ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Víťazké znameňí, kríže, a studňico
Svátosťí, na kerém náš je prevíšení
Ňepráťel, na kerém nám večitého je
Obsáhlí spaseňá život.

Slavňejším nadutí víťazeňím ďiví
Perzov král, Chozroes z místa, na ňemžto si
Nábožnú položen bol Heľenú svojéj
Odvážá ťa do Perzie.

Navráťen pozatím od sina Síroa
Nábožní v chatrném rúchu Heráklius
Odnášá ťa na svích tam ramenách, kďe si
Napred Pánovi postaven.

Najľepší Paňe náš, Kriste, kerí živí
Prislúbil si, že keď ňekdi na kríž hore
Od zemského buďeš lóna povíšení,
Ťáhnuť všecko buďeš k sebe.

Ó všeckích k sebe nás ťáhňi, abi sme tu
Najvatšé v zeslaních mohli oblúbeňí
Mávať krížoch; a tak skrz ňe do tvéj boli
Večnéj slávi povíšení.

Ó slavná zmužilích, Ludmilo, kňežno Čech
Nábožná ve sľepém ešče pohanstve si;
Nábožná aľe vácej,
Keď čistí si dosáhla krst.

Posvatné založíš chrámi a už celá
Najviššému ňebes Pánovi oddaná
Kresťanskú vinaúčáš
Nábožnosť vnuka Václava.

Snážíváš sa božú slávu a poddaních
Rozšíriť spaseňí. Svekruša tvá za to
Modlárská Drahomíra
Zňésť lútú ťa hľeďí smrťú.

Nájemňíci tedáž hrdlo ťi závojem
Podvážú, o kameň hrozňe bijú hlavu,
Sem tam v svetľici vláčá,
Až v posľed ťa zamordujú.

Včil v bozkéj v ňebesách sláve povíšená
Primlúvaj sa za nás, všecko abi sme tu
Odporné pre budúcú
Znášať vládali odplatu.

Jáne, slúžící na počesť Polákom,
Ti s’ ňevinnosťú a mravov svatosťú
Od mladích už let veľiké ukázal
Príkladi čnosťi.

Pres mnohí bozké poslucháctvu pravdi
Rok vikládáváš, spolu aj pobožnosť
Rozžiháš v srdcách: neb učíš a v skutku
Všecko plňíváš.

Čas, čo vistává z učeňá, ku blížních
Vihľedáváňú spaseňá, k držáňú
Horľivích kázňí a samím nakládáš
Toľko modľitbám.

Príjďe noc, v krátkém sňe holá za postel
Zem ťi slúžívá; ba celú ve Krista
Muk premíšláňú, ve slzách a lkáňách
Často pretrávíš.

Často posľední si od ust i kúsek
Odtrháš lačních nasiťiť hľeďící;
Často své zľékáš a nahím k oďáťú
Rúcho podáváš.

Trízňené v prísném ťelo pósťe mrtvíš;
Tvój pokrm toľkí, čo bi smrť zaháňal,
Záoďev toľká, čo bi tvú nahosť ľen
Mohla zakrívať.

Včil za tak hojné v ňebesách osláven
Čnosťi primlúvaj sa, abi sme k núdzním
Laskaví bratrom vždi boží plňívať
Vládali zákon.

Z vínosného volá míta, Matúšu, ťa
Kristus; hňeď zaňecháš všecko, a rád za ňím
Pospícháš; i tedáž mu
Skvostné pripravuješ hodi.

Múdrosťú ťeba keď Duch naplňil Svatí,
Kresťanskú u Židov napred a súsedov
Kážeš víru, a první
Čínoch píšeš o Kristovích.

Víchodné pozatím naščivuješ zemi;
Z najľepším obracáš lud všaďe prospechem.
Až v posľed do murínskích
Odbíráš sa učiť krajin.

Zdárná žatva i tam, krála ze čnostľivú
Královnú a celú cirkvi dodáš zemú.
Nástupňík jeho predca
Zlostním dá ťa zeťať mečem.

Včil jasnú v ňebesách už tam apoštola
Okrásen korunú vipros, abi sme tu,
Keď nás Boh povolává,
Poslušnosť vždi ukázali.

Svetlo kresťanskéj, Emeráme, cirkvi,
Žížňiví blížních spaseňá šeredních
Mnoztvo hríšňíkov na pravú dovádzáš
Cestu pokáňá.

