ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Omne solum forti patria est, ut piscibus aequor, ut volucri vacuo quiquid in orbe patet. Fast. I, 493.

Keď vezmeme do rúk mapu uhorského kráľovstva, prekvapí nás v porovnaní s rovinou početnosť miest, mestečiek a dedín v jeho hornatých častiach. Tieto drsné oblasti sú príliš intenzívne osídlené v porovnaní so šťastnejšími krajmi. Je to následok veľkej rozmnožovacej schopnosti Slovákov, za ktorú môžu ďakovať striedmemu životu, zdravému prostrediu, v ktorom žijú, ale možno aj ovsenému chlebu. Ovsený chlieb totiž, podľa lekárskych pozorovaní, má dodávať odvahu a významne podporovať rozmnožovaciu schopnosť. Nie je to až také prekvapujúce, lebo podobný efekt, aký vyvoláva ovos u ľudí, môžeme pozorovať aj u koní. Veď aj človek, obraz boží, patrí koniec koncov k regnum animale. Nesmieme zabudnúť aj na účinok minerálnych vôd, ktorými dobrotivá príroda Slovensko bohato obdarovala. Rýchle narastanie počtu obyvateľstva núti ľudí k vysťahovalectvu. Obyčajne sa zoberie niekoľko mladých ľudí z preplnených domov a putujú na Dolnú zem za službou. Tu sa prenajmú za sluhov, pozoznamujú sa, poženia a nakoniec sa celkom osadia. Z času na čas prídu navštíviť svoju rodnú dedinu už v maďarskom obleku a rozprávaním o kraji, v ktorom sa osadili, zlákajú za sebou ďalších svojich známych.

Niekedy sa sťahujú celé rodiny so ženami a deťmi a vytvoria základ nových dedín. V takýchto prípadoch posielajú dopredu deputáciu, ktorá má obzrieť kraj a dohovoriť sa o podmienkach so zemepánom. Žiaľ, zemepáni sa obyčajne obmedzia iba na pridelenie pôdy, sem-tam pomôžu aj so stavebným drevom a dajú lehotu na tri až šesť rokov. Úbohí Slováci si musia stavať domy sami a netešia sa z takých veľkých výhod, aké dáva zemepán privandrovaným Švábom. Keď je nová obec luteránska a prosperuje natoľko, že si mohla postaviť kostol, zemepán môže byť istý, že už nedôjde k nijakým útekom. Nie je to zaručené tam, kde obec ešte kostol nemá a kde s prisťahovalcami nezaobchádzajú mierne. Slováci si vedia oceniť novú vlasť, najmä keď dostanú aj dobrú pôdu. Istý poctivý zemepán navštívil novú osadu a spýtal sa jedného starca, ako sa mu páči na novom mieste. „Ach veru dobre, pán osvícený,“ odpovedal. „Veru čo by som na tých horňákoch oči zabudol, nevrátil by som sa pre ne!“

Na tento slovenský kozmopolitizmus sa myslí v maďarskom prísloví: Adj szállást a Tótnak, majd határt mutat — t. j. daj Slovákovi nocľah a hneď sa usalaší.

Kto by nepoznal kvitnúce slovenské kolónie, ako je Nyíregyháza s 10 098 obyvateľmi (r. 1813), Sarvaš, Čaba s 14 000 obyvateľmi, Oroszház, Tótkomlós, Mezőberény s 6857 dušami, Nagylak a pod. v Szabolcsskej, Békešskej, Csanádskej a Báčskej župe? Tam, kde voľakedy boli neúrodné piesočnaté púšte, hemží sa dnes blahobytnými Slovákmi, ktorí nakazili celé okolie svojou podnikavosťou a aj týmto urobili dobré služby vlasti.

Môj názor na vec je taký, že tie panstvá konajú správne, ktoré namiesto Švábov osídlili na svojich pozemkoch Slovákov. Prvá generácia Švábov nestojí za nič, lebo veď uvážme, kto sa zvyčajne sťahuje? Usilovní hospodári určite nie, ale darebáci, ktorí v Uhorsku hľadajú ľahký život a čakajú, že stačí otvoriť ústa a budú im do úst padať pečené holuby. Keď prídu na to, že aj tu sa dá chlieb zarobiť len ťažkou prácou, stratia všetku odvahu a sú buď na ťarchu panstvu, alebo ujdú. Okrem toho žiadajú výhody, na ktoré si Slovák nerobí nárok, a nepoznajú zvyky a zákony krajiny, čo je samo osebe panstvu na ťarchu. Celkom inak je to so Slovákmi. Uspokoja sa s najmenšími výhodami a keď sa s nimi zaobchádza aspoň trochu správne, vrátia panstvu všetko aj s vysokými úrokmi. Pre Švábov stavajú zvyčajne panstvá dopredu domy. Slováci si ich postavia sami a zväčša veľmi skoro. V cudzej krajine sa ľahko udomácňujú. Vo Viedni môžete hocikedy stretnúť Slováka alebo Slovenku.