Zlatý fond > Diela > Stratená statočnosť


E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Stratená statočnosť

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 155 čitateľov


 

VII.

Tak žili s roka na rok, chudobne, ale nie biedne, Matúš poprával krhly, putienky, šaflíky, slamienky plietol, košiny podpletával a spravil i nové, ak komu v malej dedinke bolo treba. Vrbiny bolo dosť na obecnom, a nikto to tam robiť nevedel.

Anča pomáhala „pri remesle“, ako si ona vravievala, a bola hrdá na Matúšovu prácu. Robili za stravu, peňazí sotva čo dostali na soľ, ocot a svetlo.

Žili si ticho, stisnutí do úzkych štyroch stien chalúpky, ale Matúš si len pochvaľoval a nikam nevychodil. Anča sa vše zle cítila v chyžke, chcela by bola steny na nej roztisnúť, nahovárala Matúša, aby robili vraj po remeselnícky, za peniaze, lebo že takto nikdy k ničomu neprídu, a keď prechorel a nevedela, čo do hrnca postaviť, ani kde zarobiť, ani požičať, dohovárala mu, že sa pre jeho zátvrdlivosť musí ísť ponúkať s robotou svojou alebo jeho, len keby troška múčky, krumpličkov za to dali.

Keď sa im uľahčilo, zase hneď zabudla na biedu, vychodila na dedinu medzi svet, zastala, chválila sa mužom, poľapotila, čo to ani všetko pravda nebola, a Matúš nestačil ju vtedy upomínať. Žena nemohla sa zdržať… V peniazoch Matúšova cena bola: od menšej veci groš-dva, od väčšej dva-tri. Anča zapýtala raz toľko, jednala sa, hnevala sa pritom a málo pomohla dobrotou, vľúdnosťou statočnosti nadobývať. Ba svojím jazykom, nerozumom, vše i k zlým domnienkam podnet dávala.

Matúš, dozvediac sa o tom, zakaždým jej so slzami pripomínal, aby nedriapala za robotu viac, ako prichodí, jazykom ľudí neomáľala, „hľa, dali a dajú, dobrý je svet, žijeme“.

Anča predsa, aby bolo mužovi lepšie pojesť („keď už vypiť nechce“), jednak odvážila sa u známejších požičať aj peniaze a tak prichádzali o dlho, ťažko vydobyté meno za chvíľu.

Dozvediac sa to Matúš, vôbec peňazí za robotu zakázal žene brať, lebo videl, že tie ju kazia. Sám nebral iba tam, kde nasilu nechceli dať inšie, aj to len: „čo z lásky dáte“, a zadržal tri-štyri krajciare, zriedka šesť, a robil za to i celý deň. Preto sa mu jedni divili, druhí ho chválili a tretí rozprávali si o ňom, že, hádam, tam (v árešte) stratil rozum, keď peniaze nechce, len strovu, váru. „Tam peňazí nevidel, teraz, hádam, nevie im ceny.“ Ľutovali ho a idúc k nemu alebo popred neho zastavovali sa pri ňom, i deti sa už odvážily, i rodičia ich už posielali, a boli by mu zabudli, odpustili minulosť, keby nie Anča. Ale tá do takej dokonalosti zapierania to nikdy nedoviedla.

Keď Matúš peňazí u nej pobadal, dohováral jej, podchytával ju v cigánstve a posielal vracať peniaze. Stalo sa, že aj strmo, vyhrážkami, že ju s robotou viac nepošle, lebo že pre ňu sotva si nadobudnú, ba už prichodia o tú štipku statočnosť, a musela na vidom jeho očí ísť peniaze patričným vrátiť.

„Deti nám boh nedal, komuže chceš nagazdovať? Nám má ísť o to, aby sme vyžili hocijako po biede, ale statočnosť máme hľadať, lásku ľudí. Len tak nám odpustí boh i svet naše veľké viny a budeme spokojní,“ poučoval neraz Matúš. Anča uznala, spomenula si vtedy, že veru aj ona voľakedy kradla, odnášala, mrzko žila, a pod vplyvom Matúša, čím staršia, tým viac sa prikloňovala jeho mienke a životu.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.