Preščedrú núdzních pomocú ťešíváš,
Všecko až rozdáš; ba samú opusťíš
Vlasť i francúzskú, bi si aj modlárom
K prospechu slúžil.

K Báborom zajďeš, pohanov na víru
Krista z ďábelskéj obracáš tmi, obzlášť
V Rezňe; najťažší kďe si mal ve správe
Biskupa úrad.

Než k apoštolskím jako chceš viríďiť
Pút hrobom, lútá zloďejov ťa hrozních
Zberba obklíčí, a život krutím ťi
Zbrojstvom oďejme.

Včil za nábožné v ňebesách povíšen
Skutki primlúvaj sa, abi sme k dobrím
Nahnutí čínom všeľiké z radosťú
Znášali kríže.

Nábožní za malích hňeď sa Gerarde let
Pristáváš ku božéj službe do kláštera,
V modľitbách ve tuhích póstoch a strážeňú
Ostrí veľmi život veďeš.

Prijdúcí do našéj krajni prehorľiví
Zostáváš učitel kňížaťa Imricha.
Než jak dosť v umeňú bol si ho vicvičil,
Odbíráš sa ťichú na púšč.

Odtáď však volaní k úradu biskupa
Modlárskí lud učíš, chrámi klaďeš, chudím
Prispíváš pomocú, z ňeznovanú množíš
Snáhú Matki božéj cťeňí.

Až v posľed trvalím naproťi kresťanom
Žúrícá pohanov zberba na cesťe ťa
Obklíčí; kameňí hádže, a ráňané
Rozrážá kopiú prsa.

Včil v bozkéj za to už sláve umísťení
Primlúvaj sa za nás, bi sme ve znášaňú
Od zlích nám čiňenéj krivdi a súžeňá
Pevní jak skala bívali.

Kozmo, z nábožním Damiánem, hodní
Bratri, obzláštní v ňemocách lekári;
Však mnohem vatší pohanov ku večnéj
Sláve provodci.

Vládar ukrutní všeľikími vám sa
Mukmi vihrážá, ba samím i mordem,
Jestľi podvihlím zvoľenú ňedáťe
Poklonu modlám.

Jak to biť márné uviďí, povázať
Vás oboch dává, a potom na škripci
Hrozňe rozťáhlích veľikími trápiť
Mukmi porúčá.

Než keď ohromnú more vás prepasťú
Pohrobiť, jasní keď oheň na vatre
Ňechce vás páľiť: sekerú prikáže
Vám hlavi zetnuť.

Včil po vistátích v ňebesách ťešící
Svú sa mzdú prácách orodujťe, bi sme
Jak ťelom tak též i dušú chorob všech
Bívali prázní.

Kňížatskí zmužilích Čech kvete, Václave,
Panňenskú chovajíc čistotu vek celí
Úplnkem všeľikích jasňe ožárení
Čnosťí jak zora ľeskoceš.

Modlárské vivracáš blúdi, pre kresťanov
Nádherné založíš chrámi; a sám v noci
Aj zimních za časov pres lad a sňah bosú
Rád jích naščivuješ nohú.

Preščedrú sirotám, utlačením vdovám,
Bídním vazňom, a všem núdzami trápením
Prispíváš pomocú; jím si za česť klaďeš
Vlastnú posluhovať rukú.

Královské ťi dané méno ňijak prijať
Ňechceš. Sám na polách vždicki seješ žito,
Z hroznov víno tlačíš, k rozmnožením čo sa
Omšám potrebovať malo.

Ukrutní ťa brater pozve na krščeňí;
Ňeščastná že ho tvá matka ponúkala,
Bezbožním tu mečem v kosteľe vrúcňe sa
Modlícého zamorduje.

Včil bozkú v ňebesách slávu požívajíc
Primlúvaj sa za nás, bi sme opravďive
Nábožní ubohím všecko čiňiť dobré
Blížním ňikdi ňeprestali.

Kňíža anďelské, Michaľe, preverních
Vodče vojsk, ti s’ zlú nadutého píchú
Spúrca z odbojním do vrelého zahnal
Pekla komonstvom.

Ti s‘ ňeustalí v hajitelstve cirkvi
Obranec, veľkí ludu dobroďinstvom.
Ti s‘ prepošt rajskí a duší do rajskéj
Vlasťi provadzač.

