Zlatý fond > Diela > Katolíckí spevňík I.


E-mail (povinné):

Ján Hollý:
Katolíckí spevňík I.

Dielo digitalizoval(i) Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Hodošiová, Katarína Sedliaková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 81 čitateľov

176 — 200

176. O všech verních dušičkách


Veční Otče, kerí rád zmiluješ sa, rád
Odpúščáš, z visokéj trónu veľebnoti
Bozkím zhlédňi okom na vše v očistcovích
Trápícé sa mukách duše.

Jak túžá za ťebú! jak zdichajíce slz
Horkích réki ľejú! jak si pomocť sami
Ňevládnú! zakaváď celki ňeviplaťá
Ostatné previňen dlhi.

Privlastňuj naše jím prosbi, danú svatích
Omší v chráme obeť, pósti konávané,
Almužné a dobré skutki milosťivo
Príjmaj k dosťčiňeňú jejích.

Skrz ňezmerňe drahú Jednoroďenca krv,
Skrz toľkí v moci hlas prímluv a skrz také
Zásluh mnoztvo Božéj Matki a Všech Svatích
Zbav jích skór muk a trápeňá.

Večnú slávu uďel jím v ňebesách, abi
Bez všeckého porád chválu ťi zdávali
Prestáňá; a za nás tam sa primlúvali,
Tam dostať sa pomáhali.

177. O sv. Imrichovi kňížaťi a viznavačovi


Ó beloskvúcá laľio, mlaďunké
Ešče ňezdvíháš ze pupenca ňadra:
Už prelúbežnú ve svatosťi vóňu,
Imrichu, dáváš.

K svému náchilní Bohu od maľička
Ďeň v božích službách, veďeném preostro
Pósťe, nábožném cvičeňú a skutkoch
Láski pretrávíš.

Noc ze najvatšéj običajňe čásťki
Odňatú spáňú ke slzám, k modľitbe,
Bedľeňú, pesňám a milím nakládáš
Dávida žalmom.

Rozkoš odreklí spolu aj z ňevestú
Jak boží anďel si živí, a každú
Ozdoben čnosťú, jako rúžoustá
Ďeňňica svíťíš.

Keď sa královskú z veľikím pľesáňím
Máš už okrásiť korunú, vševládní
Boh ťa predchádzá a do svéj prenášá
Slávi za krála.

Včil sa primlúvaj v ňebesách, abi sme
Keď je ráz od nás ďaľeká ňevinnosť,
Aspoň ostatné tvoje mohli dobré
Skutki čiňívať.

178. O sv. Leonardovi kňazovi a pústevňíkovi, vazňov patrónovi


Ó svatí Lenharte, pre čnosť ode všech
Vážení, veľké do prepasťi lézlích
Mnoztvo hríšňíkov k spaseňú a večnéj
Sláve privádzáš.

Král na dvór vábí ťa, čekať na úrad
Káže biskupskí; ti samot milovňík
Dvór ňecháš; vazňov jeďinú vikúpiť
Lásku prijímáš.

Jak si príhodné k bidľeňú zhľedáváš
Místo, lud modlám sa klaňať nalézňeš.
Krista hňeď hlásíš, a celé pohanstva
Zbitki vivráťíš.

Ďál na púšč zajďeš, kďe sa prísňe trízňíš.
Nasľedovňíkov ňemalá pribívá
Čásťka, v modľitbách a tuhém s ťebú žiť
Pósťe volících.

Zvláštňe bezvinních vazeňím a bídú
Trápeních snážíš sa vimocť a hrozních
Brinku put sprosťiť; že i sám za ňích sa
Často zakládáš.

Včil za prekrásné v ňebesách osláven
Skutki primlúvaj sa, abi sme pred zlím
Vzďáľení hríchem do krutích ňeprišli
Pekla žalárov.

179. O sv. Marťinovi biskupovi a viznavačovi


Ešče kresťanskí ľen učeň si, Krista
Už šaťíš; dáváš polovic nahému,
Keď ňemáš inšé, polovic ňecháš si,
Marťine, plášča.

