Zlatý fond > Diela > Stratená statočnosť


E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Stratená statočnosť

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 155 čitateľov


 

III.

V poslednom, siedmom roku, Matúš, majúc sa už vyslobodiť, myslieval, kam sa obrátiť?

Kým len kradol, statočnosti síce ubývalo, ale nerobil si z toho nič, lebo svedomie spalo. Kradnúť, kradnú mnohí. Ale keď už aj človeka zabil, ženu planému životu vydal, prelomil sa ľad na jeho duši a videl, že i pred chladným, necitným svetom stratená je statočnosť. Takého obídu, o ňom dobre nepomyslia, neberú ani do roboty, služby, a znovu čaká naň árešt, väčší, horší — Ilava.

Matúš rozmyslel si ísť domov, do rodiska. — Kde hriechy napáchal, tam sa chce kajať.

Vypustený Matúš celý ostarený, oslabnutý, chorý, ledva stojac na nohách, zastal pred bránou áreštu. Pozdvihol oči k nebu a na duši začalo mu byť ťažšie, ako pred siedmimi rokmi, keď šiel do áreštu. Vtedy tiež bola jar, všetko ožívalo, dýchalo novým, sviežim životom, a len jemu bolo pusto, prázdno na duši. Vtedy to nevidel, teraz to cítil a pomyslel si: ako sa ukáže, ako pozrie svetu do očí, ako pôjde ženu hľadať a čo si počnú vo svete? Všeličo letelo mu mysľou. Vrátil by sa vari zpät, že už všetko neskoro začínať, smrť by bola najlepšia, keby — keby nebol deň, nesvietilo slnce na polia, hory, lúky, ktoré nezostarly, nezmenily sa ako on, ale zelené, veliké kývajú, volajú ho, že prijmú ho, skryjú jeho hanbu, jeho žiaľ.

Rozmyslel si bol, že svetu sa ani neukáže, ale bude v hore robiť a žiť, myslel si aj teraz a hnul sa. Ľahký bol a chodiť nevedel od choroby a slabosti.

„A čo žena, Anča?“ tisla sa mu otázka.

Pôjde za ňou, dovedie ju z mesta a bude ako on: pokorná, tichá, s pečaťou na čele, že on, jej muž kradol a človeka zabil; ona, kým on v árešte sedel, hriechy páchala — mrcha život viedla…

„Ach, už iste vďačne odhodí parádu, pýchu, obuje krpce, pritiahne žalúdok…“

Ale čože, ak ho zabudla, teraz sa mu neprizná a bude jej iba protiveň, zlosť, že prišiel obnoviť jej pečať hanby… pribiť jej druhú k nej…

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.