrese zvolenskom. Tu sa našiel starobylý, železný meč.

Lehota Horná, dedina v okrese brezňanskom. Tu je hrob farára Adama Chalupku (1840), otca Jána Chalupku, spisovateľa dramatických prác a farára brezňanského a Samuela Chalupku, básnika (1812 — 1883), ktorý tu bol farárom po svojom otci a napísal krásne básne, medzi ktorými vyniká „Mor ho!“. Tu ho navštívila tiež česká spisovateľka Božena Němcová roku 1855 a sbierala tu slovenské povesti a napísala krásnu rozprávku „Chyža pod horami“, ktorú by mal čítať každý Slovák. Ženy sa tu zaoberajú čipkárstvom. Pred vojnou predali ročne za pol milionu korún čipôk.

Lopej, dedina pri Hrone v okrese brezňanskom. Tu sú bane na antimon a železný hámor. K Lopeji prináleží tiež Podbrezová s veľkou dielňou na železné náradie a náčinie.

Ľubietová, staré mestečko v okrese bystrickom. Malo už v 16. a 17. storočí ev. strednú školu. Odtiaľ sú Zochovci: Ctiboh Zoch, farár v Jasenovej († 1866) a jeho synovia dr. Branislav, profesor slov. gymnázia v Revúcej, Pavel, redaktor „Stráže na Sione“ a Stanislav, učiteľ na Cerove. Je tu železárňa, slievárňa, píla, mliekárňa a výroba nožov. Ľubietová má štátnu meštiansku školu.

Ľupča Slovenská, mestečko pri Hrone v okrese bystrickom. Tu je na vrchu starý zámok, z ktorého je dnes štátny sirotínec. Rodisko Daniela Licharda (1812 — 1882), redaktora kalendárov „Domových pokladníc“, a Sama Czambla, pôvodcu „Rukoväti spisovnej reči slovenskej“. Je tu papierňa a veľmi rozšírená výroba nožov a hrebeňov. Ročne sa tu vyrobí 15.000 nožov, 12.000 nožníc na striehanie ovčej vlny a 3600 tuctov „zahybákov“. Okrem toho robia tu tiež zvončeky a zámky. Ľupča má štátnu meštiansku školu.

Moštenica, dedina v okrese bystrickom. Má prameň zemitej kyselky.

Mýto, dedina v okrese brezňanskom na ceste do Liptova cez vrch Čertovicu (1238 m) v Nízkych Tatrách. Má bryndziarňu.

Očová, mestečko v okrese slatinskom. Rodisko chýrneho slovenského učenca Mateja Béla (1684 — 1749), ktorý po latinsky písal zemepis a dejepis Slovenska a napísal predmluvu, ktorá prezradzuje jeho národné slovanské povedomie k Doležalovej gramatike roku 1746. Očová je obec národne prebudená zásluhou bývalého učiteľa Štefana Šenšela. Vyváža sa odtiaľ vlna a syr.

Pliešovce, mestečko v okrese zvolenskom. Má veľký chotár (11.518 kat. jutár) a mnoho lazov. Pôvodne stálo okolo Kostolného vrchu (asi 6 km od dnešných Pliešoviec na severovýchod), kde roku 1349 postavili si kostol sv. Juraja. Roku 1523 stály už na terajšom mieste a dostaly kráľovské privilegium. V chotári pliešovskom našiel Ján Slávik roku 1909 bronzový celt, sponku a iné predmety. Názvy vrchov „Rimáň“, „Hrádok“ dokazujú starobylosť tunajšieho sídlenia. V Pliešovciach pália vápno, ktoré rozvážajú po okolí. Je tu štátna meštianska škola.

Podbrezová, priemyselné miesto pri Hrone v okrese brezňanskom s veľkou štátnou železodielňou. Stanica železnice Zvolen — Brezno — Tisovec, odkiaľ odráža sa 5 km dlhá odbočka do Hronca.

Polhora, dedina v horách okresu brezňanského, neďaleko hraníc stolice gemerskej. Má pílu. Tu bol vraj v zime roku 1712 v krčme chytený Janošík.

Poniky, dedina v okrese bystrickom. O nich spieva Chalupka v básni „Turčín Poničan“: „Jajže Bože, strach veliký: padli Turci na Poniky.“ Tu sa narodil Ján Filipča, redaktor študentského časopisu „Púčky“, ktorého pre slovenčinu z bystrických škôl vyhodili a ktorý štyri razy ranený zahynul vo vojne roku 1917.

Predajná, dedina pri Hrone v okrese brezňanskom. Tu sa našly na „Hrádku“ črepy, popolnice a kosti z jaskynného medveďa.

Radvaň, mestečko a predmestie baňskobystrické. Má husítsky kostol na „Hôrke“. Tu žil básnik Ján Kalinka, ktorý písal verše po latinsky a za to bol na sneme v Baňskej Bystrici roku 1620 vavrínom ovenčený. V 17. storočí tu účinkoval rodák sučiansky Daniel Horčička, vyhnaný pre náboženské presvedčenie do cudziny, kde napísal knihu „Neoforum latinoslovenicum“ (Nový trh latinskoslovenský), z ktorej vidno jeho slavianske povedomie. Tu žil tiež od roku 1849 básnik Andrej Sládkovič, spisovateľ „Detvana“, ktorý tu tiež 20. apríla 1872 zomrel, a na cintoríne pod lipou je pochovaný. Jeho piesne niektoré znárodnely („V slzách matička sedela“, „Slovenský brat“, „Hojže Bože“). Tu sa narodili jeho syn Martin Braxatoris Sládkovičov, ktorý je farárom v Senici a tiež náboženským básnikom a redaktorom detského časopisu „Noviny malých“. Storočných narodenín Sládkoviča bolo tu vzpomenuté 30. marca 1920. V zámku Radvanských sú sbierky starožitností a knižnica. Radvaň vyniká nožiarstvom, hrebenárstvom, súkeníctvom, klobučníctvom, výrobou papučí a „kapcov“ a výrobou strelného prachu. Nado všetko vyniká svojím jarmokom, ktorý sa tu 8. septembra odbavuje. Opísaný je v knihe Zechentera-Laskomerského „Žarty a rozmary“. „Bolo nás ako na radvanskom jarmoku“ stalo sa porekadlom.

Rybáry, dedina v okrese zvolenskom pri Hrone. V jej chotári sú kúpele sliačske. Sú tu bane na síru a hnedé uhlie. Tu napísal Sládkovič najkrajšie svoje básne „Marínu“ a „Detvana“ v rokoch 1844 — 1847 ako vychovateľ v šľachtickom dome Petra Bezeka.

Sásová, dedina v okrese bystrickom. Má husítsky kostolík.

Sásy, dedina v okrese zvolenskom. Má mliekárňu. Tu je hrob Andreja Truchlého-Sitnianskeho, botanika (1916).

Selce, dedina v okrese bystrickom. V matičných dobách bol tu katol. farárom Julius Plošic († 1899). Jeho pečlivosťou bol tunajší kostol zasvätený roku 1863 sv. Cyrilovi a Metodovi. Po ňom tu bol Franko Šujanský, sberateľ porekadiel a výborný etymolog, jedon z málo katol. kňazov, ktorí vedeli písať správne nielen po slovensky, ale i po česky.

Slatina, okresné mestečko pri potoku Slatine. V matičných dobách tu bol farárom Samuel Medvecký, otec zvolenského Samuela Medveckého a spisovateľky Terézie Vansovej. Nástupcom jeho bol Ján A. Fábry, cirkevný spisovateľ, spolupracovník „Stráže na Sione“. Po jeho smrti chceli si občania zvoliť zase len roduverného Slováka za farára a odišli z kostola, keď kázal maďarónsky kňaz, ktorého im biskup poslal na zkúšku. Za to boli žalarovaní a sám dr. Ľudevít Medvecký zo Zvolena odsúdený bol na 1 rok do väzenia, ačkoľvek pri tom ani nebol.