Braň zložíš, prísnéj sa celí v samosťi
Kázňi oddáváš; a pre čnosť i ďivné
Číni v biskupskí sa mosíš v Turóňe
Úrad uvázať.

Avšak aj tenkrát preďešlím nažíváš
Spósobem: v póstoch, bedľeňách a zdvihlích
K Pánu modľitbách ďeň a noc beze všéj
Odtuchi trávíš.

S tvích ven ust Kristus ľen išel, v ťichém tvém
Srdci ľen ňízkosť a vrelá s pobožnú
Láska vrúcnosťú ňepremenňe stálé
Mávali bidlo.

V tvéj ňeustálí, ti, o ovce práci
Modľi vivráťíš, a sľepé z ohavních
Blúďeňá mrákot na pravú dovádzáš
Víru pohanstvo.

Žil s’ chudí, avšak na dobré majetní
Skutki všech čnosťi, bohatí do večnéj
Vlasťi v rozkošné Abraháma otca
Lóno prichádzáš.

Ti s’ živí množším pomohel, pomáháš
Vác už osláven. Pros, abi sme k núdzním
Laskaví bratrom ve božéj vždi lásce
Mohli prebívať.

Bi sme ňezbednú ťela vládli každú
Zvíťaziť žádosť, a celí v takích ľen
Vésť život skutkoch, čo bi nám ňebeskú
Získali slávu.

180. O sv. Stanislavovi Kostkovi viznavačovi


Kostko, lúbežní kvete, od malích už
Let si náchilní ku dobrému; svetskú
Z nádherú márnosť zaňecháš, a bozkéj
Vóľi sa oddáš.

Čisto ačkolvek si živí jak anďel;
Predca ostrejšé vždi čiňíš pokáňí
Očma vždi s’ mokrí; ba časem celé slz
Réki viléváš.

Aj samú nočnú ukrití strváváš
Chvílu v modľitbách; a ve chráme s toľkú
Vždi s’ pobožnosťú, vitržen že zdáš sa
Bez seba bívať.

Lásku tak veľkú k Bohu máš, že v prudkém
Páľeňú čerstvím povetrím a zimnú
Ochlaďiť studňú sa mosíš, bi s’ od jéj
Horka ňezamrel.

Včil do nadhvezdnéj vsaďení zahrádki,
Kvítku anďelskí, pros, abi sme v dobrích
Horľiví skutkoch za ťebú do večnéj
Prišli radosťi.

181. O sv. Leopoldovi viznavačovi


Ó prenábožní Leopolde, ti s’ to
V pravďe zaslúžil zňešené dosáhnuť
Méno, obzláštním že sinem svatého
Petra si nazvan.

V rozkošách dvorskích živení celí sa
Rozkoš odríkáš, a seješ do srdca
Čnosťi víbornú ovocá nosívať
Krásu majících.

S poddaních dobrích učiňiť sa snážíš
Kresťanov; hojnú ubohím pomáháš
V bíďe ščedrosťú, a hrdé bohatstvom
Chrámi zakládáš

Kňížací tvój dvór je palác pravosťi,
Bidlo všech čnosťí; za to berlu oddať
Chcú ťi císarskú; aľe tú s’ do konca
Ňeprijal hodnosť.

Pred božím už včil v ňebesách umísťen
Prestoľem veľkí cťiťelov pomocňík
Viprosuj, časné veci nám užívať
Bez strati večních.

182. O sv. Alžbeťe vdove


Královského pošlá od rodu, Alžbeto,
Hňeď jak ďéťa malé už sa bojíš Boha.
Rostúcím vždi ku vatšéj
Nábožnosťi iďeš vekem.

Noční čas k horľivím stať ňeťaží sa ťi
Modľitbám; k patrenéj slušnoťe kňížacé
Oblékáš z vrchu rúcho;
Než pod ňím žiňené nosíš.

Preprísními slabé své ťelo póstami
Trízňíváš, ubohích vdov, choravích sirot,
Bídních v ťemňici vazňov
Najvatšá s’ opatrovňica.

