ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vdačními laskaví Paňe,
Čiňíme ďéki srdcami.
Že rána dal si nám dožiť
Ve vláďe snem posilňením.

Chráň nás i ďňešní ďeň zdravích
Od hríchu, zlého vábeňá,
Od všech ňebezpečenstv a škod,
Najvác však od náhléj smrťi.

Daj podla príkazov živím
Tvéj vóľi biť k zalúbeňú.
Daj práce v méňe tvém začať
I zdárňe v méňe tom konať.

Daj tento od nás ďeň celí
K tvéj chváľe, k tvému sláveňú,
K našému v čnosťách prospechu,
K blížních spomáháňú stroviť.

A jestľi bi sme potknutí
Ňejak do hríchu kľesnuli,
Daj s pádu vstať bez podľeňá,
A vinnu slzmi oplakať.

Koňečňe tú uďel milosť,
Abi sme príľišnú pre peč,
A túžeňí časních vecí
Ňikdá o večné ňeprišli.

Ráč ďéki, Otče náš, prijať,
Z vrúcného srdca zdávané,
Za toľko ďňešních dobroďeň
Z milosťi tvéj požívaních.

Ti svú si nás rukú choval,
V prácách zdravích posilňoval,
Od zlého chráňil úpadu.
A k čnosťi mocňe zbudzoval.

Včil keď noc už sa navracá
A k odpočinku nás volá:
S ťelom, z dušú pod laskavú
Dáváme tvú sa obranu.

Za hríchi pres ďeň spáchané
Želíme srdcem skrúšením.
Život skutečňe popraviť
Silní číňíme závazek.

Uďel pokojné usnuťí,
Vzďaluj škoďícé mámeňí,
Ochráň od ohňa, zléj smrťi,
A skázi všech ňepráťelov.

Abi sme snem počerstvení
Zdraví ku práci povstali,
A česť i chválu pohnutú
K vdačnosťi mislú zdávali.

Ó Otče náš ňebeskí!
Kerí si šesť celích ďňí
Ku práci dal ťeľesnéj,
Sédmí k cťi svéj naríďil,

Daj tento nám všemožnú
Svaťiť ďeň horľivosťú;
A toľko ľen v pobožních
Stráviť ho mílo skutkoch.

Tvích pravdi slov pozornú
Sľišať z radosťi mislú;
A vždicki dostateční
S ňích úžitek prinášať.

Dopraj tvojích pri službách,
Jak práve predpoľedních,
Tak též i odpoľedních,
Platné konať modľitbi.

Daj strídmo žiť v radosťách,
Opilstva, zbitku rozkoš,
A škodľivéj sa pilňe
Rozpusťilosťi chráňiť.

Daj podla najsvaťejšéj
Tvéj vóľi všecko ríďiť;
A ňekdi tam v ňebeskéj
Radosťi odpočívať.

Ščedrí v daroch, Svatí Duchu,
Zestup z ňebes do srdc naších,
A k bedľivému včil božích
Rečí sľišáňú jích priprav.
Zestup z ňebes do srdc naších
Ščedrí v daroch, Svatí Duchu.

Blúdné preč odvráť mišľeňí,
Osvíťení tvojím svetlom
Rozum zapál, a vnuknutú
K zamerkováňú daj pamať.
Zestup z ňebes do srdc naších
Ščedrí v daroch, Svatí Duchu.

Ňech jích tak ostrím ust mečem
Rečňík prerážá, dichťivú
K dobrému lásku, pohnutú
Ke zlému oškľivosť zbuďí.
Zestup z ňebes, Svatí Duchu,
Vľej své do srdc naších dari.

Ňech tento slov božích poklad,
Zostávající stáľe v nás,
Každého pres celí život
Bívá pravidlo ríďeňá.
Zestup z ňebes, Svatí Duchu,
Vľej své do srdc naších dari.

