Zlatý fond > Diela > Vlastenecko-meditatívne básne z prvej polovice šesťdesiatych rokov


E-mail (povinné):

Andrej Sládkovič:
Vlastenecko-meditatívne básne z prvej polovice šesťdesiatych rokov

Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Daniel Winter, Erik Bartoš, Dušan Kroliak.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 250 čitateľov

Rarach-kráľ

(Ponáška dľa Götheho balady „Der Erlkönig“.)

[4]


Kto jazdí tak pozde víchrom, nocou?
To otec a v lone poklad otcov,
túli k prsiam teplým svoje dieťa,
trpieť nedal by mu za pol sveta.

Synku, ty trasieš sa, čo bys’ sa bál? —
Otec môj, či vidíš, tam Rarach-kráľ?
Vidíš ho? koruna a plášť dlhý! —
Syn môj, to obláčok sivej mlhy!

„Rozkošné dieťatko, poďže ty k nám,
prekrásne hračky ja doma ti dám,
kvietím ti postieľku budeme stlať,
košieľku ti zlatú dá moja mať.“

Ňanko môj, ňanko môj! — on nečuje,
čo šepmo Rarach-kráľ mi sľubuje! —
Čuš, dieťa moje, to prázdne dumy:
Suchým hory lístím vietor šumí.

„Pôjdeš, chlapčok švárny, pôjdeš ty k nám?
Krásne, by len hviezdy dcéry ja mám,
devy tichou nocou šumne hrajú,
učičíkajú ťa, uspievajú.“

Ňanko môj, ňanko môj, drž si dieťa,
tie devy úbočím tmavým letia! —
Synak môj, synak! blud poznať sa uč,
na vŕbach starých to mesiaca lúč.

„Ľúbim ťa, chcem ťa mať, dieťa milé,
čo prosbe sa nedá, dá sa sile!“ —
Ňanko môj, ňanko môj, už ma chytá,
kde drží, rana tam jedovitá! —

Cvála s otcom kôň, strach a noc tichá,
v náručí otcovom dieťa vzdychá:
Do dvora vskáče, na čeľaď volá —
ale dieťa v lone je — mŕtvola.



[4] Báseň prvý raz uverejnená v Sokole III. 1864 č. 7, 122 — 123.

Redaktor Sokola Viliam Pauliny-Tóth požiadal Sládkoviča, aby preložil Goetheho baladu Der Erlkönig v liste z 2. februára 1863: „Velice Ťa prosím, ak stihneš a môžeš, zoslovenči mi Götheho baladu der Erlkönig, možno-li: s tým istým metrumom, ktoré je v pôvodine; ak nemožno — aj iné metrum bude dobré. Však ver sakramentská žiadosť! Čo človek sám nevie preložiť, to od druhého žiadať. Inu však ja nechcem preklad, ale zoslovenčenie. Mám totižto krásny obraz: otec ide na koni cvalom a vinie k sebe decko. V bok neho letí „Erlkönig“ (rarách, strygôň?!) a plášť jeho vlečie sa za ním ako dlhý chvost. V záhume v oblakoch vidno tri Víly, jedna s lutnou, ako decko vábia a volajú…“

Sládkovič sa však s prekladom zvlášť neponáhľal. Báseň preložil až vo februári 1864. Tento dátum je uvedený na rukopise, ktorý odoslal Paulinymu-Tóthovi 14. februára 1864. (Na Paulinyho liste z 2. februára 1863 je totiž Sládkovičova poznámka: „zodpov. 14/2 864“.)

Medzi naším textom a textom rukopisným niet nijakých odchýlok.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.