Sliač, štátne kúpele pri Zvolene v chotári obce Rybník 360 m nad morom. Železničná stanica v mieste. Sú tu 4 teplé železité pramene, bohaté na kyselinu uhličitú o teplote 25 — 33 °C.

Tajov, dedina v okrese bystrickom. Sú tu bane pod „Sopkovou“ na auripigment, na „farbách“ na realgar, v „Studenom“ na kyz, v „Ortútoch“ na rtuť. Rodisko Andreja Budaya, báňského úradníka v Kremnici, sberateľa národopisných pamiatok a priaznivca slovenského muzeuma v Martine. Tiež sa tu narodil roku 1874 spisovateľ Jozef Gregor-Tajovský.

Víglaš, dedina v okrese slatinskom. Má starý zámok markýza Gera, bývalého arcivojvodu Fridricha. O tomto zámku ľudová pieseň spieva: „Na víglašskom zámku zvony vyzváňajú.“ Tu sa dorába „roquefortský“ syr a je tu prameň kyselky.

Vlkanová, dedina v okrese bystrickom. Tu kvitlo kedysi hrnčiarstvo. Bola tu i majoliková dielňa, ale zanikla.

Zvolen, mesto nad vtokom Slatiny do Hronu. Neďaleko na vrchu sú rumy Pustého hradu, pôvodného zámku zvolenského. Dnešný zvolenský zámok vystavaný bol kráľom Ludvikom Veľkým roku 1351. Tu bolo hlavné sídlo najvyššieho kapitána Slovenska v rokoch 1440 — 1462 Jána Jiskru z Brandýsa. V bojoch s ním vypálil Zvolen Ján Huňady 14. októbra 1451. Jeho syn Matej kráľ rád tu pobýval i na neďalekom zámku víglašskom. Od 16. do 18. storočia bola v meste stredná škola evanjelická. Gótický kostol katolický bol vystavaný roku 1381, veža roku 1648. Kamennú krstiteľnicu venoval Benedikt Gyurky, ktorý bol roku 1610 vyslancom mesta na žilinskej evanjelickej synode. Zvolen je rodisko Mikuláša Ferienčíka (1825 — 1881), redaktora Národných Novín a Národného Hlásnika. Roku 1847 vyslal Zvolen na snem Ľudevíta Štúra. V Neresnickej doline pri meste je „Hurbanova skala“, na ktorej rečnil Hurban roku 1849. Tu sa narodil roku 1807 i druhý predseda Matice slovenskej veľkovaradský kanonik Jozef Kozáček. V časoch matičných žili tu Samuel Štefanovič, mešťanosta, Juraj Bánik, pôvodca spisu o histórii mesta Zvolena a pravotár Samuel Medvecký. V novšej dobe účinkovali tu dr. Ján Vesel, správca ľudovej banky, Viliam Paulíny, redaktor Slovenského peňažníka, dr. Vlad. Fajnor, správca meštianskej banky, terajší minister a dr. Ľudevít Medvecký, redaktor Zvolenských novín. Z priemyslu vyniká tu bľachová továrňa „Union“, továrňa na hlinené fajky, barviarňa a bryndziarňa.

Neďaleko mesta sú teplé kúpele pri dedine Kováčovej a potom štátne kúpele Sliač.

Z úradov je vo Zvolene okresný súd a berný úrad.

Zo škôl je tu: štátna meštianska škola pre chlapce a pre dievčence, a štátna reálka Miloša Štefanoviča. Tiež je tu všeobecná mestská nemocnica a mestský archív a odbor pre ľudový priemysel pri Zvolenskej banke. Zvolenská ľudová banka má 12 milionov akciového kapitálu, meštianska banka je menšia.

*

Hontianska župa zaujíma 2101 km² (bývalá župa hontianska aj s časťou maďarskou mala 2545 km²) a má 92.458 obyvateľov. Podľa národnosti je tu 52.031 Slovákov a 38.956 Maďarov. Podľa náboženstva je tu 62.523 rimských katolíkov, 22.276 evanjelikov a. v., 5.512 evanjelikov reformovaných a 2.091 židov.

V Štiavnici je 15.185 obyvateľov slovenských.

Domov je v hontianskej župe 22.463, z toho múraných 12.093, z nepálených tehiel s múraným základom 8.229. V Štiavnici je domov 2054, múraných 1522.

Hontianska župa je krajina na pravom brehu dolného toku rieky Iplu. Rieka Ipel prijíma na pravom brehu Štiavnicu od mesta Štiavnice pritekajúcu, a Krupinu od mesta Krupiny, do ktorej sa vlieva Litava. Okrem toho rieka Sikenica tečie po hraniciach župy tekovskej a hontianskej do Hrona.

Na severu od zvolenskej župy ohraničená je župa hontianska pohorím Ostrôžky, z ktorého najvyšší vrch je Javoria (1024 m) tam, kde sa stýkajú tri župy: zvolenská, hontianska a novohradská.

Vo vnútri župy najvyšší je vrch Sitno (1011) na juh od Štiavnice, o ktorom si ľud rozpráva, že sú v ňom zakliati husári, ktorí až vtedy sa vyrútia von, keď bude Slovákom najhoršie. Andrej Kmeť, ktorý bol za 30 rokov farárom pod Sitnom v Prenčove, preskúmal Sitno po stránke starožitníckej i rastlinopisnej.

Hlavné cesty v hontianskej župe. Železnica ide z Čaty od pohronskej železnice na Šahy popri Iplu na Balažove Ďarmoty v Maďarsku. Hlavné hradské idú od severu na juh. Zo Štiavnice popri potoku Štiavnici do Šiah. K tejto hradskej v Nemcoch pripojuje sa hradská zo Zvolena cez Krupinu vedúca. Zo Štiavnice ide hradská cez Bátovce do Levíc, iná do Žarnovice, iná do Vyhieň, iná do Sklenného, iná do Hronskej Brežnice. Z Hronskej Brežnice do Štiavnice ide tiež železnica.

Politicky rozdelená je župa hontianska na 5 okresov: Bátovce, Krupina, Nekyje, Pastúchovo, Šahy.

Štiavnica je mesto samostatné.

Hospodárstvo v hontianskej župe.

Z obyvateľstva župy zaoberá sa hospodárstvom 67.802 osôb, priemyslom 10.105. Baníctvom v Štiavnici 3.919 obyvateľov. Hospodárstev je 14.032.

Z úhrnnej plochy 253.645 ha zostalo Československu 84 % t. j. 210.100 ha, z čoho je 87.864 ha = 42 % orácej pôdy, 19.395 ha = 9 % lúk, 25.732 ha = 12 % pašienok a 67.022 ha = 30 % lesov.

Z orácej pôdy bolo osiaté 30.890 ha pšenicou, 8.894 ha žitom, 17.183 ha jačmeňom, 7.918 ha ovsom a zemiakmi len 5204 ha a 2032 ha cukrovkou.

Z toho sa sklidilo 258.523 q pšenice, 84.342 q žita, 157.160 q jačmeňa, 72.485 q ovsa, 357.440 q zemiakov a 387.560 q cukrovky.

Z lesov je najviac dubových, totiž 56.966 ha.

Hovädzieho statku je 41.019 kusov, koní 10.989, bravov 34.920 a ovcí 94.235.

Priemysel a obchod je najväčší v Štiavnici, kde sú bane na striebro.

Vzdelanosť. Zpomedzi obyvateľov hontianskej župy znalo čítať a písať 82.284 čiže 81 %. Ľudových škôl bolo roku 1914 135 a to 12 slovenských a 123 maďarských.