Popraj milosť, Svatí Duchu,
To včil ve chráme kázané
Do srdca zaščepiť slovo,
A pilňe tam ho pestovať.
Popraj milosť, Svatí Duchu,
Tvé v srdci pestovať slovo.

Ňech v hlbku pusťícé koreň,
A v šír koľem rozprestrené,
Ve svém pribívá zrosťeňú,
A stáľe krásňe zakvitá.
Popraj milosť, Svatí Duchu,
Tvojému zakvitať slovu.

Ňech búrľivích prázné pohrom
Plného dojďe uzreťá,
A hojňe vzácnú všech drahích
Čnosťí oplívá úrodú.
Popraj milosť, Svatí Duchu,
Slov tvích oplívať úrodú.

Ňech tak za sladkí zlačňenim
Naším dušám slúžá pokrm;
A od ňevládi chráňením
Stálé prinášajú zdraví.
Popraj milosť, Svatí Duchu
Tvím ňesť slovám zdraví duší.

Posvácanú nás, ó Paňe!
Vodú ve chráme pokrop;
Od hríchov, od zlosťí a všech
Mrzkích očisťi poškvrn.

Abi sme čistím, jak patrí,
Srdcem počúvať omšu,
A najsvaťejšéj vóľi tvéj
Lúbiť pri ňéj sa mohli.

Hojnosť milosťí, žádaních
Hojnosť darov nabudli
A ňekdi v sláve pravďivú
S ťebú radosť dosáhli.

Pri začátku

Najvatší v ňebesách Otče, na túto tu
Od nás včil konanú zhľédňi obeť, kerú
Vdačné ďéki a slušnú
Oddáváme ťi poklonu,

Ňeprávosťi a zlé hríchi prosíme nám
Odpusťiť, za ňe též dosťičiňiť, dlhi
Viplácať, dar a hojnú
Obsáhnuť si milosť chceme.

Ke glorii

Najviššému ňebes Králu a všech sveta
Tak mocnému vecí Stvorcu buďiž hore
Večná sláva a zemskím
Stálí bidľitelom pokoj.

Buď česť, chvála, pri tom ďéki Baránkovi
Z veľkéj láski pre náš usmrťenému hrích;
Buď též chvála Svatému
Jím rovnému obom Duchu.

K evanďeľii

Od večnosťi zroďen, Kriste, boží Sinu
Sám vlastními prišel s’ ustmi zahrúženích
V hroznéj mrákoťe blúdov
Bozké pravdi učiť luďí.

Daj nám tvé bedľivú vždicki mislú slova
Poslúchať; podla ňích ríďiť a vésť život.
Neb ščastní, kdo ti bozké
Slíchává a plňí slova.

Ke credo

Srdcem pevňe verím, toľko jeden že je
Veční Boh, Boh Oťec, Boh Sin a Duch Svatí;
Ačkoľvek v trojo bozkích
Rozľičních sa osob ďelí.

Rímskú jednu verím cirkev, opravďivú
Všeckích matku; verím též ku očisťeňú
Hríchov krst, ťela z mrtvích
Povstáňí, a život vekov.

K obetováňú

Najľepší Paňe náš, príjmi obeť, kerú
Z najňižšú poklonú srdca za spáchaních
Zlost hríchov skrze kňazké
Prednášáme ťi včil ruki.

Ňech verním hľedaní kresťanom úžitek,
Ňech každé i dobré, však nade všecko tú
Zvlášť k dušnému potrebnú
Získává spaseňú milosť.

Ňech též aj zemrelím bídňe v očistcovích
Trápícím sa mukách tam ku polahčeňú
Slúžívá a do večnéj
Skóršú slávi pomoc ňese.

K sanctus

Zaspívajme ze všéj vládi trikrát svatí
Pán Boh náš; veľikú jak ňebo tak zem aj
Obsáhnuť jeho slávu
Ňevládá a ňeňí v stave.