Než jak manžel umrel, pozbavená všeho
Imáňá, keď ináč prám si ňeňí v stave,
Núdzňejších sama núdzná
Vlastnú ruk robotú šaťíš.

Včil stálú v ňebesách obdarená za to
Už slávú oroduj, bi sme celím sveta
Ščasťím zhrdli, a bozkú
Skutkem vólu konávali.

183. Na ďeň obetováňá bl. Panni Marie


Ó Panňenko milá, od ňeba prosbami
Obsáhlá, troročá ďňes do božého sa
Náhlíš chrámu, čo máš ňekdi živím sama
Chrámem Jéžiša Krista biť.

Tam svích od roďičov slavňe k uríďenéj
Najviššému ňebes Pánovi službe sa
Prednášáš, nad iné, až dosaváď dané
Vatší o mnoho dar dari.

Tam bozkéj plameňem láski zapáľená
Tvój navždicki život, srdce a tvú dušu
Ľúbežnú vzňešenéj čnosťi a čistoťe
Anďelskéj obetú čiňíš.

Z jak veľkím toto Boh príjme zalúbeňím
Oddáňí! jaková rozkoš a jak milá
Ďíváňú pri takém všem ňebesám a všem
Anďelskím je duchom radosť!

Včil tvím pros cťitelom stáľe milosť vždi tak
Oddávať ku božím tento celí život
Službám, bi sme po ňem též mi do kostela
Večnéj slávi priísť mohli.

184. O sv. Cecíľii panňe a mučedelňici


V kresťanskéj cvičená víre, Cecílio,
Najviššému ňebes Pánovi svój život
Panňenskí za obeť dáš, a pri húdbe mu
Spíváš od sveta zďáľená.

Než bezďek proťi svéj vóľi za manžela
Modlárského daná; techto ke Kristovi
Obráťíš, že milí zaňho porád život
V ukrutních položí mukách.

Tehdajší riďitel mesta, pohan tuhí,
Almách káže ťa v tvém bidľe ve kúpeľi
Spáľiť; však zavretéj ďeň za celí a noc
Prudkí ňechce sa tknuť plameň.

Núter kat poslaní, keď zaťatú trikrát
Ňevládá sekerú zňésť hlavu, v tvéj krvi
Pólmrtvú ťa nechá, až na treťé svetlo
Odsíláš do ňebes dušu.

Včil tam večnovekú ozdobená za tak
Veľkú čnosť korunú vipros, abi sme tu
Čistí vždicki život védli, a zlé, jako
Patrí, všecko premáhali.

185. O sv. Kľemensovi pápežovi a mučedelňíkovi


Nábožní Petrovím predňe Kľemente si
Učňem; než pozatím cirkvi prvú jako
Sám on správu držící
Tú svím osvecuješ vťipem.

Keď množších obracáš víru na Kristovu
Modlárov, zlobiví vec pre takú Traján
Odsúďí ťa na hroznú
Vihnať Kerzoni mesta púšč.

Aj tam zvestovaních pravd učeňím, svojím
Príkladním životem, ďivmi a zázrakí
Hojňejší poprivádzáš
Z blúdov cirkvi do lóna lud.

Jak zlostní to sľiší císar, ukrutňe sa
Rozpálí, a tuhú káže na hrdlo ťi
Pripnuť kotvu, i prostred
Najhlbšého topiť mora.

Včil jasnú v ňebesách tvú za trpezľivosť
Okrásen korunú, tam pros, abi sme tu
Každé vždicki z radosťú
Znášať vládali trápeňí.

186. O sv. Kateriňe panňe a mučedelňici


Panno prekrásná, Kateríno, panno
Srdnatá, pred zlím sama císarem sa
Postavíc hroznú k mučením vitíkať
Začňeš ukrutnosť.

Maksimín vťipním sa rečám ďivící,
Chváľeních zvábí mudrcov, preveľkú
Tvú zdolať múdrosť, a ke svému zmohlú
Boztvu doťáhnuť.

Než ti všech zvíšíš: ba na tvú sa množší
Kázeň obráťá, a takú na srdci
Rozhorá láskú, že tedáž pre Krista
Ňedbaľi zemreť.

