ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[18]

V Modre 22. decembra 1855

Braček môj Janko!

Smutnú novinu nakrátko.

Ľudovít išiel dnes ráno na poľovačku; spadol; puške na chrbte sa v páde natiahol kohútik a vystrelil mu oddola hore do stavca stehnového (…) a zlámalo mu tam kosti a vysotilo kosť stehnovú pri drieku. Na amputáciu nie je teda čo pomyslieť. Jeho život stojí v božích rukách pre brand, môžúci sa vždy chytiť. Dúfať možno, že vyjde, ale veľmi mnoho nádeje nie je.

Viem, že bys’ hneď vďačne sem prišiel, ale nemôžeš pre úrad. Švagriná^[19] Ťa žiada a my všetci, abys’ aspoň sestru^[20] hneď a hneď sem vystrojil. Či prežije sviatky, stojí v božích rukách.

Jeho bolesť a útrapy sú hrozné. Kričí pri každom pohnutí, ba i keď sa nepohýňa, bo muskuly samy od seba sa trhajú (zucken) — Píšem Ti akokoľvek. Zajtra idem sám do Prešporka pre lekárov — ktovie, či čo pomôžu?! Odpusť. Moja duša strápenejšia ako Tvoja.

Ak možno, len pošli hneď sestru.

Tvoj Jano Kalinčiak

Ak sestra príde, nech nepovie, že som jeho stav takým nebezpečným byť udal; to jest, ak Ľudovít do tých čias dožije.

*

V Modre 19/1 1856

Janko!

Napadol pekný biely sniežik hneď v noci na hrob jeho a zakryl ho svojou čistou rúškou; a matka zem ho privinula do lona svojho materského, a my siroty smútime, bolestíme nevediac, že mu tam lepšie ako na tomto chladnom, trápnom svete — Ale i slzy majú právo svoje — Práve som mal Kuzmánymu písať z ohľadu Kostiča^[21] — a pero ubehlo k Tebe, ani neznám ako.

Janko, zle sa nám stalo!

Teraz by Ti dač chcel písať a nemám čo. Teraz sa to vo mne začína preberať.

Mal bys’ k nám prísť, keď budeš môcť. Na fašiangy nie, lebo nebudem ja doma.

Prosím Ťa, zaďakuj Ty ako brat seniorovi C. Hollerungovi, bo nechcel prijať štólu.

Predvčerom boli tu popisovať z Prešporka; našli tam veľmi málo a Vy dedičia sa musíte s tým uspokojiť.

Čo sa vystupovania pred súdom dotýka, ja som svoj plán celkom premenil. Ja pred súdom nevystúpim s ničím — nač. I Ty i Tvoja sestra i Samo^[22] (píš mu znovu), keď sa Vás od erbšaftu^[23] opytovať budú, predsa len sa vyhláste za unmittelbare Erbov.^[24] Platiť tu nebudete mať čo, okrem súdnych útrov a Erbsteueru,^[25] ktorý bude malý, lebo celá movitosť sotva na 50 zl. v str. vyjde. Vo Vašom Erklärungu^[26] urobte mňa za plnomocníka všetci, a to v každom ohľade, potom ale nesignujte na Vašu čiastku v interese sirôt, poplatky ale z toho prichádzajúce predsa na seba berúc.

Môj plán som premenil preto, že by Vám naostatok Váš majetok (keby išlo všetko vo Strengjurisdische Forme)^[27] v Trenčíne predali, a Vy tak mnohé nákladky s tým mali, že hoc by som ja Vám ináčej peniaze nazad dal, predsa by ste mali viac ako raz toľko útrat. Však je pravda?! Ja teda nevystúpim pred súdom, a myslím, že knihovňu najviac na 20 zl. šacovať budú, bo tomu nik nerozumie. Vy zaplatíte Erbsteuer.

Tvoja švagriná sa vyslovila, že chce mňa mať za tútora, a tak keby ste i Vy mne dali svoje plnomocenstvá, mal by som voľné ruky. Píš to tiež Samovi.

Intibus^[28] mi urobil protiveň. Vypísal zbierku verejnú v Novinách na pohreb a nemoc Lajka. Ja som ho hneď zacapil v Novinách. Budeš čítať. Ja grajciarovo-zlatovú zbierku nechcem; jednotlivci ale, čo si za povinnosť majú viac dačím prispieť, i tí nech dajú, čo môžu. Horník^[29] napr. mi dal 40 zl. v str. A vieš, na aké škandály vychádzajú u nás zbierky verejné. Čo urobili s pomníkom Hollého; nechceli by sme, aby kto k tomu po zlatom dával, ako Lichard a Podebradský.^[30] S Kostičom mám babračku. Kuzmány píše a sťažuje sa, že Lajko takou smrťou zo sveta zošiel!! To aj on, chudák, hovorieval. — K tomu chce Kuzmány, aby som mu stav detí opísal — neviem nač mu to. Ich vek a pohlavie.

Podebradský poslal mi peknú básničku na smrť jeho. Vskutku je pekná. Druhý raz Ti ju pošlem.

Tvoj list som čítal švagrinej. Videl som tam, žes’ slová, čo som Ti dal od Minicha odkázať, zle rozumel. To jest o poslatí peňazí. Pritvrdos’ to rozumel a nemals’ k tomu práva. Taktiež čo sa Emresovho vypovedania dotýka. On to sám spolu žiadal, a keď bolo vždy len jednako, nebol treba. Emres ho secciroval, dôjdúc predsa sem, ale len po smrti. My máme svedomia čisté, tak ako ten sneh, čo na jeho hrob napadol, že sme urobili, čo sme mohli.

Pozdravuj sestru; peniaze na pošte reklamuj a píš skoro, alebo príď k Tvojmu tiež

osirelému Janovi

Švagriná a ja, ako tútor budúci, odriekneme sa majetku trenčianskeho v interese sestry. Maj Sama tiež na to a dajte to prepísať na sestru.