Zlatý fond > Diela > Stratená statočnosť


E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Stratená statočnosť

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 155 čitateľov


 

V.

Starkého žena ani do rána nedošla. Matúš nespal, včasráno s veľkou nádejou, neuvedomujúc si, čo starý o Anči povedal, vybral sa do mesta ju hľadať, z kaluže vytiahnuť; kam? — sám nevedel. Len z mesta von, von! Na duši mu ťažko bolo, bál sa obrázka, ktorý si v mysli maľoval. Myslel, že ho žena nepozná, sa mu neprizná pre seba i pre neho. Preňho preto, že iste je stále zpotupovaná od sveta, že mala muža vraha; pre seba preto, že vyšla na takú potupu…

V meste Anča slúžila už kravskou dievkou. Pre planý život z izieb, z kuchyne sišla až dolu k statku, kde druhé dedinské začínajú.

Matúš ju našiel. Anča napájala práve statok. Zhliadnuc ho, pozľakla sa.

„Tu som, zabi ma, slova nepoviem, ľahšie mi bude!“ pustila sa do plaču.

Matúš podával jej ruku a tiež plakal. Razom zobudila sa v nich stará, kamarátska oddanosť jeden ku druhému.

Pozrela naň a videla, že jej už odpustil…

Vojdúc do chyže, zamiešala sa i gazdiná a ľahko prehovárala, že sa to stáva, aj ona mala takú rodinu, aj hľa — bola by rozprávala histórie, že nešťastie nechodí po horách, prihodilo sa i jemu i jej… a vyhovárala neprecítene, ako by ich k vlastnému svedomiu schladiť chcela.

Ale Matúša nepohlo, len Anča sa triasla…

Gazdinej našli druhú služobnú, oni odišli do Matúšovej rodnej dedinky a najali si komôrku.

Matúš bol slabý, chorý, bolo sa mu treba zotaviť. Anča mu rozumela. Znovu bola mu oddaná, nie z dákej takej ľútosti, ale že mnoho trpel a spomínala si, ako ju on voľakedy rád videl, jej žičil, a teraz, v povedomi svojej nevernosti, len to ju trápilo, prečo sa on nespýta nikdy na jej život, kým bol v árešte. Či vie všetko a či nič? Ach, keby sa hneval aspoň, keby ju dobil, odbíjal jej hriechy na chrbte, ale nič, ani slovom.

„Načo?“ myslel si Matúš. On tiež videl, že ako sa on v árešte, tak ona na slobode precitla na duši… Len by bolo v nej stálosti…

Matúš polihoval dlho, žena ho verne opatrovala. Keď sa peniažky, čo v službe zvýšila, minuly a Matúš robiť nevládal, čoho sa chytiť, kde sa obrátiť? Hľadala ona robotu, ale v chudobnej dedine robotníka za plácu nie vždy potrebujú, sami si spravia. Zakladala, predávala háby, perinku, až nezostalo — čo bolo na nich. Ale konečne predsa zotavil sa Matúš a vstal.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.