Vzívačom, vrúcné ťebe skládajícím
Prosbi, prispívaj pomocú, a všecki
Praj ňepráťelské v boji zvlášť duchovném
Útoki zvíšiť.

Stáľe v ňeščasťách a ňebezpečenstvách
Ochraňuj, bídních v potrebách ťešívaj,
Nakloňuj k dobrím a ke zlím ňenávisť
Skutkom uvádzaj.

Než pri posľednéj duše keď na večnosť
Chvíľi vistúpá a ze svími jednúc
Ťelmi rozlúčá, prijaté do rajskích
Pusťi radosťí.

Jasno svíťícá, Jarolíme, cirkvi
Hvezdo, nábožním učeňím a každú
Ozdobiť čnosťú ve prvéj sa snážíš
Hňeďki mladosťi.

Od hlukov svetskích a ťelám lahodních
Vzďáľení rozkoš ve samém celí vek
Bedľeňú, póstoch, ve slzách a hroznéj
Prísnoťe trávíš.

Jestľi bezďeční proťi vóľi ňekdi
Sen ťa obklíčil, ňemocú a stálú
Zemdľené prácú na holú si ľen zem
Údi rozestreš.

Všecki navnuklé Ducha od Svatého
Písma prekládáš, z veľikéj i částki
Múdro visvetlíš, a novími cirkev
Krista okrásíš.

Oškľivé márních porazíš kacírov
Blúdi. Od všeckich k ťebe stran pre istú
Odpoveď v ťažkích sa hrnú svatého
Písma otázkách.

Včil po najmnožších večitú ťešíc sa
Odplatú prácách pros, abi sme všecko
Najpotrebňejšé, čo s’ učil, konávať
Mohli ve skutku.

Mocná Panno, kerá všem, čo milím ťebe
Rúžencem konajú prosbi, z ochotnotú
Príspíváš, a od Otca
Hojnú obsahuješ milosť.

Ďňešní ďeň toho nám dóľežití svedek:
Jak skrovnému jejích vojsku dobrí poprál
Boh víťaztvo dosáhnuť
Nad veľkími ňepráťeľí.

Zhlédaj též i na nás, keď modľením ťeba
Rúžencem naporád cťíme, a tvú radosť,
Tvój žál, tvú si i slávu
Predkládáme našéj misľi.

Vipros matce pravéj cirkvi ňepráťelov
Zvíšiť, z ďábla pošlé blúdi povivracať,
Všech rózních a modlárov
Ľen k jednému privésť zboru.

Vipros nám všeľikú strídmo užiť radosť,
Údatními boľesť srdcami ňésť, vrahov
Úklad zvládať, a dušné
Pred všeckím spaseňí hľedať.

Ó svatí Francišku, čo máš chudobním
Všecko rozdáváš, a poňiženosťi
Zostanúc príklad všeľikími svíťíš
Jak zora čnostmi.

Keď celí získať Bohu svet ťa žádosť
Pojme, rád Meňších založíš, a bratrov
Ďál po králostvach rozešľeš pravú lud
Víru učívať.

Sám i v rozľičních zjevené si pravdi
Končinách hlásil; ba plavíš sa k Sírom,
Svému bi s’ prátú mučenú naléznuť
Príčinu vládal.

Najhorúcejším že božéj vždi láski
Plápoláš ohňem, v ťeľe tvém nosívať,
Zmrtveném póstí, značeních si pať ran
Krista zaslúžil.

Včil na rozkošnú jeho tvár patrící
Mocňe primlúvaj sa, bi nám pokorná
Zňíženosť zemskích po rokoch ňebeskú
Získala víšku.

S kňížacéj pošlí krvi, Borgiášu,
Zázrakem kňížat rečení, ve mladších
Už letách vážní zňešeními jak muž
Čnosťami svíťíš.

Všech ze najvišších dobrovolňe zejdúc
Stupňov hodnosťí, tovariš v Ignáca
Spolku zostáváš a tuhím sa mrtvíš
Hrozňe pokáňím.

Kdož bi tvé k blížních spaseňú, k chudobním,
Ňezdravím, k vazňom ve žalári práce,
Kdož bi poslušnosť a trpezľivosť bol
Dosť v stave hlásiť?

