Zlatý fond > Diela > Stratená statočnosť


E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Stratená statočnosť

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 155 čitateľov


 

VI.

Keď sa vzchápal, vyšiel na ulicu a pomaly opovažoval sa aj ďalej medzi svet. Ale ani biedna jeho rodina (od hanby), ani dedina (od strachu) nebola mu vďačná, čo sa on ako pokorne choval.

Rodičia o ňom rozprávali, deti od neho utekaly, že to je ten, čo človeka zabil, ukazovaly naň prstom.

Anča probovala zastať sa ho verejne, ale vykričali podľa muža aj ju. Videla, že zvadou nemôže a Matúš ju aj vždy od takej obrany odhováral. Staré hriechy, nové viny. Bolo im trpko a predsa si umienili pevne: zostať tam, ale sa utiahnuť, nechodiť medzi svet, nechodiť na zárobky.

Čoho sa však chytia?

Matúš v árešte, keď nebol chorý, pomáhal pri debnárčine; keď bol slabší, pri košikárstve. Nepôjdu do robôt medzi svet, kde sa pije, kde sa vadia, vyhadzujú na oči viny, ale chytil by sa Matúš do debnárstva, i do košikárstva by sa rozumel, ale treba do toho voľačo riadu a dreva.

Predala Anča posledné hlavničky, voľaktorú hábu, a Matúš si kúpil sekeru, pílku, oberučný nôž a čo načim — riad.

Ale dreva nebolo. Prešiel k lepším susedom, pýtal dve-tri polená a spravil im šaflík. Narezal vrbiny, uplietol košík a zaniesol starým pútnikom konča dediny.

Šla Anča dedinou a vidiac tam i tam na cestu, na hnoj, do potoka vyhodený kôš, opálku, rozsypanú krhlu, šaflík, vzala Matúš podplietol, popravil a Anča šla sa vďačiť.

„Vari sa tam naučil?“ zahanbila neschválne gazdiná Anču.

„Tam. Aj z dreva spraví, aj z prútia, zo slamy že upletie, čo vidí…“ ponúkala sa Anča u jedných i druhých susedov; ale gazdinky nedôverčive krútily hlavami a „teraz“ nič nepotrebovaly. Prišlo im totiž na um, aký by to bol chlieb, čo by vrah uplietol naň slamienku, aká košina do voza?

„Veď by sa muselo na prvom moste nešťastie stať, na prvom vŕšku sa voz prevrhnúť…“

A predsudkom nebolo konca-kraja. Matúšovu robotu nechceli ani len zadarmo. Anča od toho vše ustala, ale keď nemali čo jesť, a remeslo mužovo sa jej páčilo, len ďalej a ďalej do dediny sa odvažovala, a kto dal, spravili všetko, z vďačnosti, iba ak im krumplíkov, kapusty dali, múčky do uzlíka vsypali, ako žobrákom. Vďačná Anča ale i z toho ešte predsa čo-to u židovky začarovala za paklík dohánu, skleničku pálenky a ponúkala Matúša: „Aby si bol mocnejší.“

Keď ich ale pár ráz hlad pritisol, Matúš odriekol sa i fajčenia a trúnok zakázal žene donášať. A iste im lepšie šlo. I groš prišiel do domu. Tu zase zabúdala Anča na kajanie spomínajúc si pred osem-desaťročný život, nadobúdala do chyžky, kúpila novú šatu Matúšovi aj sebe. Zašla aj medzi ženy, podrkotala, aj klebetu vše doniesla, a takto neraz skormútila svojho muža, ktorý vynakladal svoje slabé zdravie, um a všetko, len aby si bol mohol statočnosť, miesto aké-také, uznanie vydobyť, živnosť vyhľadať. Býval zamyslený, nemluvný, čo keď Anča zbadala, pripomínal jej, v čom boli, v čom sú a ju upomínal na následky takéhoto života. Tu Anča zase zabudla na seba a oddala sa celkom mužovi, jeho myšlienkam, snahám, hoci sa podľa niektorých osmelil aj širší svet dívať a prijímať od nich robotu.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.