Roku 1920 je tu ľudových škôl 155, z čoho slovenských 91, maďarské 64. Meštianske školy sú 3 v Krupine, v Štiavnici a v Šahách maďarská štátna dievčenská.

Stredné školy sú v Štiavnici reálne gymnázium, v Šahách maďarské gymnázium, v Štiavnici ev. učiteľský ústav a lesnícka škola.

*

Almáš Horný, dedina v okrese bátoveckom. Má husítsky kostol.

Antal svätý, dedina v okrese krupinskom. Tu je predhistorické sídlisko „na Dolankách“. V dedine zámok bývalého kniežaťa Koburga. Narodil sa tu Béla Grünwald, pôvodca maďarskej štátnej myšlienky (magyar állam eszme), že totiž Maďari ak chcú žiť, musia druhé nemaďarské národy Uhorska pomaďarštiť. Túto myšlienku rozvinul roku 1878 v knižke „Felvidék“ (Horniaky). Zahynul bídne roku 1891 samovraždou v Paríži.

Baďan, dedina v okrese bátoveckom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby. Tu ženy krásne vyšívajú a robia čipky. Okrem toho lisujú olej a robia košiny do vozov.

Bátovce, okresné mestečko. Nálezisko predmetov z bronzovej doby. Je tu mliekárňa.

Beluja, dedina v okrese krupinskom. Tu je ložisko hliny na dýmky „štiavničianky“.

Bohunice pri Bátovciach, dedina v okrese bátoveckom. Tu sa našly kamenné nástroje, uložené teraz v muzeume martinskom.

Brhlovce Horné a Dolné, dediny v okrese bátoveckom. Tu ľudia zhotovujú kamenné náhrobky. Je tu tiež nálezisko predmetov z bronzovej doby.

Bzovík, dedina v okrese krupinskom. V okolí na 300 žien zhotovuje krásne hontianske výšivky a čipky. V Bzovíku bol v rokoch 1130 — 1530 premonštrátsky kláštor. Husíti ho premenili v pevnosť, na štyroch rohoch vežami opatrenú a okolo zámku napustily vodu. Dnes je z neho srúcanina. Na bzovskej fare žil superitendent, skladateľ piesní Juraj Zábojník. Jezuíti ho roku 1671 vyhnali a on zomrel 1672 v Krupine.

Cerovo, dedina v okrese krupinskom. Tu sa našly popolnice. Narodil sa tu ev. farár Ondrej Plachý, ktorý v Baňskej Bystrici vydával „Staré Noviny“ roku 1785 a 1786.

Čabrad, srúcaniny starého hradu na vysokom brali v maličkej kotline nad riečkou Litavou pri Čabradskom Vrbovku. Pokračovanie brala, na ktorom hrad stojí, podnes sa menuje Táborisko, snáď z dôb husítskych.

Dačolom Horný a Dolný, dediny v okrese krupinskom. Tu je mliekárňa.

Demandice, dedina v okrese šahskom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby.

Devičie, dedina v okrese krupinskom. Tu sa vyrábajú štvorhranné chrbtové koše. Nálezisko predmetov z bronzovej doby.

Domadice, dedina v okrese bátoveckom. Nálezisko starožitných predmetov.

Domaniky, dedina pri potoku Štiavnici v okrese krupinskom. Tu je velké popolnicové pohrobiště týpu lužického „na selciach“. Nalezený tu bol tiež bronzový spirálový náramok. Nálezisko preskúmal roku 1893 Andrej Kmeť.

Ďudince, dedina v okrese šahskom. Má sirkový prameň.

Hodruša, časť obce štiavnickej. Má štátne bane na striebro, tkalcovňu a pletárňu. Ženy robia krásne čipky (ročne na 6000 m).

Horváty, dedina v okrese šahskom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby.

Kiar, dedina v okrese bátoveckom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby.

Krškany Veľké, dedina v okrese bátoveckom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby.

Krupina, mesto pri riečke toho istého mena. Krupina bola proti Turkom hradbami opevnená. Roku 1554 mala posádku 400 jezdcov a 189 pešiakov. Vodcom posádky bol Ján Krušič Lepoglavský, ktorého pri Sečanoch Turci zajali, zo zajatia ale ušiel a ešte roku 1570 odrazil nápad Turkov od Krupiny. V roku 1605 držal tu snem Štefan Bočkaj, ktorého pamiatku zvečňuje mramorová deska na katol. kostele, ktorý bol kedysi husítskym. Posádka proti Turkom bola tu do roku 1701. V Krupine narodil sa superintendent Samuel Hruškovic, ktorý v rokoch 1710 — 1730 vydal viac vedeckých pojednaní. Krupina je rodiskom básnika Andreja Sládkoviča, narodeného 30. marca 1820 a spisovateľky Eleny Maróthy-Šoltészovej, narodenej roku 1855. Na okolí rodí sa ovocie, ktorého predá sa ročne viac ako za 100.000 K. V meste pracujú 4 hrnčiari a ľudia robia tiež koše. Má okresný súd a berný úrad, štátnu meštiansku školu a mestský archív. Tu účinkuje slovenský literárny kritik ev. farár Pavel Bujnák.

Ladzany, dedina v okrese krupinskom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby. Majú husítsky kostol.

Lišov, dedina v okrese šahskom. Tu je veľké pohrobište týpu lužického na Striebornici.

Maďarovce, dedina v okrese šahskom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby.

Mladunice Horné, dedina v okrese krupinskom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby. Založil ich vraj husítsky vojvodca Mladuna. Tu robia košiny do vozov.

Medovarce, dedina v okrese šahskom pri potoku Krupine. Tu je veľké pohrobište popolnicové týpu lužického na poli „Popálenica“, ktoré preskúmal Andrej Kmeť roku 1894.

Moravce Kostolné, dedina v okrese šahskom. Má husítsky kostol.

Nadošany, dedina v okrese bátoveckom. Má husítsky kostol. Tu robia ľudia kamenné náhrobky.

Nemce, dedina pri potoku Štiavnici v okrese krupinskom. Má žiarové pohrobište týpu lužického „na brodných lúkach“, ktoré preskúmal roku 1897 Andrej Kmeť. Našla sa i celá popolnica s vlnovitou ozdobou slovanskou.

Pečenice, dedina v okrese bátoveckom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby.

Preselany, dedina pri Šahách v okrese šahskom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby.

Piarg, časť obce štiavnickej. Tu je štátna odborná škola pre spracovanie dreva. Tiež sú tu bane na meď a olovo.

Plachtince Horné, dedina v okrese nekyjskom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby.

Prenčov, dedina v okrese krupinskom. Tu účinkoval ako farár predseda Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Turč. Sv. Martine Andrej Kmeť. Narodil sa v Bzeniciach v Tekove 19. novembra 1871, roku 1878 prišiel na Prenčov a počiatkom roku 1903 presídlil do Turč. Sv. Martina, kde 16. februára 1908 zomrel. Z Prenčova chodil Kmeť najradšej na Sitno, sbieral „zeliny“ a vyhrabával zo zeme „staré črepy“. Bol botanikom a archaeologom. Ľudia si o ňom vyprávali, že má spojenie s vojskom, ukrytým v Sitne a od toho že dostáva vraj peniaze.

Príbelce Horné, dedina v okrese nekyjskom. Tu býval učiteľ Rotarides, ktorého spolu s jeho hosťom básnikom Jankom Kráľom Maďari roku 1848 uväznili.

Pukanec, mesto v bátoveckom okrese. Tu sa pestuje zelenina, menovite cibuľa.

Sántov, dedina v okrese šahskom. Má prameň alkalickej kyselky.

Sebechleby, dedina v okrese krupinskom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby.

Semenovce Horné, dedina v okrese šahskom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby.