Všeckú slávme silú Krista, a ďéki mu
Hodné čiňme, že už méňe ve Pánovém
Z nádhvezdnéj iďe víški
Z Otcem nás pomeriť svojím.

Po pozdvíhováňú

Z najhlbšú pokorú, Kriste, klaňáme sa,
Keď verním sme okom tvé ťelo pod chľebem,
Keď tvú už sme vilétú
Krv pod vínom uzírali.

Zostaň vždicki u nás, tvím duše krm ťelom,
Najdražšú vimazuj hríchi krvú, a ti
Dávaj všecki milosťi
Čo s’ nám svú nadobil smrťú.

K prijímáňú

Ó bozkí, Paňe náš, Kriste Baránku! čo
Sňímáš hríchi luďí, vždicki milosťiví
Pred všeckími slabích nás
Ňeprávosťami ochraňuj.

Daj nám tvé zachovať všecki prikázaňá,
Tvú daj vólu plňiť; vác aňi od ťeba
Ňikdá už ňedopúščaj
Odtrhnuť sa a odďeľiť.

Kresťanskími pravé čnosťami srdca nám
Kám ďál vác okrasuj, v ňích abi stáľe ťi
Bidlícému za hodní
Slúžívať mohľi príbitek.

Ke koncu

Ňech vzácná je ťi už, trojjeďiní Bože
Rádnéj táto obeť službi, a ňech je nám
Aj všeckím, za kerích sa
Včil predňésla milosťivá.

Ščedrí požehnaj nás, Paňe,
V svátosťi téjto ukrití,
A s ňéj na všeckích tvích sluhov
Hojní milosťí ľej prameň.

Uďel zdraví, polních uďel
Úrod potrební dostatek.
Daj nám a cirkvi tvéj svatéj
V každí požívať čas pokoj.

Dopraj vždi čnostní vésť život;
A tímto bozkím tvím ťelom
Nás pred smrťú posilňeních
K večnéj radosťi doprovoď.

Pri začátku

Pripravme v srdcách horľivú
K slavnosťi omše bedľivosť,
V keréj sa Kristus Pán obeť
Milému dává Otcovi.

On sám tajemstvo tak svaté
Pred svím naríďil odchodem,
A sám ho k stáléj muk svojich
Památce rozkázal konať.

Ke glorii

Buď sláva nad víškú ňebes
Večnému pred vekí Bohu,
A vždicki žádaní ludom
Všem dobre mislícím pokoj.

Ťichí Baránku usmrťen
Za hríchi prosbi tam visľiš,
Kďe večňe aj z Duchem Svatím
Ve sláve Otca králuješ.

K evanďeľii

Sejáču prišlí k nám z ňebes,
Do srdca rozsívaj slovo,
A tvú ho pokropuj rosú,
Bi stí priňéslo úžitek.

Daj k vóľi tvéj zalúbeňú
Každí konávať účinek,
A ňekdi v rozkoší plném
Králostve dostať príbitek.

Ke credo

Verím že ľen jeden je Boh,
Bár má osobnosť trojnakú.
Oťec stvoril, Boh Sin spasil,
A Duch Svatí nás posvaťil.

Verím i všecko od pravéj
Nám cirkvi kázané veriť.
Čekám i z mrtvích skríšeňí,
A ňikdi ňeskončen život.

K obetováňú

Ó najsvaťejší náš Paňe!
Tú príjmi bezkrvnú obeť
Za všech tu prítomních, za všech
Živích i mrtvích zdávanú.

Ňech k pocťe, ňech k hodnému je
Tvojého ména sláveňú;
A nám i cirkvi presvatéj
K veľkému slúží prospechu.

Ó príjmi aj nás též samích
Za vóňe lúbežnéj obeť,
Múdrému keď sa poddaních
Zdáváme tvému ríďeňú!

K sanctus

Spívajme z anďelí svatí
Svatí je Pán Boh zástupov.
Plné visosťi sú ňebes,
Plná i zem slávú jeho.

