Zlatý fond > Diela > Stratená statočnosť


E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Stratená statočnosť

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 155 čitateľov


 

IX.

Žili by si boli Matúš s Ančou takto aj ďalej, keby neboly bývaly už tu roky, staroba, a bolo ešte zdravie slúžilo.

Už by bol svet zabudol, im privykol. Ale Matúš ochorel. Ani obuvi, ani odevu, ani jedla poriadneho, ani ohrevu — a roky tu, stará choroba prevladzuje, v chyžke smrad, mokro, chladno; ochorel na starú chorobu, lámku. Pomaly vycivel, uschol, pokrčilo ho.

Žena hneď bola hotová dohovárať, že keby boli inak robili, brali od sveta, mohli mať, a teraz, hľa, „ak zomrieš, nebudem ťa mať ani za čo pochovať… a ja že kde biedna žena…?“

Matúš na také dohovárame vše sa aj v chorobe vzchápal, robil pomaly, ale keď málo spravil, málo zapýtal, svet naučený, ešte menej dával.

Anča, keď Matúš nevládal ani tak robiť, šla zase len požičať, robotu pýtať, nasnášala putienok, košov, opálok a podobných vecí, plnú chyžku a pitvor. Matúš sa mordoval a nedostačoval.

Prišla zima. Svet im uťahoval viac, ako v jeseni, keď sa s poľa sbieralo. Matúš, čo mal na zimu porobiť gazdom a gazdinám, za čo už bola Anča aj plácu vybrala, stálo netknuté po pitvore, izbe. Robila aj Anča, ale nešlo jej to. Ľudia, ženy prichodily duriť, dohovárať.

„Je chorý, nemôže; ale ako mu dá boh zdravia, porobí všetko,“ uspokojovala žena.

„Načože ste nabrali od sveta, keď je chorý…?“

„Pojedli, potrovili a teraz roboty žiadnej…“

Keď Anča videla, že dohovárania idú častejšie, aby ušetrila Matúša, sama šla po domoch prosiť o zhovenie.

Prišla tuhá zima. Ani dreva, ani jedla. — Anča nevediac si rady, spálila, čo bolo na robotu, drevo i koše, putienky atď. Ale Matúš sa ani od toho nezohrial viacej k životu a o tomto výčine Ančinom, ďakovať bohu, nezvedel. Večer takto ešte prespievali:

„Poďakujme Kristu Pánu
a vzdávajme česť a chválu jemu,
lebo pre své umučení
ráčil nám dať hriechov odpuštení,“

a ráno našla ho Anča dreveného v handrách na lavici pod studenou pecou.

Bol už dokonal.

« predcházajúca kapitola    |    



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.