Sítno, vrch vysoký 1011 m južne od Štiavnice. O ňom si slovenský ľud rozpráva, že sú v ňom ukrytí husári, ktorí vtedy, keď bude slovenskému ľudu najhoršie, vyrítia sa von. Hore je horárňa a pavillon, bralá a srúcaniny hradu Balažova.

Sucháň, dedina v okrese krupinskom. Tu zhotovujú koše pre krupinské jarmoky a vyrezávajú drevené lyžice a iný kuchyňský riad.

Šahy, župné mesto nad Ipľom. Majú jezuítske kollégium z roku 1559, nižšie maďarské gymnázium, sedriu (súd 1. inštancie), okresný súd, finančné riaditeľstvo, berný úrad, všeobecnú župnú nemocnicu, župné muzeum. Tu bol kláštor premonštrátsky v rokoch 1255 — 1582.

Šipice Horné, dedina v okrese šahskom. Tu sa nachádzajú popolnice.

Štiavnica, staré banské mesto vtesnané medzi vrchy Paradeis (942 m) a Kalváriu (727 m). Leží 570 m nad morom. Tu sú bane na striebro, zlato, meď a olovo. Najstaršia šachta je dlhá 8600 m a pochádza zo 14. storočia. Najvzácnejšia šachta je však z roku 1782. Všetky jej zákruty merajú 18 km. Všetky šachty spolu sú dlhé 387 km. Najhlbšia šachta je 540 m. Z týchto baní dorába sa ročne 120 kg zlata, 6100 kg striebra, 17000 kg medi a 82.000 kg olova. Po tatárskom vpáde povolal sem král Vojtech IV. Nemcov za baníkov. Ešte roku 1715 bolo tu popri 424 slovenských, 360 nemeckých a 22 maďarských rodín. V Štiavnici narodil sa spisovateľ David Cvittinger, ktorý v knihe „Specimen Hungariae Literatae“ roku 1711 udáva životopisy 296 spisovateľov. Tiež sa tu narodil Peter Tradelius, profesor filozofie na pražskej univerzite, ktorý vydal viac kníh v rokoch 1610 — 1620. Štiavnický rodák je i Pavel Kyrmezer, rektor v Strážnici na Morave koncom XVI. storočia. Banícka akademia tu bola od roku 1760. Na evanjelickom lyceume tunajšom bol roku 1836 založený slovenský spolok a roku 1858 stolica reči a literatúry slovenskej. Roku 1873 bol sem za svedka k súdu povolaný Andrej Kmeť, farár krnišovský, ktorý žiadal, aby bol po slovensky vypočutý a keď od svojej žiadosti neodstúpil, bol pokutovaný na 100 K. Okrem baní sú tu ešte priemyselné podniky: továrňa na remeň, na fajky „štiavničianky“ (z hliny belujskej), továrňa na suchary, tkalcovňa, plynárňa, píly, továrňa na belobu, továrňa na obuv, dohánová továrňa a továrňa na pletený tovar. Na pamiatku zhotovujú tu z kryštálov a rúd krabičky na zápalky a šicie potreby. Teraz je tu štátne slovenské reálne gymnázium Andreja Kmeťa, štátna meštianska škola a štyrročná škola lesnícka. Tiež je tu berný úrad. V Belej, ktorá je so Štiavnicou spojená je mestská i báňska nemocnica. V Štiavnici je knižnica baňskej akademie, mestský archív. Piaristický kláštor založený tu bol roku 1774. V Štiavnici je okrem Starej Ďaly jediná meteorologická stanica na Slovensku, ktorej pozorovania z rokov 1906 — 1910 sú nasledujúce. Priemerná ročná teplota 7,4 °C, najvyššia 30 °C, najnižšia -19,8 °C. Priemerná relatívna vlhkosť 80 %, priemerná oblačnosť 5,5 %, úhrn srážok 825 mm, najväčšie množstvo srážok 83 mm, počet dňov so sňahom 50, priemerný tlak vzduchu 706,8 mm, počet dňov s búrkou 25, počet dňov s povíchricou 14, priemerná sila vetru 1,9.

Terany Horné, dedina v okrese šahskom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby.

Trpín, dedina v okrese šahskom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby.

Túrovce Malé, dedina v okrese šahskom. Nálezisko predmetov z bronzovej doby.

Vindšachta, časť obce štiavnickej. Tu vydával Ján Palárik časopis „Cyril a Metod“ a v ňom hlásal spojenie všetkých kresťanských vierovyznaní a žiadal, aby bolo sriadené slovenské arcibiskupstvo. Za odmenu bol v kláštore uväznený.

Vrbovok Čabradský, dedina v okrese krupinskom, rodisko Pavla Mudroňa (7. dec. r. 1835), predsedy slovenskej národnej strany (zomrel v Tešíne 9. marca 1914).

Žibritov, dedina v okrese krupinskom so srúcaninami hradu.

*

Novohradská župa zaujíma 1773 km² (bývalá novohradská župa mala 4.128 km²) a má 95.169 obyvateľov.

Z toho je podľa národnosti Slovákov 60.440 a Maďarov 32.552, podľa náboženstva rimských katolíkov 56.184, evanjelikov a. v. 34.387 a 3225 židov.

Domov je tu 20.822 a to 5033 múraných a 10.965 z nepálených tehiel s múraným základom.

Novohradská župa je úvodie horného toku rieky Ipľu, ktorá sa pramení pod vrchom Ipľom (1058 m) na hranici župy novohradskej, zvolenskej a gemerskej.

Hlavné cesty v župe novohradskej sú železnice zo Zvolena v Gemeru (trať Vrútky — Bánrev). Z Lučenca ide trať tiež do Haliče. Iná trať ide z Lučenca cez Poltár do Kokavy v Gemeru a z Poltára do Rimavskej Soboty. Z Lučenca po maďarskom území idú i hradské.

Politicky rozdelená je župa novohradská na 3 okresy: Halič, Lučenec a Modrý Kameň.

Hospodárstvo v novohradskej župe.

Z obyvateľstva župy zaoberá sa 53.854 roľníctvom a 23.317 priemyslom. Hospodárstev je tu 12.250. Z úhrnnej plochy 410.629 dostalo sa Československu len 177.300 ha, t. j. 43 %, z čoho je 75.293 ha = 42 % orácej pôdy, 15.953 ha = 8 % lúk, 24.510 ha = 13 % pašienok a 47.007 ha = 36 % lesov.

Z orácej pôdy bolo osiaté 22.317 ha pšenicou, 9.761 ha žitom, 9761 ha jačmeňom, 4687 ha ovsom, 4515 ha kukuricou a 4647 ha zemiakmi. Z toho sa sklidilo 198.316 q pšenice, 106.038 q žita, 112.961 q jačmeňa, 46.228 q ovsa, 92.708 q kukurice a 316.985 q zemiakov.

Lesov je 36.184 ha dubových a 14.577 ha bukových.

Hovädzieho statku je tu 34.975 kusov, koni 7609, bravov 27.955 a ovcí 101.869.

Priemysel a obchod je hlavne hrnčiarsky, tehliarsky a sklársky. Po domácky sa vyrába plátno, tkáčov bolo tu 4978. Väčšie továrne sú v Lučenci a v Haliči.

Vzdelanosť. Zpomedzi obyvatelstva župy novohradskej znalo čítať a písať 83.820 = 76 %. Ľudových škôl bolo tu roku 1914 132, všetky len maďarské. Roku 1920 je tu ľudových škôl 137 a to 100 slovenských a 37 maďarských. Meštianske školy 2 slovenskomaďarské v Lučenci. Reálne gymnázium a učitelský ústav sú v Lučenci.

*

Brezovo České, dedina v okrese lučeneckom. Je to stará osada z dôb husítskych. Má sklárňu.