S celého chválu s poklonú
Zdávajme srdca Kristovi,
Kerí sa k nám požehnaní
Ve méňe Pánovém bere.

Po pozdvihováňú

Najlaskavejší Ježišu!
Už k nám si zestúpil z ňebes,
Keď chléb tvojím zostal ťelom
A víno predrahú krvú.

Ó! tímto hladních krm chľebem,
Krvú napájaj žižňívích:
Abi sme, jak si k nám zešol,
Do slávi mohli tak vijíť.

K prijímáňú

Baránku bozkí, spáchané
Čo hríchi všech sňímáš luďí,
Zmiluj sa též aj nad nami
A zejmi vinni srde naších.

Daj nám a cirkvi pravďivéj
V každí požívať čas pokoj.
Odvráť ňeprízeň, svárľivosť,
A všecko zlostních búreňí.

Daj nám s ťebú sa zjednoťiť,
A tak tuhé mať spojčeňí,
Abi sme jedna ľen misel
A jedno srdce bívali.

Ke koncu

Ňech táto, veľkí náš Bože,
Je už ťi príjemná obeť,
A nás vždi zásluh Kristovích
A slávi účastních čiňí.

Pri začátku

Zhlédniž na veľkú ó Paňe!
Duší v očistči bídu;
A túto jím drahú obeť
Svatéj privlastňi omše,
V keréj samému rozmilí
Tvój Sin boží sa dává;
Bi skrz ňu z mrákot skór višlé
Večné dosáhli svetlo.

Po epištoľe

Ach súd prehrozní! jak na ňem
Pre hríchi obstojíme?
Ó Kriste veľmi laskaví!
Tvéj nám uďel milosťi,
Abi sme pred smrťú dlhov
Zlosťí sa mohli pozbiť,
A všem v očistči trízňením
Dušám pomoc prinášať.

K obetováňú

Veľkí ňebeskí náš Paňe,
Obeť milostňe príjmi,
Kerú za mrtvích zvrúcňením
Skládáme včil ťi srdcem.
Odpusťi jím hrích, zavdané
Odpusťi hríchu tresti,
A s trápeňá jich visloboď,
Bi skór ťa mohli chváľiť.

K sanctus

Spívajme už svatí, svatí,
Svatí je Pán visosťi.
Česť, chválu, vrúcé též s celéj
Zdávajme vládi ďéki,
Že už sa v méňe Pánovém
Požehnaní pobírá,
Čo nám a verním zemrelích
Dušám pomoc donášá.

Po pozdvihováňú

Z večného trónu zňížení
Jéžiš zešol na oltár,
S tím svím ťelom, s tú svú krvú,
Jaké vidal na kríži.
Daj, Kriste, tento anďelov
Pokrm vždi hodňe príjmať,
A svú drahú krvú duše
V očistči skór očisťi.

K prijímáňú

Baránku bezvinní, sveta
Čo všecki hríchi sňímáš,
Zmiluj sa nad hroznú, zmiluj,
Duší v očistči bídú,
A daj žalára pozbitím
Pokojňe odpočívať;
I ustavičnú s tvími ťi
Svatími chválu spívať.

Ke koncu

Ó najsvaťejší náš Paňe!
Zalúb si v téjto službe,
Kerú sme verním zemrelích
Dušám obeť priňésli.
Ňech jéj preveľkú zásluhú
Skóršej z očistča víjdú,
A v sláve tvéj za nás prosá,
Do ňéj abi sme prišli.

S celého srdca ňech pľinú
Milosťivému ďéki Stvorcovi,
Že chcel bi pádem svím Adam
A s ňím všecek rod ludstva ňezhinul.

Svojého prislúbil Sina,
Kerí ho trestu vinni pozbaví,
A večňe hríchem zamknutú
Víťaz ňebeskú bránu otvorí.

