ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Povedajú ti, čo neba nepoznali,
že hviezdy nebies padajú, —
padajú najviac teraz, keď opadali
farby nádeje nášmu i sveta háju;
že spolietla, vraj, hviezda Kriváňa,
že Gemera stlel Orión,
že zo Slovenstva neba ráňa
hviezdu za hviezdou modla „Maďarón“; —
a bude, vraj, tma na božom pravdy nebi,
a hriech na zemi, vraj, že slobodný bude,
v posmech že padne, čo Slovač tá velebí,
a posmievač — že víťaznú si zahudie! —

Ó, nezmyselní, rajského plemä hada,
odrodilci vy, jazykom dvojačistí!
Hneď vravíte, že tam, tu hviezda padá,
a zas vravíte, že tam, tu hviezda sa čistí!

Synovia noci! rozhlaďteže sa v živle svojom,
svieti vám padajúca lúč,
v jednom len možno nájsť, nie v obojom,
nebeskej pravdy zlatý kľúč:
No, k výšinám vy zdvihnite hlavy,
v bahnách zeme hviezdy hynú:
Na výsostiach zostanú lúče slávy,
nájdete na zemi len tmavú huspeninu!
Tak duch váš, a tak náš duch vraví
o jednom i druhom županu od Rimavy. —

Nuže, strhnite len svetlo z jasnej výšiny, —
Prometeovci vy — do svojej, do pekelnej tmy! —
Zakúsite to, nač vám nešli sliny,
lepšie poznáte nás, vás lepšie poznáme my!
Rozkošno sokoliemu oku jastriť v pruhy nebies oka,
a slávno nám ohňom krstiť sa:
ale čím hlbšie ryje do tmava, do hlboka,
tým bezpečnejšia, šťastnejšia je krtica —

November,
„Nem ember“:
V jesenných hustých hmlách húšťavou líška šteká,
v jesenných dlhých tmách zver nepozná človeka!
Dlhá to noc! duša moja, pýtaj, pýtaj:
Svitaj, Bože, svitaj!

Ha! už tuhnú bahná, — už mĺkne žiab kŕkanie, —
krahne nezbedná mucha, — mizne slepec komár, —
na klzkej hladine pyšný trasie sa somár,
keď sťa blesk lietajú ľadom severné sane! —

V jedenástom už skice znamení,
jedenásta už odbila;
Syn človeka, syn slávy sa žení
a nevesta už ku svadbe sa zavila:
Hej! hláste, strážni, zažnite lampy, panny!
Valom valia sa v zástupoch svatov milióny,
zvoňte, adventu svätosvadobné zvony,
dvíhajte sa, Jeruzalema brány!

Hosanna! — hoc v údolí Golgoty —
palmami pokoja cesta naša vystlaná;
za život náš, naše životy! —
Noc tu a zima tu: no, tu i spása naša,
tu Advent náš! — volanie sa roznáša
Sionom slavianskym: Hosanna, Hosanna!