Keď slubem, keď ňišt lahodú ňevládá,
Káže bezbožňík dobitú a v ťemních
Zavretú skríšách za celích dvanásť dňí
Hladmi dotrápiť.

K tvému zedráňú nabité prehusto
Mečmi pristrájá kolo; však to mocnú
Rozdrobíš prosbú. Toporisko v posľed
Krk ťi presekňe.

Včil ze svím zešlá v ňebesách Miláčkem
Pros, bi svích verních takovú plňíval
Srdca múdrosťú, čo bi jích do večnéj
Védla radosťi.

187. Obecná o bl. Panňe Marii


Najvatšá po samém Kristu lekárkiňo,
Bozká Matko, čo všem ťažko utrápením
Prispíváš a oďešlé
Podvihlím navracáš zdraví,

Usľiš nás, a plné láski ukáž oko,
Keď vrúcním o pomoc včil ťa hlasem zveme,
Najťažšú ubohéj sa
Trápící ňemocú duše.

Ach! horkú ťečeních nám ze zreňic slzí
Tlač hojnosť, abi nám bívali žádaní
Ten balšan, čo duchovné
Léčiť všecki mosí rani.

Tím ráz uzdravení skrz tvoju prímluvu
Lékem, bi sme na svú tento ňeduh dušu
Vlastním hríchem a vinnú
Ňikdá vác ňepriťáhnuli.

Najvatšé za takú ďéki čiňiť milosť,
Najvatšé sa budú pocti konať, v naších
Najvatšá ťebe ustách
Zňívať chvála ňeprestaňe.

188. Iná o blahoslavenéj Panňe Marii


Jak veľká ťi milosť samím
Najvišším je daná Bohem
Čistá od všeľikéj i téj
Najmenšéj vadi Panno!

Ti s’ jasné to živé ňebo,
Veň žádan Spasitel sveta,
Sin bozkí, naše od ťeba
Vezmúcí ťelo, vstúpil.

Ti s’ krásní Adamov noví
Raj zemskí. Ti si studňica,
S ňéj všeckého na rod luďí
Žehnáná ťeče hojnosť.

Ó buď takto i ďál živích
Vod studňú, a na nás tvojích
Uprímních cťiťelov ščedrú
Svích ľej réku milosťí.

Než keď ráz dokonáme vek,
Rajskú bránu a dvór ňeba
Otvor; bi sme sa tam s ťebú
Matkú mohli ťešívať.

189. K bl. Panňe Marii za odvráťeňí skutečného trestu božého


Najvišší ňeba Pán obrazení skusiť
Hňev dává, a takú z víški na nás metlu
Včil spúščá, jakovú sme
Vinnú dávno zaslúžili.

Jak hríšní dosahať hodňi ňeňí sme to,
Keď skládáme ze srdc prosbi, samích abi
Nás vislíchal, a toľkú
Odňal bídu a trápeňí.

Než čistú, ťa, božá Matko, za matku i
Nám prátú veľikí tento Oťec ňeba
Rád slíchá; a čo žádáš,
Ďétkám ščastľivo obsaháš.

Platné tehdi za nás prosbi k ušám jeho
Prednášaj, napatí svój abi prut, kerím
Nás karhá, a takíto
Spúščá trest, z ruki odložil.

Vipros též, mi pritom bi sme haňebľivú
Ňeprávosť a krutí zďáľili hrích, teho
Prítomného jeďinkú,
Tú zlú, príčinu súžeňá.

190. O sv. mučedelňíkoch a mučedelňicách


Údatné hrďinov mnoztvo, pre Krista česť,
Ímáňí a celé statki i svój život
Ľúbežnú za obeť dáťe a trápeňí
Ukrutních pretrpíťe muk.

Buď v černém okutích putmi žalári vás
Zlú žížňú a krutím usmrťujú hladem;
Buď sem tam na tuhí rozťaženích škripec
Náramním bičujú vsťekem.

