Zlatý fond > Diela > Stratená statočnosť


E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Stratená statočnosť

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 155 čitateľov


 

II.

Matúš, navyknutý na široké pole, čerstvé povetrie, slobodu, v Lepolde pochorieval, a neskoršie viac bol v špitáli ako v árešte. V tých tmavých, úzkych, mokrých múroch dostal lámku, že mu všetky údy okľavely.

Žene dával často písať, ona jemu tiež, ale odíduc do mesta, prišiel mu list nazpät a Anča mu viac nepísala, kde je, čo je. To ho zronilo.

Upadol aj na mysli, duchu tak, že mu bolo strašné to prenášať. Do zbláznenia! A že pochorieval, tým prv pomyslel si, prečo on tam hynie, a v duši nenachodil základu, pre ktorý by bol vďačne trpel. Chybela mu napríklad pomsta, povedomie obrany, príčina vážna alebo namyslená, pre ktorú by bol „právom“ vraždil a teraz za to v árešte sedel. On len to čím ďalej, tým lepšie videl, že bez potreby, keď i tak kradol, zabil, k tomu ešte človeka, a tak vhrnul seba do áreštu, ženu vydal planému životu. Lebo dozvedel sa po roku od istého krajana-áreštanta, že Anča bola odišla do mesta a že s kadejakými galganmi panskými mrcha život vedie.

Keď sa vše trochu uspokojil, uzdravel, pomáhal v árešte pri debnárčine, alebo keď chorobou poslabnul, pri košikárstve. Z áreštu ťa pred časom nevyslobodí iba smrť. Šiel za robotou, aby zabúdal v nej duševný svoj stav.

Mnohým to ide ľahko, mnohí sú tam už vyprobovaní zlí ľudia. Podajedni i pochvaľujú si ten život rabský!

Matúš to vidiac, tým viac sa zamýšľal a klesal na mysli. Hrozne mu bývalo, chcel si život vziať. Ale si zase pomyslel, či takto — a tu má zhynúť? Že veď je mladý, ovial ho svieži vietor, vystrel údy… Pomysliac pritom na ženu, zúfal i dúfal, pokúšal čerta i boha. Bôľ, otázky, pochybnosti i nádej topil sám v svojej duši tým viac, že sa ani nemal, ani nesmel komu požalovať, lebo sa tam málo obrátilo ľudí s citlivejšou dušou.

Žene v srdci odpúšťal, lebo presvedčil seba, že vlastne on ju zasotil do toho bahna, a zase utvrdzoval sa, že ju on môže vytiahnuť z neho, len by sa vyslobodil z áreštu…

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.