Rádu najvišším proťi vóľi správcem
Zríďení množšé založíš pre bratrov
Bidla; jích polskím a našlím uvádzáš
Indie krajnám.

Též apoštolskích do iních oďešľeš
Vlasť robotňíkov, čo bi potňe Rímskú
Krista kázáňím, ba krvú i létú,
Šírili cirkev.

Včil za tak veľké v ňebesách osláven
Číni primlúvaj sa, abi sme časnú
Zhrdli márnosťú, a prvú o večné
Peč mali ščasťí.

Nábožná Terezo, hňeď ve prvích rokoch
Vzor ďivnéj zjevuješ čnosťi; do Afriki
Odbíháš, a za Krista
Časní chceš položiť život.

Naspátek volaná, mňíška do kláštera
Vestúpíš; kďe tuhé ráda porád čiňíš
Až nad míru pokáňí;
Bár častá ťa ňemoc morí.

Vlastné toľko ňe ľen své spaseňí hľedáš;
Najvatšé o dobré všech pečuješ luďí.
Posvatních mnoho sestrám
Núdzná vistavuješ bidel.

V ňezňesnéj vždi celá lásce horíš k Bohu,
Nábožné k tomu aj písma vidáš, čo bi
K hornéj v misľi verících
Žádosť vlasťi zapáľili.

Včil ňikdá ňezašléj slávi za všecko to
Účastná oroduj, bi sme trpezľiví
Jak v každém proťivenstve,
Tak v každích ňemocách boli.

Slavňejších zaňecháš svích roďičov, Havľe,
Irlandskú zaňecháš vlasť, a sľepím pravú
Odchádzáš pohanom víru a Kristovu
Nábožnosť ščepovať do srdc.

Odbíráš sa potom schválňe na púšč; a tu
Najdúcí si milú jaskiňu k bidľeňú,
Pokládáš ju za hrob, v ňéj hotoví celí
Svój časní dokonať život.

V modľitbách a tuhích póstoch i mrtveňú
Vek trávíš, pečujíc vždicki, abi s’ všemu
Neznámí svetu bol; predca ukrívaná
Roznášá sa ludom svatosť.

Odtáď kňíža na svój pojme ťa dvór; i tam
Jak prv rovňe žiješ. Biskupa núkňe ťi
Úrad; však ho prijať ňechceš; iné aľe
Rozdáváš ubohím dari.

Navráťíš sa do hor spátki na púšč, svaté
Podvíháš sem i tam klášteri; mnoztvo si
Nábožních pripojíš mňíchov; a dávaním
Svíťíš jak zora príkladem.

Včil v bozkéj za to už sláve povíšení
Primlúvaj sa za nás, bi sme poňížením
V každí čas boli též srdcem, a v ňekľesléj
Stálí čnosťi trvávali.

Ó skvelá, Hedvígo, rodem, skveľejšá
Však ňevinnosťú, veľikú maľičká
Už chováš mírnosť a vecí deťinskích
Ďéťa sa chráňíš.

Z manžeľem, bi s’ ľen Bohu mohla slúžiť,
Tvím sa rozvádzáš, a keď on do rajskích
Odľeťel stánov, do nového vchádzáš
Kláštera mňížka.

Bedľeňím, póstí, žiňením a sprostím
Obľekem, pres noc na holéj ľežícá
Desce, kňížatské za dvakrát dvacať let
Údi moríváš.

Všecki aj podlé z ochotú konávať
Práce, núdzňejším koľenački slúžiť,
Svrablavím zmívať prašivosť a božkať
Mílo ťi ustmi.

Včil za tak prísnú večitéj majícá
Slávi časť ostrosť pros, abi sme škodních
Jak dušám tak též i ťelám sa chráňiť
Vládali rozkoš.

Nábožními novú rovňe, Lukášu, ťi
Zaspíváme peseň hlasmi, ňeodďeľen
Vímluvného po všech čo s’ tovariš choďil
Cestách Pavla apoštola.

Ti s’ napred zdarilí bol v ňemocách lekár;
Však vatší pozatím bol si lekár duší,
Kresťanskú ubohím keď pohanom v mnohích
Krajnách víru si zvestoval.

Víborné, od iních jak s’ čul apoštolov,
Čítáňí znamenáš čínoch o Kristovích;
Slavné sám očití jak si viďel svedek
Píšeš Skutki apoštolov.