Ďáľej rozsekané všecko radem ťelo
Ostrích buď do črepin, buď žeravích hoďá
Uhlov, neb hltavím psom k hrizeňú aneb
K ščípáňú predložá muchám.

Jedních buď na krivích roštoch a prehnatích
Rožnoch, buď v meďeních v ohňi pečú voloch;
Jedních zas v oľejoch neb v olovách aneb
Vrících smolmi kotloch smažá.

Tích k strašnému ďivím tigrom a od hladu
Besním rozštvrťenú predstavujú levom;
Tích z lútími do vrec ščúrmi a jaščerí
K bídňejšéj zašijú smrťi.

Najvatšú v hlbokích částku topá vodách,
Najvatšú krvavím částku zrazá mečem;
Buď lámú koľesom, buď vešajú na kríž,
Neb hrozním prebijú koľem.

Včil večnú v ňebesách odplaťení za to
Slávú prosťe za nás, bi sme velokrutích
Prázní muk svoje ľen ňésli trpezľivo
Aspoň kríže a trápeňí.

191. O kterémkoľvek sv. viznavačovi biskupovi a kňazovi


Najviššému ňebes Pánu milí kňaže,
Nábožní a plní čnosťi vedúc život
Od každéj uťekáváš
Ňeprávosťi jak od hada.

Svój trávíš scela vek buďto na horľivích
Modľitbách, v bedľeňú, póstoch a mrtveňú;
Buď v kázňách a božého
V chrámoch zákona hláseňú.

Škodné vihlavuješ blúdi, prehorľivo
Bozkú rozmnožuješ poctu, a všech luďí
Ľen k dobrému a večňe
Stáléj sláve hľeďíš privésť.

Od skrovného žiťá, rúcha a šat čo ťi
Vistává, to celé s částki na kosteľi
Dáváš; s částki na núdzních
Prajnú rozďeluješ rukú.

Včil nám už viprosuj, bi sme opravďive
Čnostní aj mi život védli, a verňe tu
Každí čas Bohu slúžiť
Najvatšú vždi radosť mali.

192. O kterémkoľvek svatém


Nábožnú o svatém, v cirkvi pravéj cťeném
Zaspívajme peseň. Jak bedľiví sluha
Bozkú vždicki plňil vólu, a svój život
Ríďíval podla zákona.

Podvodné v klamavém ňezvoloval sveťe
Ščasťí, od vadľivích rozkoš a dímovích
Márnosťí uťekal; v náľežitích raďej
Modľitbách sa celí bavil.

Od cudzéj ďaľekí úžeri, laskavi
K blížním, dobroťiví svím ku ňepráťelom
Bíval; kríž z ochotú ňésol, a všecku zléj
Náklonnosťi tuhosť zdolal.

Ostatním vždi hoveť snážil, a ľen k sebe
Prísní často dlhím své ťelo posťeňím
Trízňil, často ináč mrtvil, a poddané
V poslušnosťi držal duchu.

Včil vzívajme ho už prosbami, ňech v ňebi
Primlúvá sa za nás, bi sme ho vládali
V každéj nasľedovať čnosťi; potom spolu
V nadhvezdném sa ťešiť raji.

193. O kteréjkoľvek sv. panňe


Z múdrích počtu družic panno, celú všemi
Ľen možními hľedáš čnosťami svú dušu
Okrásiť, bi sa tvému
Lúbiť mohla Miláčkovi.

Od svetskích uťekáš, zlého jak od vlka
Márnosťí, spaňilú krásu do závoja
Ukríváš, a pokáňá
Ostrosťú ju hľeďíš zňičiť.

Čisťejšá voňavích od laľií v milích
Modľitbách, bedľeňú, stráži a práci ruk
Čas trávíš, a zahálku,
Hríchov matku, ňenáviďíš.

Hojní v ozdobenéj lampe oľej dobrích
Máš skutkov, čo porád ňezhasená horí.
Až sám zrázu prišlí ťa
K vlastnéj svadbe Žeňich bere.

Včil tam pros, zažatú bi sme našú k ňemu
Láskú našli takú uňho milosť, abi
Aj nás k tím jako hodních
Príbuzních povolal hodom.

