ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pán Archenholz mi na kongrese roku 1814 rozprával, čo som aj sám mal možnosť vidieť, že Angličania, ktorí sa tu vtedy ubytovali, dali rozbúrať najkrajšie kachle a dali si postaviť kozuby alebo prispôsobili aspoň kachle kozubom, na ktoré sú zvyknutí. Aj Slovák patrí k tomuto bezmála salamandriemu plemenu. V izbe, v ktorej býva, musí vidieť oheň. Preto v slovenskej izbe nechýbajú obrovské pece a cez zimu sú celé obložené ľuďmi. Pred otvorom do pece je veľká hromada žeravých uhlíkov, ku ktorým sa obracajú raz tvárou, raz chrbtom. Pece slúžia domácim cez zimu ako miesto na spanie a sú veľmi dômyselne postavené. Obyčajne majú dve časti. Jedna je zona tempera a volá sa „nálepok“, „prípečok“. Tu driemu starí ľudia, ktorí si už nerobia nijaké nároky na drobné radosti zo života. Deti spia ďalej v zona torrida. V noci sa starí i mladí všetci svorne potia ako v kúpeli. Preto len málokedy trpia na reumu. Ženáči spia v studených komorách. Každý pár má svoju vlastnú komoru.

V mnohých oblastiach je k peci pristavený aj ozajstný komín — „kvošok“, „kozub“, ktorý slúži cez zimu na osvetľovanie izby. Kto pozná teóriu o ohni, dá mi za pravdu, že tento spôsob osvetľovania je ako ozajstné plynové svetlo. Teda aj v tomto ohľade sú Slováci zariadení celkom po anglicky.