Zázračné maloval s’ obrazi, presvatéj
Obzlášť Matki božéj. Ti s’ po celí život
Zostával paňicem; ti s’ vždi na svém ťeľe
Ňésol kríža umrtveňí.

Včil stáléj v ňebesách slávi a rozkoše
Účastní viprosuj, bi sme opravďive
Kresťanské cvičeňí ráďi počúvali;
Tvár bozkú potom uzreli.

Koľko bezbožním sa mečem braterskích
Strhlo vražd, koľká ve bojoch luďí krv
Léla, mocnárské abi ľen dosáhnuť
Mohli sa berľi.

Než ti královskí sinu, Vendelíne,
Schválňe patrící sebe trón a hodnosť
Otca z ruk púščáš; i raďej pasáckí
Stav si vibíráš.

Sprosto v ňem čistí vždi život vedúcí
Buď sa modlíváš, a pobožňe spíváš,
Buď na lúbežnú Bohu česť a chválu
Píščalu zdáváš;

Buď na svéj vážíš misľi, jak premúdre
Všecko ríďívá, bedľivú o všecko
Pečľivosť mává; i samú ve všeckom
Lásku jevívá.

On požehnával tvoje stádo, kamďál
Vác ho rozmáhal, premilostňe vždicki
Pred ňebezpečnú chorobú a každím
Úpadem hájil.

Včil v milém ľepšej ňebi králující
Pros, bi mocní Boh naše též množíval
Statki; od škodních ňemocí a trúchléj
Nákazi chráňil.

Pros, bi nás, časní v duchu zňíženosťi
Vek pretrávících, za ťebú do večnéj
Slávi podvihnul; tam abi sme hodnú
Spívali chválu.

Ó Vendelíne! od ňebes
Škótskému králu sin daní,
Jak v náboženstve, tak si aj
V múdrosťi svetskéj vicvičen.

Že chceš ti radšej nad sebú
Než nad druhími královať;
Skvostnosť a berlu z otcovím
Samím opúščáš aj dvorem.

Choďíš po krajnách až v posľed
Hroznú za bidlo púšč zvolíš.
V modľitbe, póstoch, bedľeňú
Večnému slúžíš Pánovi.

Odtáď do mesta ráz prišlí,
Konať pobožnosť v kosteloch,
Jak zlačňen almužnú prosíš:
Zeman ťa stádo pásť volá.

Na tú sa službu hňeď chiťíš,
A lichvi pastír ostaňeš.
Pánov statek paseš prutem,
Svojého modľitbú ducha.

Potom sa vráťíš zas na púšč.
Koňečňe mňískí rád zvoľíš;
Kďe bratri čnosťú tvú hnutí
Vrchňím ťa nad sebú spravá.

Ti živ si prosbú strašľiví
Dobitka úpad zastavil;
Tím vác už osláven staviť
Mocnú ho móžeš prímluvú.

Tam tehdi ňeprestaň prosiť,
Bi Boh ňebeskí škodľivú
Od lichvi odďáľil ňemoc;
A v páďe jéj ňedal hinuť.

Královského pošlá od rodu, Uršulo,
Jak z množšími na svú svadbu ťisícami
Panňen dostavuješ sa,
Lútím padňeš Hunom do ruk.

Ukrutňíci tedáž jak raňení levi,
Rozpálá sa, a zlú chcú naporád čiňiť
Násilnosť; i prekrásnéj
Tak vás čistoti pozbaviť.

Než tvú podbuďené k čnosťi a ňezmohléj
Údatnosťi rečú, všecki volá raďej
Smrť podstúpiť ukrutnú,
Než toľkí utraťiť poklad.

Bezbožná pre takí odpor a čnostľivé
Zdráháňí škaredích zber pohanov naráz
Rozbesňí sa, a všecko
Naskrz mnoztvo pomorduje.

Už včil tak dvojakím ozdobené v ňebi
Vencem prosťe za nás, bi sme raďej život,
Čistú nežľi ňevinnosť,
Poskládať hotoví boli.

Ó apoštolskí mužu, Jáne, kráso
Cirkvi kresťanskéj, mučeňík si v pravďe
Bol pre vistáté všeľiké za víru
Kristovu práce.

Všecku núdzňejším poďelíš majetnosť,
Stav reholňíckí vivolíš; svatosťi
Príklad ostáváš, umeňím a čnosťú
Jak fakla svíťíš.