Cinobaňa, dedina v okrese lučeneckom. Má sklárňu.

Divina, (Divíň), dedina v okrese haličskom. Tu sa ľudia zaoberajú výrobou kachľov a hlinených nádob.

Fiľakovo, mestečko v okrese lučeneckom. Nad ním sú rumy starého hradu husítskeho a pri ňom kamenolom na čedič. Má colný úrad.

Halič, okresné mestečko. Má továrňu na súkna od roku 1764, 40 rodín zaoberá sa tu výrobou hrncov a kachiel.

Hrabovo Kalinovské, dedina v okrese lučeneckom. Tu sa dorábajú šamotové výrobky.

Chrťany, dedina v okrese modrokameňskom. Tu dorábajú ľudia chrbtové koše z bukových párancov.

Kalinovo, dedina v okrese lučeneckom. Tu sa dorábajú šamotové výrobky.

Lehota Stará, dedina v okrese lučeneckom. Tu dorábajú ročne 200 vagonov škridlice na strechy.

Lučenec, župné mesto. Má 16.467 obyvateľov, podľa sčítania roku 1919, 11.410 Slovákov a 4528 Maďarov. Lučenec je pamätný bitkou medzi Jánom Jiskrom a Jánom Huňadom 7. septembra 1451. Huňad obliehal tvŕdzu lučeneckú a so svojimi 20.000 vojska nemohol ju dobyť. Keď potom Jiskra prišiel Lučenci so 3000 Husítmi na pomoc, porazil Huňadovo vojsko tak, že ledva vládalo utekať. Jirásek opisuje túto bitku v 1. diele svojho slavného románu „Bratrstvo“. V novšom čase organizoval tu slovenskú národnú prácu dr. Ľudevít Bazovský, a roku 1909 založil tu Všeobecnú banku, ktorá má dnes 5 milionov akciového kapitálu. Okrem toho je tu filiálka Slovenskej banky. Z priemyselných závodov vyniká továrňa na kvasnice, továrňa na súkno, továrňa na emailový tovar, továrňa na kovové barvy, píla, parné mlyny, bane na pyrit a železnú rúdu, elektrárňa, dielňa na vejáre, trhy na vlnu a ovce (v novohradskej župe chová se 1/8 miliona oviec). Zo škôl je v Lučenci štátne reformné reálne gymnázium slovenské s maďarskými pobočkami, štátny ústav učiteľský a dve meštianske školy slovenskomaďarské, chlapčenská a dievčenská. Z úradov je tu okresný súd, berný úrad a colný úrad. Tiež je tu všeobecná nemocnica a epidemická nemocnica.

Málinec, veľká rozťahaná dedina v okrese lučeneckom. Má sklárňu.

Ozdín, dedina v okrese lučeneckom. Je chýrna výrobou drevených obručí.

Podrečany, dedina v okrese haličskom. Tu sa vyrábajú hlinené fajky a hrnce (ročne 2000 kusov).

Polichno, dedina v okrese haličskom. Je chýrna výrobou papučí a kapcov ktoré v zime „drugajú“ z vlny.

Poltár, dedina v okrese lučeneckom. Tu je najväčší priemysel hrnčiarsky celej župy novohradskej. Škridlice sa tu vyrobí ročne 400 vagonov. Okrem toho odvodňovacie rúry, a 24 hrnčiarskych rodín zhotoví ročne na 13.000 hrncov.

Praha, dedina v okrese haličskom. Podľa mena je pôvodu českého, husítskeho. Ľudia tu dorábajú metly.

Pravica, dedina v okrese modrokameňskom. Je chýrna výrobou chrbtových košov z bukových párancov.

Sklabiná, dedina v okrese modrokameňskom. Je rodiskom maďarského spisovateľa Kolomana Mikszátha, výborne opisujúceho slovenských pánov i sedliakov (Šviháci zo Šariša a Svätého Petrov dáždnik sú preložené i do slovenčiny).

Strehová Dolná, dedina v okrese modrokameňskom. Tu sa narodil zo slovenských rodičov Imrich Madáč, pôvodca maďarskej divadelnej hry „Tragedie človeka“. Ded jeho Adam skladal nábožné piesne československé, nachodiace sa v kancionále Tranovského.

Strháre Dolné, dedina v okrese modrokameňskom. Je chýrna výrobou košov, slamených úľov a vozových košín.

Trhanová, dedina v okrese haličskom. Má meno vraj od trhov, ktoré sa odbavovaly pod vrchom „Mníchom“ na mieste, ktoré sa podnes menuje „Trhovisko“. Na vrchu Mníchu sú stopy starého kláštora. V Trhanovej žil Anton E. Timko, učiteľ a vydavateľ „Vlastenského kalendára“.

Vidiná, dedina v okrese lučeneckom. Tu je pivovar.

Vieska, dedina v okrese haličskom. Tu vyrobia ročne 10.000 hrncov, ktoré predávajú na trhu v Lučenci a rozvážajú na vozoch so záprahom volov. Za nádobu platí sa prírodnými plodinami. Nádobu treba naplniť strukovinou raz, jačmeňom raz i pol, a ovsom 2 razy. Potom teprv stane sa majetkom kupca.

Závada Novohradská, dedina v okrese modrokameňskom. Tu sa vyrábajú chrbtové koše.

Zelenovo, dedina v okrese lučeneckom. Je chýrna výrobou škridlice na strechy, ktorej sa ročne zhotoví 200 vagonov.

Želovce, dedina v okrese modrokameňskom. Je to maďarská obec. Pôvodne boly tu dve slovenské osady na poliach, ktoré sa posiaľ menujú Dorčany a Manková. Na mieste Dorčán ešte roku 1854 bolo vidieť základy stavby kostola. Na kopci „Isten hegy“ (boží kopec) nachodily sa popolnice a nad ním asi 200 krokov okrúhla mohyla, ľudskou rukou nasypaná. Iné pole volá sa „molistye“ (molište), kde sa akiste pohanské bohoslužby odbavovaly. Obe tie obce Dorčany a Manková spustly najskôr pod tureckou nadvládou v rokoch 1630 — 1675.

*

Gemerská župa zaujíma 3961 km² (bývalá župa gemerská 4279 km²) a má 172.330 obyvateľov. Podľa národnosti je z nich 82.249 Slovákov a 84.333 Maďarov, podľa náboženstva 76.797 rimských katolíkov, 4358 gréckych katolíkov, 57.570 evanjelikov a. v., 28.766 evanjelikov reformovaných a 4.652 židov.

Domov je tu 36.688 a to 10.512 múraných, 13.776 z nepálených tehiel s múraným základom a 9.089 drevených. Meno má župa gemerská od obce Gemeru nad Slanou v okrese tornalskom.

Gemerská župa je dolina rieky Slanej s niekoľko dolinami pobočnými: štítnickou, muráňskou a rimavskou. Rieka Slaná pramení sa západne od Dobšinej a tečie smerom južným popri Rožňave, Pliešivci a pri Bánrevu opúšťa Slovensko a spolu s Hornadom vlieva sa do Tisy. S pravej strany vlievajú sa do nej potoky: Štítnik, Muráň, Turiec, Blh a rieka Rimava.

Pohoria ohraničujú župu gemerskú so všetkých strán. Na západe proti zvolenskej župe Slovenské Rudohorie s najvyššími vrchmi Vepor (1341 m) a Fabova hoľa (1441 m). Okres pohronský proti Liptovu na severu uzavierajú Nízke Tatry s najvyšším vrchom Kráľovou hoľou (1943 m), stojacou práve oproti Vysokým Tatrám a opradenou povesťmi z doby Janošíkovej. Na severu oproti Spiši tvorí časť hranice potok Hnilec, druhú časť Slovenské Rudohorie, z ktorého je tu najvyššia Čertova hoľa (1258 m), severne od Rožňavy. Na východe Gemera je Ľadnická (Silická) plošina vápencová, východne od Plešivca, v ktorej na maďarskom území rozkladá sa chýrna jaskyňa Baradla (Agtelek).