Za ňím seďící v trúchľivéj
Ťemnosťi otcové zdichávaľi,
Bi ňepredlíval skór prijíť
Všeckích na svetlo s predpeklá vivésť.

A už hľe nastal tento čas,
Pres toľko s plačmi žádaní rokov.
Boh Sin z ňebes na svet prišlí,
V čistéj sa Panňe, Matce svéj, vťeľil.

K slavnému tehdi príchodu
Slušné všemožňe robme prípravi.
Mární opusťící život
Z ostrú pokáňí čiňme prísnotú.

Abi sme v srdcách obmití,
V čnosťách a všeckém zmocňení dobrém,
Keď s Panni už sa nám sploďí,
Z veľkú ho vítať mohli rozkošú.

Prestaňťe v dolních mrákotách
Vzdichať svatí vi otcové!
Už déžď z ňebes padá, z oblak
Spravedľiví už nám prší.

Už ten prišel čas, od starích
Túžebňe žádaní rokov,
V kerém sa včil plňí dané
Prvím ludom zaslúbeňí.

Neb arcianďel Gabriel,
Prelaskavého od Boha
Čistéj ku Panňe zeslaní
Došel poselstvo své konať.

Už pokloňen ju pozdravil,
A zvestoval, že od Ducha
Svatého počnúc dá na svet
Večného krála Jéžiša.

Všeckému jak sa podvolí,
Čo s ňú dobrí chce Pán čiňiť:
Hňeď Sin boží sa v ňéj vťeľil,
A zňížení zostal človek.

Vdačními tehdi tento čas
Vzdávajme chválu pesňami,
Že z lóna Otca ľen s puhéj
K nám láski zestúpil na svet.

A vrúcňe prosme, keď prišel
K našému včil vikúpeňú,
Druhí bi prišlí ráz na súd
Do svéj radosťi nás pojal.

Potrebnú premilí v temto uďel časi
Nám svú Kriste milosť, bi sme ke sláveňú
Napred tvého na svet príchodu hodňe sa
V srdcách pripravovať mohli.

Daj zvláštnú i milosť, bi sme na ten druhí
Tvój príchod hotoví vždicki očisťením
Od hríchov svedomím bívali, keď sa ňe
Už jak ďéťa slabé zjevíš;

Než jak všech veľikí pán a suďec luďí
Zasvíťíš sa naráz bľeskem, a mnoztvami
Anďelskích otočen vojsk na povíšení
Svích oblak posaďíš sa trón,

Ó tenkrát na pravú tímto duchom stranu
Rozkáž nás položiť, bi sme nasúďeních
Bezbožním k pokutám trestov a strašľivích
Hroznéj ušli prepasťi muk;

Než radšej s poťechú hodňi počuť boli
Višlé s tvích slova ust: Poďťe požehnaní,
Večnú majťe radosť, od stvoreňá sveta
Už vám pripravenú v ňebi.

Ó najsvetľejšá noc ze všech
Do včilka zmiznutích nocí!
V keréj to svetlo všech svetel
Kristus prichádzá k nám na svet.

Bi blúdi z hroznú oškľivích
Pover rozehnal mátohú,
A celki zahrúžen v sľepéj
Ťemnosťi osvíťil rozum.

A tento svój príchod kľeslím
Ke sláve slúžící ludom,
Anďelmi hlásí pastuchom,
Hvezdú mudrckím kňížatom.

Ó Kriste, bľesku preskvelí,
K nám s Panni v túto noc prišlí!
Osvetľi jasnosťú misel,
A všecku rozplaš mrákotu,

Abi sme blúdov zďáľení
Čistéj sa pravdi ľen držať,
A ňekdi žáru ščastľivéj
Tvéj slávi mohli spatrovať.

