ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tešín 18. novembra 1869

Brat môj!

Obidva Vaše listy som dostal, i boli mi veľmi milé; tešil som sa zvlášť nad tým, že sa naši bratia pomaly začínajú obzerať po tom, ako by sa mohla znova vzkriesiť a obživiť vetva tá v literatúre našej mladistvej, o ktorú som sa ja dakedy bol podľa slabých síl svojich zasadzoval.

Pri tom všetkom ale mi je veľmi ľúto, že ja z mojej strany Vaše podujatia teraz na žiaden spôsob podporovať nemôžem. Francisci vyjednával so mnou o odstúpení rukopisov mojich povestí, už od rokov u Krčméryho zaležaných,^[83] dal si ich i bez môjho určite vysloveného privolenia doniesť a vydá ich v prospech matičného domu.

Nie lepšie sa mi to vodí s básňami alebo povesťou pre Váš almanach. Hŕbu básničiek som už pred rokmi popálil až do knota a povesti hotovej nemám, ačpráve plánov dosť.

Ráčte teda odpustiť, že som nie vstave z akéhokoľvek ohľadu žiadosti Vaše vyplniť. Ak pán boh dá zdravia a šťastia, budem sa na rok usilovať v prvej línii dačo pre Vás napísať.

Buďte mi srdečne pozdravený,

Váš srdečne oddaný

Kalinčiak

*

Martin 3. februára 1870

Brat môj!

Alea jacta est.^[84] Včera som zaslal ministerstvu oznam o prenesení Sokola na mňa, a dnes pozvanie ku predplatku i do Vedomostí i do Obzoru. Ja som Sokola od troch rokov nevidel, a v Turci nedajbože ho dostať; predvčerom ale po dlhom modlikaní mi predsa prišli dve posledné čísla z m. r. do rúk k môjmu najväčšiemu podiveniu takého mĺkveho a vlastne žiadneho obsahu, že mi až vlasy dupkom vstávať začali. Taký časopis sa sám seba debankovať musel, a preto som meno jeho na Orla premenil. Predplatky som zas len vypísať nemohol nikam, bo v tých dvoch číslach ani zmienky niet o cenách, a krem toho žiadna duša o tom ani slova povedať neznala. Včera večer ale som našiel v čitárni ročník 1866, bezpochyby Sasinkom tam pre mňa položený, takže som oznamy len dnes mohol vyplniť a doplniť.

Pri takej mizérii bolo teda rezkejšie vystupovanie nemožné. S troma prvými číslami by som rád byť do konca apríla hotový a tak Vás prosím o ich skoré zostavenie. Z listu Vášho vysvitá, že ste Vy hádam jediný, ktorému celá záležitosť najviac na srdci leží, a tak odpustiť ráčite, keď na Vašu zaujatosť najväčší akcent kladiem. O predplatky nemám tak veľký strach ako o zaviaznutie v prácach. Myslím, že dobre znám svet náš. Vy ste jediná nádeja moja, hoc Vás osobne neznám.

Kadenáhle ohlas môj vo Vedomostiach uverejnený bude, ráčte mi hneď práce pre prvé číslo odoslať, aby sa čím skorej k tlači pristúpiť mohlo. Na predplatky sa čakať nebude; 500 ex. dám tlačiť, pričom i obálka rady priateľov, aby sa zväzky nerozsypávali. Vaše meno príde tiež do podpisu ako spolupracovníka. — Na čelo prvého zväzku dám vytlačiť prológ, ktorý, myslím, Vám odoslať netreba.

Sasinek Vás srdečne pozdravuje.

Ja ale Vám privolávam: Dobré s nami a zlé od nás.

Váš úprimný ctiteľ Kalinčiak

*

Sv. Martin 20. februára 1870

Brat môj!

I rukopisy i Váš list som dostal. Ďakujem Vám za také skoré zostavenie prvého čísla. Dal by som bol hneď rukopisy do tlače, ale tu čakajú na lis, ktorý už pred dvomi týždňami z Viedne mal byť odoslaný, po druhé i s predplatiteľmi to dákosi nejde. Je ich doteraz asi 40 zapísaných, medzi ktorými skoro zväčša výmena a grátis exempláre; z druhých sú predplatky, lebo nedostatočné alebo ani neposlané, bo sa medzi nimi 2/3 síce zapísať dali, ale peniaze neposlali. Tak teda veci teraz stoja.