Hlavné cesty v gemerskej župe.

Železnica ide z novohradskej župy z Lučenca a Fiľakova na Veledín, Siač a Bánrev. Z Veledína ide rimavskou dolinou trať na Rimavskú Sobotu (pripojenie na Poltár do Novohradu) a do Tisovca (pripojenie na trať do Brezna, Baňskej Bystrice a do Zvolena). Z Bánrevu ide trať hore proti Slanej na Plešivec, Rožňavu a do Dobšinej. Z Plešivca je odbočka na Štítnik a Slavošovce, druhá na Jelšavu, Revúcu a Muráň. Okrem toho z Červenej skaly ide trať po Hrone do Brezna a z Kokavy na Poltár do Lučenca v Novohrade. Týmito smermi idú i hradské a okrem toho i tam, kde nie sú železnice. Z tých nejdôležitejšie sú: z Tisovca na Muráň, Červenú skalu, Popovu hoľu (1056 m) do Popradu vo Spiši. Do Spiše ide tiež hradská z Rožňavy cez Hnilec a vrch Grajnár (1023 m) do Novej Vsi. Iná hradská ide z Rožňavy do Smolníku, kade snáď skoro pôjde i železnica a ešte z Rožňavy ide hradská na východ do Turne v abaujskej župe.

Politicky delí sa gemerská župa na 7 okresov: Pohronský, Ratková, Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava, Siač a Tornala. Mestá sú: Dobšiná, Jelšava, Revúca, Rim. Sobota a Rožňava.

Hospodárstvo v gemerskej župe.

Z obyvateľstva župy zaoberá sa 89.519 hospodárstvom, 36.740 priemyslom a 9.673 baníctvom a hutníctvom. Počet hospodárstev je 24.836. Z úhrnnej plochy 428.620 ha pripadlo Československu 396.100 ha, t. j. 92 %, z čoho je 109.825 ha = 25 % orácej pôdy, 49.777 ha = 13 % lúk, 40.171 ha = 10 % pašienok a 211.320 ha = 52 % lesov.

Z orácej pôdy bolo osiaté 28.633 ha pšenicou, 10.799 ha žitom, 9.289 ha jačmeňom, 16.102 ha ovsom, 11.283 ha zemiakmi. Z toho sa sklidilo 254.753 q pšenice, 105.510 q žita, 100.748 q jačmeňa, 171.712 q ovsa a 684.787 q zemiakov. Z lesov je 69.928 ha dubových, 84.091 ha bukových a 54.322 ha ihličnatých.

Hovädzieho statku je tu 69.419 kusov, koní 13.792, bravov 61.264, ovcí 144.698 zo všetkých slovenských žúp najviac.

Priemysel a obchod. Priemysel je tu hlavne železiarsky v doline rimavskej, v Hnúšti, v Likéru, v Tisovci, v Ľubeníku. Pri Sirku, celý vrch Železník je zo železnej rúdy. Pri Rožňave vrch Rudník tiež. Spolu je tu 14 železných hút. V Dobšinej sú bane medené, v Slavošovciach papierňa. Tkáči pracujú v Gemeri na 10.576 krosnách.

Vzdelanost. Z obyvateľstva župy vie čítať i písať 129.115 = 81 %. Ľudových škôl tu bolo roku 1914 304 a to slovenské len 2 a maďarských 302. Roku 1920 je tu ľudových škôl 283 a to slovenských 139 a maďarských 144.

Meštianske školy sú v Dobšinej, Jelšave, Rimavskej Sobote (diev. maď.), v Rožňave 2 (kat. a ev. diev. maď.), Šajavskom Gemeri (ev. maď. chl.) a v Tisovci, spolu 7. Gymnázia sú v Rožňave (slov.-maď.) a v Rimavskej Sobote (maď. ev.), hospodárska škola v Rim. Sobote.

*

Baňa Rimavská, dedina v okrese hnúšťanskom pri rieke Rimavici. Má typický husítsky kostol so starými maľbami a rezbami.

Betliar, dedina v okrese rožňavskom. Má kaštieľ Andrášyho s parkom, sbierkou zbraní a obrazárňou. Sú tu bane na antimon, kobalt, nikel a siru. Železárňa.

Blh Vyšný, dedina v okrese hnúšťanskom. Pamätná nálezom starých bronzových predmetov (sekeriek, keltov).

Brezovo Rimavské, dedina v okrese hnúšťanskom. Má popolové pohrobište týpu lužickosliezskeho (slovanského). V kostole sú starobylé fresky.

Brzotýn, dedina v okrese rožňavskom. Nad ňou na vrchu vypínajú sa rumy hradu.

Budikovany, dedina v okrese hnúšťanskom pôvodu husítskeho.

Číž, kúpele v okrese veledínskom. Má pramene jodobromovej vody.

Dobšiná, staré banícke mesto na rieke Slanej a konečná stanica železnice Banriev — Dobšiná. Sú tu bane na železo a meď. Okrem toho huta a píla. Zakladatelia mesta boli Nemci, ale založili mesto iste na mieste už pred tým tu jestvujúcej obce slovanskej, ako to meno Dobšiná dokazuje. Nemeckí mešťania dali si však do címeru hrnec, do ktorého pozerá baník, odvozujúc meno obce od slov: „Topf schau!“ Dobšiná má štátnu slovenskú školu meštiansku.

Dobšinská ľadová jaskyňa nachodí sa 16 km severne od mesta Dobšinej v doline Stratenej. Z Popradu je sem cez Kvetnicu, Hranovnicu, Hámor, Vernár a Popovu hoľu (najvyšší bod 1042 m), a hostínec Pusté pole 30 km. Jaskyňa je elektricky osvetlená. Objavená bola roku 1870 baňským akademikom Ruffínym z Dobšinej. V hornom poschodí zasluhuje pozornosti veľká ľadová sála, dlhá 120 m, široká 60 m a vysoká 10 m, v dolnom poschodí chodba dlhá 120 m. Pod zemou pobudneme viac ako hodinu, kým všetko prezreme.

Drienčany, dedina v okrese hnúšťanskom. Pri nej bol husítsky hrad, známy z Kubányho Valgathy a z Jiráskovho „Bratrstva“, opisujúcich boje medzi Jiskrovým a Huňadovým vojskom. Tu býval ako farár Pavel Dobšinský, sberateľ „Slovenských povestí“. Za mladi tu žil spisovateľ Ján Čaják.

Drnava, dedina v okrese rožňavskom. Má železárňu.

Ďubákovo, dedina v okrese hnúšťanskom pôvodu husítskeho. Ako píše Hunfalvy, ešte roku 1867 bolo tu 80 „husítov“, ktorí svoju starú vieru si zachovali.

Gecelovce, dedina v okrese rožňavskom. Má starobylý kostol so starou bránou.

Gemer Šajavský, dedina v okrese tornalskom. Tu boly najdené bronzové predmety. Má evanj. chlapčenskú meštiansku školu maďarskú.

Hačava, dedina v okrese hnúšťanskom. V časoch revúckeho gymnázia (1862 — 1875) žil tu slepý Matej Hrebenda, rozširovateľ slovenských knižiek. Sú tu továrne na magnezit.

Hajnáčka, dedina v okrese veledínskom. Má železitú kyselku. Nad dedinou dvíhajú sa rumy hradu.

Henckovce, dedina v okrese rožňavskom. Majú železárnu a hutu.

Hodejovo, dedina v okrese veledínskom. Nad ňou bol za časov Jiskrových husítsky hrad, z ktorého dnes pozostal iba hradový vrch. Je tu prameň železitej kyselky.