194. O kteréjkoľvek sv. vdove


Nábožná za celí táto život svatá,
Nábožná aľe vác ešče potom bola,
Keď vlastného je ráz manžela zvazku a
Manželskéj zbavená moci.

Odreklé zhola už všech sveta rozkoší
Oddává Bohu ľen srdce, a z horľivú
V modľitbách a tuhích póstoch i mrtveňú
Slúžívá mu ochotnotú.

Snážná k lásce božéj, k lásce i ňepravích
Blížních, k ňeznovanéj práci a rozmiľéj
Rádní svój veďe dom čnosťi; daním aľe
Predchádzá sama príkladem.

Núdzních bídu ťeší, keď pomocú psotu
Odháňá, robené všecki trpezľivo
Znášá krivdi. Celí tento bol už pre ňu
Svet mrtví, ona preň bola.

Včil večnú, po keréj toľko si túžila,
Slávú obdarená vipros, abi sme tu
Prázní hríchu život védli a tak ňeba
Účastních sa číňívali.

195. O svatích kajících


Od blúdnéj na pravú cestu obráťení
S trpkosťú a boľem srdca o stráveních
V ňeprávosťi a hríchu
Rozmíšláťe vaších rokoch.

Horkích réki slzí vám sa ľejú, že sťe
Najľepšého ňebes Pána opusťili,
Márnosťám a dravému
Radšej ďáblovi slúžili.

Najvatších načiňiť dosťi ňevíťe sa
Ďékov, ráz že takú vám uďeľil milosť
K povstáňú a z horúcích
Vidrel pekla prepasťi muk.

Najvatšá vaša peč vrúcňe konávanú
Modľitbú, bedľeňím, póstem a trízňeňá
Ostrosťú za preďešlé
Ňeprávosťi zadosť konať.

Včil s Kristem v ňebesách večňe oslávení
Ňeprestaňťe prosiť, bi sme sa chráňili
Všech zlosťi, a pokáňím
Hríšné mohli zetreť dlhi.

196. Na hodi neb posvácáňí chrámu


Otče vševládní, čo si chrám, smrtelnú
Víški podvihlí pravicú, za zvláštní
Príbitek vibral, spolu nám za zvláštné
Místo uríďil:

Kam s pobožnosťú naporád choďíme
K najveľebňejším obetám, k milému
Slov z ňebes pošlích učeňú a večnéj
Pravdi sľišáňú;

Najpotrebňejších sa čiňiť tajemství
Hodňe účastních, za dané milosťi
Ďéki prednášať, za nové uprímnú
Prosbu vilévať.

Ó vždi prispívaj: v konaních si od nás
Oblubuj poctách, k iďením ze srdca
Skloň sa modľitbám, a naplň, čo slušná
Žádala túžba.

Ňech drahí tak chrám je poklad, s kerého
Bi sme najvatšú všeľikého stáľe
Jak ťelám, tak též i dušám dobrého
Brávali hojnosť.

197. V čas plnomocních odpustkov


Cirkev, matka milá naša,
Ňezmerní zase nám poklad
Otvárá, a nabrať s ňeho
Verné ďétki ponúká.

Časních nás chce pokut, za tak
Veľké hríchi zaslúženích,
Predkem sprosťiť, a dlh za ňe
Hrozní slušňe viplácať.

Čistím tehdi priberme sa
Srdcem k Pána daním hodom,
Vrúcné prosbi, a, jak patrí,
Hodné čiňme pokáňí.

Ó ľen Kriste milí Paňe!
Účastních vždi tu rob tvojích
Zásluh nás, a doplň našu
Každú skrz ňe ňedostač.

Popraj, bi sme živí celé
Včil zetrúce za hrích dlhi
Večnú hňeď na druhém sveťe
Obsáhnuť mohli slávu.

198. Pri ofere na chudobních


Zešlí do chrámu kresťaňi,
Konajme laskavú obeť,
A jak dopúščá možnota,
Núdzním uďelme svú pomoc.