Horľiví obzlášť kazatel ňeprávosť
Pristavíš, hrozné zňivečíš kacírov
Blúdi, odtrhlích jeďinéj do lóna
Cirkvi navráťíš.

Zebraním vojskom na pomoc dochádzáš
Oblahlím; prosbú a preustavičním
Snážeňím Turkov porazíš a Belgrád
Od strachu sprosťíš.

Včil po prestátích večitú ťešíc sa
Odplatú prácách pros, abi sme každú
K zlému náklonnosť a ňepráťelov svích
Mohli premáhať.

Archanďel Rafael, čo s’ Tobiášovi
Najľepším v ďaľekích bol viprovadzačem
Cestách; ščastňe ho spátki
Vlastním též roďičom dodal.

Od každích na celéj púťi ňebezpeči
Ochráňil; zňešenú čnosťami obstaral
Manželkú, a krutého
Od ďábelstva ju pozbavil.

Prehroznú od očí ti s’ jeho otcovi
Sňal ťemnosť, a milé svetlo na obloze
Uhlédať dal; i hojňe
Všeckím dom naplňil dobrím.

Nás též tvích cťitelov rádňe na predvzatích
Háj cestách, všeľikích buď v ňeduhoch lekár,
Ňeščasťú a duchovním
Od skáz vidri ňepráťelom.

S predních počtu jeden sedmoro anďelov,
Pred bozkím čo stojá prestoľem Otcovi
Najbľižší, pros, abi sme
Večné mohli viďeť svetlo.

Od mladích každém patrné ve skutku
Už rokov dáváš znameňí, Demitre,
Jak prevíbornú ovocá bi s’ hojnosť
Ňekdi nosíval.

Tvá ťi čnosť múdrosť a tuhá ve strhléj
Vojňe údatnosť ďaľekú vizíská
Chválu, až v posľed vzňešení dosáhňeš
Vládara úrad.

Slávu keď bozkú a pravú sa snážíš
Víru rozšíriť do žalára dá ťa
Vsádľiť ukrutňík a celé kopijmi
Rozpichať údi.

Včil mučenňíckím v ňebesách za stálosť
Ozdoben vencem pros, abi sme ostrím,
Čas zakáď zbívá, večité predešli
Tresti pokáňím.

Buďťe nábožnú vi, Šimóne z Júdú
Slávení pesňú; ti prví Eďiptu
Krista prednášáš, ti druhí preveľkím
Azie krajnám.

Než potom v perzkích spolu v jedno zešlí
Končinách hrozním a krutosť fučícím
Národom večné spaseňí a bozké
Kážeťe pravdi.

Z blúdu vibrodlích ňepočítatelné
Mnoztvo modlárov ku pravéj dodáťe
Cirkvi; až v posľed strašľivími ráďi
Zejďeťe mukmi.

Včil po vistátích v ňebesách ťešící
Svú sa mzdú prácách orodujťe, bi sme
Najstatečňejší vždi za víru bívať
Mohli vojáci.

Ó královno ňebes, Matko božá, duchov
Anďelskích všeľiké zástupi, víťazi
Odbojních Sinu vojsk, ctní patriarchové,
Bozkí veščci, apoštoli,

Ukrutnú mučení víru pre Kristovu
Hroznosťú, pečľiví biskupové, kňaži,
Pústevňíci, takí viznavačov, takí
Veľkí panňen a vdov počeť,

Nábožné vi za své čnosťi a hojnotu
Zásluh dobre danú máťe už odplatu,
Jasňejší mnoho vác, nežľi je ohňiví
Sám bľesk slnka, ňebeščaňi.

Uhlédáťe božú tvár, a ze spatreňá
Bozkéj tvári takú rozkoš a tak mnohú
Dostáváťe radosť v sláve, jakú aňi
Misľeť ňikdo ňeňí v stave.

Tam vás dobroťiví ustanovil Stvorec
Patrónov, bi vašú nám bolo prímluvú
Dopráté, čo našú veľmi zeslabnutú
Obsáhnuť sa ňedá mocú.

Ňeprestaňťe prosiť tehdi, abi sme váš
Čnostní mohli život nasľedovať; mohli
Od každéj sa držať zlosťi; potom s vami
V bozkém večňe ťešiť raji.