Hnúšťa, dedina v okrese toho istého mena pri rieke Rimave. Má veľké štátne železárne. Železnú rudu dostáva po drótovej železnici s vrchu Železníku. Okrem toho vyrábajú tu oje k vozom. Tu sa narodil 1. júna 1822 Ján Francisci, prvý podpredseda Matice slovenskej. Voľbu slovenského ev. farára Žigmunda Križana roku 1887 znemožnily tu bajonety maďarských žandárov.

Hôrka Gemerská, dedina v okrese tornalskom. Má továrňu na celulozu.

Hôrka Krásna, dedina v rožňavskom okrese so zachovalým starým, pôvodne husítskym, neskoršie Andrášovským zámkom na vrchu nad ňou. Vo vnútri sú pekné sbierky zbraní, pec zo XVII. storočia s krásne zdobenými renesančnými kachľami, skriňa s porcelánom z majetku Fraňa Rákóczyho II.

Hostice, dedina v okrese veledínskom, pamätná nálezom keltov t. j. bronzových zbraní.

Hostišovce v okrese hnúšťanskom je stará osada husítska. Je chýrna obchodom s voskom.

Hrachovo, dedina v okrese hnúšťanskom pôvodu husítskeho. Nad ňou sú rumy starého zámku. Podľa povesti bol tu lapený Jánošík, ale zase ušiel.

Hrušovo, dedina v okrese ratkovskom. Roku 1718 narodil sa tu Gregor Fábry, ev. superintendent, posvätený na univerzite v Erlangách ako „poeta laureatus“. Bol rektorom kollégia prešovského.

Chyžné pri Revúci, dedina v okrese revúckom. Tu účinkoval Samo Tomášik (1813 — 1887), pôvodca slovanskej hymny „Hej Slováci“. Má železárňu a bane na magnezit.

Janošovce nad Rimavou, dedina v okrese veledínskom. Má najstarší kostol v Gemeri, pripomínajúci svojím tvarom kostoly v Dalmácii (s malou otvorenou vežičkou na priečelí).

Jelšava, mesto v doline muránskej. Mala už v 16. storočí ev. strednú školu. Koncom 18. storočia žil tu Ladislav Bartholomeides, spisovateľ vlastivedných kníh, menovite o českých Husítoch. V neďalekom vrchu Sirku pri dedine toho istého mena sú bane na železo, zinek a magnezit, ktoré sa v jelšavskej železárni spracujú. Okrem toho je tu továrňa na pokrovce a kaštieľ koburgovský. Neďaleko mesta sú mestské kúpele. Jelšava má štátnu meštiansku školu slovenskú.

Kameňany, dedina v okrese revúckom pôvodu husítskeho. Obyvateľstvo jej zaoberá sa hrnčiarstvom. Má starobylý, ohradený ev. kostol so samostatnou věžou barokovou.

Klenovec, mestečko v okrese hnúšťanskom. Tu bol učiteľom Karol Salva, ktorý bol roku 1888 pozbavený chleba pre článok „Čo Slovák — to človek“, namerený proti maďarskému porekadlu „Tót nem ember“. Klenovec je chýrny výrobou syru, zvaného „klenovským“. Okrem toho sú tu ložiská tuhy (grafitu).

Kobeliarovo, dedina v okrese rožňavskom. Tu sa narodil roku 1795 Pavel Jozef Šafárik, spisovateľ „Slovanských starožitností“ a „Slovanského národopisu“, zomrelý v Prahe roku 1861.

Kokava Rimavská, mestečko pôvodu husítskeho v okrese hnúšťanskom. Má sklárňu na úpätí vrchu Vepru a pílu.

Kraskovo, dedina pôvodu husítskeho v okrese hnúšťanskom. Tu pri hre v karty roku 1869 zaklaný bol mladý slovenský básnik Ľudevít Kubány.

Lehota Muráňska, dedina v revúckom okrese pôvodu husítskeho.

Likier, dedina a priemyselné miesto v okrese hnúšťanskom. Má bane na železo a magnezit a veľké štátne železárne, ktoré sú spojené so železárňami hnúšťanskými. Železo priváža sa sem drátovou železnicou zo Železníku.

Ľubeník, dedina v okrese revúckom. Má štátnu hutu a železárňu. Železo sa priváža drótovou železnicou zo Železníku.

Lúka Dlhá Muráňska, dedina v okrese revúckom pod zámkom muráňskym. Bola založená českými prisťahovalcami v dobe Jiskrovej.

Lukovište, dedina v okrese hnúšťanskom. Tu sa narodil roku 1876 Ján Krasko (vl. menom Ján Botto), po Hviezdoslavovi a Vajanskom najlepší básnik slovenský.

Maginhrad, stopy srúcanín neďaleko Malých Tirjakoviec z časov husítskych. Povesť o ňom zbásnil Ján Botto. Na vstúpenie vraj o polnoci osvetlí sa izba na Maginhrade a Husíti pristupujú k večeri Pánovej, prijímajúc z kalicha. Na pokon kohút zakikiríka a svetlo zhasne. Maginhrad je však staršieho pôvodu. Boly tu nájdené predmety z doby novokamennej. Aj meno o tom svedčí, že pochádza z časov pohanských.

Muráň, dedina v okrese revúckom. Nad ňou dvíha sa muráňsky hrad na skale vysokej 938 m, založený od Českých Husítov roku 1433. V dedine je bryndziarňa a píla.

Nadabula, dedina v okrese rožňavskom. Má štátne bane na železnú rúdu. Meno dediny upomína na Turkov, ktorí tu objavili zlato a striebro.

Ožďany, dedina v okrese hnúšťanskom pôvodu husítskeho. Má kaštieľ Luženských.

Píla Rimavská, dedina v okrese hnúšťanskom. Tu žila spisovateľka Terézia Vansová a 10 rokov tu vydávala zábavný ženský časopis „Dennica“. Ľudia zaoberajú sa tu výrobou košov z lieskových prútov na seno a uhlie a výrobou brezových metiel.

Plešivec, mestečko na rieke Slanej v rožňavskom okrese. Má bane na kamenné uhlie a mlyn. V kostole je náhrobok Ladislava Bebeka.

Pohorelá, mestečko a sídlo okresu pohronského. Má kaštiel Koburgovcov a kapľu so starým oltárnym obrazom. Je tu železárňa a huta.

Pokoradz Slovenská, dedina v okrese hnúšťanskom. Je pamätná nálezom starých predmetov z doby novokamennej.

Polomka, dedina v okrese pohronskom. Ztadiaľ sa plavia plti po Hrone a vezú trámy, dosky, šindle a týčky do vinohradov.

Pondelok, dedina v okrese hnúšťanskom. Tu kvitne hrnčiarstvo. Narodil sa tu Michal Bakulíny (1817 — 1881), vodca slovenských dobrovoľcov roku 1849.

Príboj, dedina v okrese hnúšťanskom pôvodu husítskeho.

Ratková, okresné mestečko. Rodisko Daniela Bacháta, známeho ako spisovateľa pod menom Miloslava Dumného. Ratková je chýrna výrobou perecov čiže obarancov (preclíkov). Ratková je pôvodu husítskeho. Ev. cirkev opatruje 4 staré pamätné kalichy.