Čím anďel spaňilím bľeskem ožárení
Pastírom bedľivím stráže u stád ovec
Ohlásil, že sa jím už
Ten žádan Spasitel zroďil:

Hurtem k stáji bežá; tam dar a poklonu
Každí dá; i do dvoch rozďeľení radov
Tak bozkému pri jaslách
Ňemluvňátkovi spívajú:

Vítaj roztomilé chlapča, ti ten buďeš,
Od dávních čekaní už časov, od Boha
Prislúben všeho ludstva
Z večnéj bídi viprosťitel.

Tvój príchod veľebá zástupi anďelov,
Najviššému ňebes Pánovi hlásenú
Zňící slávu, a zemskím
Vzácní bidľitelom pokoj.

Ščastňejší mnoho vek nastaňe pod ťebú.
Úrod ňezrobená zem sama od seba
Dá hojnosť, ovocá strom,
Hroznov ňezňese vinňica.

Z rozrostléj žlkaví mad buďe dúbravi
Kapkávať, z mihavích žrídel a všech stokov
Ťékať víno, i každá
Mlékom popľiňe réčina.

Záhubné po mokrích rostľini zlích zeľin
Pastviskách vihinú; vác aňi ňetkňe sa
Čerstvéj nákaza lichvi;
Každá prestaňe už ňemoc.

Ukrutné spitomá zvírata; strašľivú
Lev rožnému tlamú stádu ňeuškoďí;
Pred krotkú buďe sám vlk
Ovcú uskakovať do hor.

Bezbožné ňebudú vojni hubiť luďí;
Ňeplatná buďe zbroj, ščíti a oščepi
Ňeznámé; na kosák sa
Mordárské prekujú meče.

Bezpečnosť a milí všem potrvá pokoj;
Trúchlá zmizňe žalosť; ľen veselosť, samé
Ľen zvučních radovánki
Pastírov sa budú držať.

Tak pastíri porád v jaskiňi spívali
Betlémskéj, a na své pískali dúčele;
Až višlé k ňechaním sa
Ovcám brať zori kázali.

Hodní prichistaj k hospoďe príbitek
Betléme; neb ten dávno čekávaní
Večného sprosťitel žalára
S Panni ve tvém naroďí sa mesťe.

Hľe Matka s cudzích dostavená ohrad
Po všech na noclah místo prosí domoch;
A predca ňikdo jéj oťevreť,
Ňikdo chudú privinuť ju ňechce.

Ó cítu prázné mesto! kerého si
Príchod horúcím žádalo túžeňím:
Včil, keď prichádzá, tvím obidlom
Svého rodáka prijať ňeráčíš.

Čistá do pustéj Panna sa jaskiňe
Mosí uchíľiť; kďež poroďí Sina,
A zedraními obvitého
Pľenkami tam položí do jaslí.

Než bľesk prejasní s pólnoci ďeň čiňí.
K toľkému zešlé zástupi anďelov
Ďivadlu rozmilími večnú
Prospevujú Bohu slávu hlasmi.

Ó najmiľejší Kriste! čo v príchoďe
Nalézť ňevládal místa si k hospoďe,
Mi k ňéj ťi otváráme srdca;
Vejďi do ňích, a tu v nás prebívaj.

Spívajme srdcem zvrúcňením
Večnému chválu Otcovi,
Za lásku tú ňeskončenú,
Že svého poslal nám Sina;

Bi zlí v mravoch svet napravil,
Sňal blúdi, pravdu zvestoval,
A dávno hríchem zavretí
Do slávi prístup otvoril.

A ten hľe Sin boží s chudéj
Ve stáji Panni včil zroďen
Leží chaterních stred jasel;
A vól ho z osľem zhrívajú.

Pastíri dokročá prví,
A svú ho ucťá poklonú.
Zástup ňebeskích anďelov
Pľesá, a slávu zňí spevem.

Ó Kriste veľmi zňížení!
Daj nám ňe v márních rozkošách,
Než v čnosťi dražšéj nad poklad
Opravďivé ščasťí hľedať.