Našéj hľe víri pravďivéj
Predním je láska základem,
Večného Stvorca nad samích,
Blížného lúbiť jak seba.

To tehdi najvatšé s chuťú
Naplňme včil prikázaňí,
Prispejme bídním ščedrotú;
A tak sa čiňme ščastľivích.

Sám náboženstva póvodec
Bozkími svedčí ustami,
Že večňe svíťícé ňebes
Králostvo patrívá chudím.

Takímto tehdi vládarom
Možní podajme náš peňáz,
A tú si od ňích kúpme vlasť,
Zakáď ju všem predávajú.

Abi sme keď smrť dokročí,
Porád do lacno zjednanéj,
A napred už prichistanéj,
Radosťi mohli vikročiť.

199. Za déžď


Veľkí ňebeskí náš Paňe!
Viďíš, v jakém sme súžeňú.
Keď tak dlhá trvá suchosť,
A všecko úpekem hiňe.
Veľkí ňebeskí náš Paňe!
Viďíš, v jakém sme súžeňú.

Vipáľená zem zmrtvení
Živiť ňevládá vác koreň.
Zbožá ve zrosťe seknuté
Presmutňe schnuť začínajú.
Veľkí ňebeskí náš Paňe!
Viďíš, v jakém sme súžeňú.

Živnosťi vadnú v zahradách,
Plod zvraskaní padá stromom,
Roďaj traťá vinohradi,
A trávu lúki ňesporá.
Veľkí ňebeskí náš Paňe!
Viďíš, v jakém sme súžeňú.

Pre zlí ňedostatek paše
Chudá je lichva zemdľená.
A jedna pod jármom kľesá,
Druhá ňedává úžitek.
Veľkí ňebeskí náš Paňe!
Viďíš, v jakém sme súžeňú.

Každá berúcá skázu vec
Trúchlí očám stavá pohľed.
Bídú, psotú, núdzú, hladem
Od včilka nám sa už hrozí.
Veľkí ňebeskí náš Paňe!
Viďíš, v jakém sme súžeňú.

Zmiluj sa, ach zmiluj Paňe!
A prosbu skládanú usľiš.
Oďejmi nám to súžeňí,
Pre hríchi k trestu zeslané.
Zmiluj sa, ach zmiluj Paňe!
A prosbu skládanú visľiš.

Ťichí vipusťi déžď z oblak,
A s ňím vipráhlú zem napoj;
Ňech k vláďe svéj navráťená
Hojnú vidává úrodu.
Ťichí vipusťi déžď z oblak,
A s ňím vipráhlú zem napoj.

Abi sme jak mi, tak statek,
V dostatku živnosť mávali,
A česť i chválu dar za ten
Čistím ťi srdcem zdávali.
Abi sme jak mi, tak statek,
V dostatku živnosť mávali.

200. Za úrodu zemskú


Prelaskaví ňebes Paňe!
Čo všecko svú živíš mocú,
Milím nakloň sa k nám uchom,
A hlas pobožních sľiš spevov.
Prelaskaví ňebes Paňe!
Sľiš hlas pobožních, sľiš, spevov.

Na zrábané od nás pola
Svaté požehnáňí viľej.
Časem potrební déžď uďel,
A žížňivú s ňím zem napoj.
Prelaskaví ňebes Paňe!
Zem žížňivú déžďem napoj.

Ňech zdárňe zrost berú zbožá,
Ňech lúki dostatek ňesú:
Daj zahradám, vinohradom
A ščepňicám hojnosť plodu.
Prelaskaví ňebes Paňe!
Všeckému daj hojnosť plodu.

Ochráň zboží, strom, vinňice
Od mrázu, víchoric, hmizov,
Od búrki, krúpov, prívalov,
Od skáz a hrozních všech pohrom,
Ochráň zboží, strom, vinňice
Od skáz a hrozních všech pohrom.

Praj nám i tú milosť Paňe!
Abi sme ščedrosť tvích darov
Bez vinn zdraví požívali,
A vdačné ďéki zdávali.
Praj nám i tú milosť Paňe!
Abi sme ďéki zdávali.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.