Revúca, mesto v doline muráňskej. Dr. Gustáv Reuss tu roku 1853 napísal „Kvetnu Slovenska“. Toho istého roku 1853 chcelo mesto Revúca založiť slovenskú reálku, lež nebola povolená. Roku 1862 založené tu bolo slovenské gymnázium. Riaditeľom jeho bol Aug. H. Škultéty, profesormi Rudolf Homola a Samuel Reuss. Roku 1874 bolo pre „panslavizmus“ maďarskou vládou zatvorené. Správca jeho Samuel Ormis je tu pochovaný a tiež profesor a básnik Gustáv Lojko Tisovský. Neskoršie tu účinkoval ako pravotár Julius Botto, spisovateľ diela „Slováci. Vývin ich národného povedomia“. Revúca má starý gótický kostol, továrňu na hlinený tovar, pílu, bane na železo, nálezisko topasov vo vrchu Kohúte a kúpele s minerálnym prameňom. Revúca má berný úrad.

Rimavica, dedina v okrese hnúšťanskom, pôvodu husítskeho.

Rochovce, dedina v okrese rožňavskom. Má papierňu.

Rožňava, mesto nad riekou Slanou. Má bane na železo a antimon, papierňu, pílu, mlyn, elektrárňu a kúpele so sirkovou vodou. Je sídlom katolíckeho biskupa. Jezuítske kollégium bolo tu založené arcibiskupom Jurajom Lippayom. Je tu tiež kláštor františkánsky založený roku 1732 a kláštor premonštrátsky. Rožňava má okresný súd, berný úrad, štátne reálne gymnázium so slovenskou rečou vyučovacou v triedach kmenových a s maďarskou v bočných. Pred tým bolo tu ev. gymnázium zo XVI. storočia a katolícke z roku 1656. Meštianske školy dievčenské maďarské sú tu dve: katolícka a evanjelická. Tiež je tu správa štátnych železných baní a katolícka nemocnica a mestský archív.

Rudník, dedina v okrese rožňavskom. Má štátne bane na železnú rúdu. 320 robotníkov vyrobí tu denne 7 vagonov rúdy.

Selce nad Rimavou, dedina v okrese hnúšťanskom. Tu kvitne hrnčiarstvo.

Sirk, dedina v okrese ratkovskom. Má štátne bane na železo na vrchu Železníku (812 m), ktoré sa dopravuje po drótových železniciach do Likieru, Tisovca a Ľubeníku.

Skala Červená, konečná stanica železnice Brezno — Červená skala. Tu kvitne hrnčiarstvo.

Skalník Vyšný, dedina v okrese hnúšťanskom pôvodu husítskeho. Tu sa narodil roku 1829 básnik Ján Botto, pôvodca básne „Smrť Janošíka“. Zomrel roku 1881 v Baňskej Bystrici. Na jeho rodnom dome je mramorová tabuľa so zlatým nápisom.

Slaná Nižná, dedina v okrese rožňavskom. Má bane na železo a železárňu.

Slavošovce, dedina v okrese rožňavskom. Má papierňu, jednu z najväčších v našej republike.

Sobota Rimavská, župné mesto. Roku 1848 bolo tu na námestí ľudové shromaždenie, na ktorom Štefan M. Daxner protestoval proti uvedeniu maďarskej reči do stoličného výboru. Neskoršie toho istého roku boli tu na smrť odsúdení Daxner, Francisci a Bakulíny pre búrenie proti Maďarom. Roku 1873 zomrel tu spisovateľ Peter Kellner-Hostinský. Rimavská Sobota je tiež rodiskom maďarského spisovateľa Michala Tompu, súčasníka básnikov Arányho a Petöfiho. Na okolí Rim. Soboty najdené boly predmety z doby bronzovej (meče). Sú uložené v stoličnom gemerskom muzeume. R. S. má sedriu (súd 1. inštancie), okresný súd, finančné riaditeľstvo, berný úrad, maďarské evanj. gymnázium (kalvínske a aug. vyznania). Okrem toho je tu dievčenská meštianska škola maďarská a štátna slovenská dvojročná škola roľnícka, všeobecná župná nemocnica a gemerská obchodná banka.

Suchá Veľká, dedina v okrese hnúšťanskom. Tu kvitne hrnčiarstvo. Boly tu najdené predmety z doby bronzovej.

Šoltýska, dedina v okrese hnúšťanskom. Má sklárňu.

Štítnik, mestečko v okrese rožňavskom. Má starý zámok a gótický trojloďový kostol so starou krstiteľnicou a s cibuľovitou vežou. Z priemyselných podnikov sú tu štátne bane na železo, zinek a olovo, 2 huty, dohánová továrňa a kúpele s minerálnym prameňom.

Šumiac, veľká dedina v okrese pohorelskom. Má bane na železo a zinek. Obyvatelia sú Slováci gréckokatolíckeho vyznania.

Švábolka, železárňa a ocelárňa v chotári obce Šumiaca.

Telgárt, dedina v okrese pohorelskom na hradskej z Popradu do Červenej skaly vedúcej. Má pílu a prameň minerálnej vody. Obyvatelia sú Slováci gréckokatolíckeho vyznania.

Teplica Jelšavská, dedina v okrese revúckom. Tu sa narodil 8. februára 1813 Samo Tomášik, skladateľ hymny „Hej Slováci“.

Teplica Kunová, dedina v okrese rožňavskom. Má železárňu.

Tirjakovce Malé (Orlajovské), dedina v okrese hnúšťanskom. Má starý husítsky kostolík. Neďaleko nej sú rumy Maginhradu. Tu bolo objavené popolnicové pohrobište týpu lužickosliezskeho (slovanského).

Tisovec, mesto v hnúšťanskom okrese na rieke Rimave. V 16. storočí bola tu ev. stredná škola. Roku 1840 vychodil tu detský časopis „Zornička“. Superintendent Pavel Jozeffy učil ľud pestovať ovocie. Politickým vodcom ľudu bol vtedy Štefan Marko Daxner (1822 — 1893). On očistil roku 1848 severný Gemer od maďarských gárd. Roku 1849 konalo sa tu ľudové shromaždenie, ktoré vyslovilo žiadosť, aby Slovensko bolo osobitnou zemou. Bolo zvolené vyslanstvo, ktoré petíciu vo Viedni predostrelo. Okrem Daxnera a Jozeffyho účinkovali tu vtedy v národnom duchu kapláni Aug. H. Škultéty a Jonatan Čipka. Roku 1853 všetky malohontské obce (z rimavskej doliny) žiadaly, aby v Tisovci bolo sriadené slovenské gymnázium. Štefan M. Daxner bol tiež osnovateľom slovenského memoranda, prijatého martinským národným shromaždením roku 1861. Nad Tisovcom dvíha sa vrch Hradová, vysoký 893 m, na ktorom sú pozostatky husítskeho hradu. V dobách Jiskrových bol jeho veliteľom Husíta Uderský. Z priemyselných podnikov sú tu: bryndziarňa, papierňa, sklárňa, štátne železné vysoké pece, vápenný kamenolom a minerálna voda „šťavica“. Tisovec má štátnu meštiansku školu slovenskú a správu štátnych vysokých pecí.

Tomášovce, dedina v okrese hnúšťanskom, pôvodu husítskeho.

Tornaľa, okresné mestečko nad riekou Slanou. Má okresný súd a berný úrad.

Vaľkovo, dedina v okrese hnúšťanskom. Tu sa vyrábajú tehly, škridlice a odvodňovacie rúry.

Veledín, mestečko nad riekou Rimavou. Odtiaľ ide železnica na Tisovec rimavskou dolinou. Má okresný súd.

Vlachovo, dedina v okrese rožňavskom. Tu sú bane na striebro, železo, meď, síru a železárňa.

Zahorany Slovenské, dedina v hnúšťanskom okrese husítskeho pôvodu. Tu bolo objavené popolnicové pohrobište týpu lužickosliezskeho (slovanského).

Zalužany Hrnčiarske, dedina v okrese hnúšťanskom. Chýrna výrobou hrnčiarskeho tovaru.

Závadka nad Hronom, dedina v okrese pohorelskom. Má slievárňu a výrobu bľachu.