S celého dlžné Kristovi
Dávajme srdca ďéki,
Že svój ňebeskí s pravďivéj
K nám láski trón opusťil.
Boh v Panni zestúpíc život
Ostal človek smrtelní.
A včil hľe s ňéj sa už zroďil
V pustéj Betléma stáji.

Toľkú ňe králom, než chudím
Hlásí radosť pasákom.
Prví ti bozké, obvité
V pľenkách, ňemluvňa spatrá;
Prví ho v jaslách vítajú;
Prví klaňať sa začnú;
A chválu zdávajú Bohu
Za všecko, tam čo zhlédľi.

Ó Kriste náš! kerého mi
Ve chráme tak viďíme:
Jak ňekdi práve ščastľiví
Pastíri v Betľehéme,
Ti najbohatší Pán ňebes
Pre nás chudí si ostal;
Márnosť a píchu pošlapal,
I svet hrdí zahanbil,

Daj nám zroďiť sa poznovu,
A tak noví lud ostať;
Márním sa vihnuť rozkošám,
Od zléj sa píchi zďáľiť,
Starích do hríchov oškľivích
Ňikdá sa vác ňevráťiť,
Láskú za lásku odplaťiť,
A slávu tvú požívať.

Najmilší Boha Sin, bár je samá svatosť,
K hríšňíkom priložen chcel biť, a rád tomu,
Najvišší čo vidal Pán Abrahámovi,
Poddává sa prikázaňú.

Tím svedčíc, že pravé své ťelo vzal s ťela
Čistéj matki, daní svój z Abraháma že
Póvod má, a že sem k nám ňeprišel rušiť
Zákon, než ho raďej splňiť.

Jak ľen práve došlí od zroďeňá jeho
Osmí ďeň, čo pre nás tento noví je rok.
Nástává: bolavéj hňeďki obrézce sa
Podkládá a za nás trpí.

Slavné méno pri ňéj dostaňe Jéžiša,
Od bozkého dané posla mu anďela
Prv než bol počatí; méno, keré svoju
Má nás moc jeďiné spasiť.

Včil vrúcnú za to už prosme ho skrúšeňe
Modľitbú, abi nám svú uďeľil milosť
Lepšej než v predešlích v temto plňiť roku
Bozké všecki prikázaňá.

S celého srdca ňech peseň
Veľkému zazňí Stvorcovi,
Starí že doprál rok prežiť,
Kerí sa jak dím už minul.

Ach! koľko ščedrích dobroďeň
Ze svéj mňe láski v ňem podal!
A já ňehodňe s tak ščedrím
Vždi sem zachádzal dávačem.

Zlím toľko žádosťám hovil,
Samích po časních ľen vecách
Celú sa zháňával mislú;
Žádnú o večné peč ňemal.

Než v temto včil novém roku
Noví započňem vésť život;
Chráňiť sa zlého už buďem,
A všecko dobré ľen čiňiť.

Ti Otče, pravďivím čo sa
Dáváš pokáňím ukroťiť,
Uďel pomocnú svú milosť,
A mój posilňi úmisel.

V jaslách ľežící Sin boží
Samím ňetoľko ľen židom,
Než aj pohanskím národom
Ďivním zjevil sa spósobem.

V krajoch na slnka víchoďe
Novú ukázal hvezdnatosť;
Keréj prejasní bľesk iních
Skvelé prevíšil svetla hvezd.

Jak ľen ju zhlédnú králové,
Na cestu hňeď sa vipravá.
Do Betľehéma jéj chodem
K milému príjdú ďéťaťi.

Na tvári pred ňím zrúťení,
Bozkú ho ucťá poklonú;
A náľežící dar zlato,
Kaďidlo z mirhú predňesú.

Že král je, skládaním zlatom,
Že Boh, kaďidlom, prekrutú
Že svú vikúpí lud smrťú,
Mirhú, svedectvo dávajú.

Ó Kriste národom zjeven!
Aj nám sa hvezdú v tmách zjevuj,
A bílojasním jéj svetlom
K Betlému slávi nás priveď.

Najsladšé veselú méno si Jéžiša
Pesňú ďňes veľebiť začňime, nad keré
Slavňejšého ňeňí ména, kerému sa
Každé má koľeno zhibať.

V ňom zázračňe božím navnukaní duchem
Ďivních toľko čiňá skutkov apoštoľi.
V ňom stálú založá cirkev, a všem sveta
Ďálším rozširujú zemám.

V ňom toľkí ona čas naproťi zlím pekla
Mocnosťám, pretuhá jak na horách skala,
Pevná vždicki stojí; vždicki i stáť buďe
Náramného do skončeňá.

V tom nás méňe, dobrí ti s’ Paňe, bez naších
Zásluh ľen ze saméj láski a ščedroti
K tak ďivnému volal svetlu, volal si nás
K vládáňú spaseňím v ňebi.

Ó daj, bi sme, jaké pred seba vezmeme
Koľvek číni, jaké pred ruki príjďe nám
Jednáňí, vždi také v ňom započínali,
V ňom též aj dokonávali.

Ó méno Krista Jéžiša
Nad všecki ména zvíšené!
Všeckého tá ňeprebraná
Blahoslavenstva studňica.

Kerému ňíž sa má klaňať
Každí z ňebeskích anďelov,
Každí ze zemskích nás luďí,
Každí s pekelních aj duchov.

Veľebme tehdi s poklonú
To méno tak veľké, a všem
Tak veľmi prospešné, kerí
Živú ho vírú vzívajú.

Najlaskavejší Jéžišu!
Pre tvé to méno presvaté
Odpusťi hríchi spáchané,
A daj pokáňím trest zetreť;

Abi sme, keď smrť prikročí,
Do slávi mohli hňeď veísť,
A s tvími tam ňebeščaňí
Večnú ťi spívať pochvalu.

Svet k roztopašním obracá
Sa v tíchto ďňoch radosťám,
A toľko ľen k sľepéj celí
Rozpusťilosťi dává.

Kristus dvanásť apoštolov
Sebú do mesta pojme;
Svú strašľivú smrť predpoví,
A k ňéj sa tam pobírá.

Kam včil sa hnuť? Či v utretú
Stúpiť kolaj svetákov?
Či Krista radšej krížovú
Ostrú si cestu vibrať?

Rozkoš lahodná zdá sa biť;
Než chitro zmizňe jak dím;
Sladkosť na horkí bľen meňí;
A zlú vždi ťáhňe skázu.

Kristus proťivní síc napred
Ustám kaľich podává;
Než v krátce všecku trpkotu
Večnú zmeňí na sladkosť.

Preč tehdi márné rozkoše!
Já chcem držať sa Krista.
Radšej na máľe včil trpeť,
Než v pekľe večňe kvíľiť.

Mární ludé, s poňížením
Pristupme brať duchem popel,
Kterí svatá cirkev hlavám
Na znak pokáňá ďňes sipe.

Z veľkím posľišme vážeňím
Prednášané pri ňem slova:
Že toľko ľen čirí sme prach,
V čirí sa obráťíme prach.

Povážme, tím že reknuťím
Od všech pozemskích vzďáľené
Chce srdca odťáhnuť vecí,
Které mosíme ráz ňechať.

Tak hňeď s počátku póstu svím
Hlasem k pokáňú nás volá;
Abi sme hríchov spáchaních
Odpušťeňí dosáhnuli.

Jéj tehdi poslušní slovám
Svetské ňechajme túžeňí;
Ňechajme márnosť, škodľivú
Ňe ľen dušám, než aj ťelám.

Poľepšení obráťme sa
S póstí a s kvíľeňím k Bohu;
Horkím kajících slz tokem
Hrozní zmazujme dlh za hrích;

Abi sme jednostajňe ľen,
Našého až do skončeňá,
V samích dobrích skutkoch živí
Rajskí dosáhli príbitek.