V prvom čísle vyjde na čele môj oznam asi 2 strany a potom jedna moja básnička. Ander^[85] hovorí, že je rukopisov asi na 5 hárkov zamnoho. Čo tu vynechať, ešte neznám, s istotou myslím ale, že najviac z najslabšej práce, t. j. Tomášikovej povesti. — Ale prepánaboha, načo Vy to všetko odpisujete? Dosť je práce opraviť a s tým koniec. Verím Vám rád, že ste museli na tom vo dne v noci pracovať, čo je veľmi zbytočné. Škoda, že humor vystal. Ja z mojej strany mám už koncept povesti pre jedno číslo hotový. Škoda len, že Tomášik skoro o tom istom predmete píše čo ja. No ale to nič nerobí. Tomášikovi sú historické dátky hlavným predmetom, mne ale len bočnou vecou. Historická povesť sa nikdy tak nenastínuje, ako to Tomášik robí.

Z ohľadu pravopisu som tiež začal dačo opravovať, ale sa to previesť nedalo. Ja som proti mnohým ä, ô, ľ, ti, a vynechávaniu potrebných hlások asi tak ako i proti ich kopeniu len pre odvodzovanie slov a samú analógiu.

Teraz k Vášmu listu. Tu teraz velínového papiera ešte niet, koľko by ste Vy požadovali; Sasinek ale myslí, že papier v tlačiarni je taký čistý, že velínu vlastne ani netreba.

Čo Pauliny vlastne chcel s pokračovaním Sokola, neoddajúc ani Vám ani mne nič, neznám; mne to tak prichádza, ako čo by bol chcel len bláznov do sveta pustiť. Ja nemám ani litierky hotovej okrem začiatku mojej povesti, a ani pomôcok ku prekladom, bo mi redaktorstvo doteraz nikdy ani len na um neprišlo. Čo teraz teda začať? Z prsta sa to vycicať nedá. — Že máte teda hlavu takú ako kôš, verím Vám vďačne. Nebolo by dobre písať Paulinymu, aby Škarnicla^[86] napomenul, žeby vydal a odoslal rukopisy sem, ak nejaké má u seba?

Nezabudov (ktorý je to Nosák a čo je?) mi zaslal jednu bájku Krylovovu a Turčan 3 básničky bez ceny.

Malá kronika teraz vystať musí, bo som si posiaľ nič neznačil, literárne zprávy sa ale pozbierajú ešte; v kasíne nemáte nič, okrem „N. fr. Presse“.^[87] Dopis o slávnosti svätomartinskej bol by vítaný; nič je to, že o nej osobitná brožúrka už vyšla.

Vaše meno bude podpísané „Ondrej Sytniansky, riadny spolupracovník“.^[88]

Vašich predplatiteľov som naznačil.

Predplatky na „Tábor“ sa tu zo žiadnej strany nezbierali, myslím ale, že keď dielo vyjde, páni sa predsa do práce priberú. Dajte podľa mojej mienky len 500 výtlačkov tlačiť. Teraz už toľko časopisov, a naši páni všadiaľ chcú len s tlačou špekulovať; kde ale obecenstvo? Toto bude odoberať Hlásnika a Obzor, pretože sú to noviny lacné a čiahajú len do odboru každodenného života.

Kohúta^[89] nieto doma; išiel pre ženu do Gemera; kadenáhle sa navráti, predložím mu Vaše otázky.

S tým sa Vám do priateľskej priazne porúčajúc, zostávam

Váš vždy úprimný priateľ a brat Kalinčiak

*

Sv. Martin 4. marca 1870

Brat môj!

Naše akcie zle stoja. Doteraz sa prihlásilo 66 predplatiteľov do Orla, medzi ktorými je 11 výmen a grátisexemplárov, 24 zaplatili od štvrťroka do celého, a 31 sa len jednoducho prihlásilo bez groša. Obecenstva teda vlastne nemáme, a peňazí, čo dostačujú na vydanie 1. čísla. Quid consilii?^[90] Naša dobrá vôľa tu nepostačuje. Vydať prvé číslo? Načo? Keď beztoho dnes alebo zajtra zaviaznuť musíme. Rady tu nik dať nemôže, len ten, kto by zabezpečil náklad celého ročníka. Moja mienka by teda nateraz bola nasledujúca: Hneď v prvom čísle „Národných novín“ dám ešte raz ta znejúci oznam uverejniť, že kadenáhle sa toľko predplatiteľov zíde, čo by sa mohol náklad 6 čísel zakryť, prvé číslo vyjde; keby sa toto ale priebehom jedného mesiaca nestalo, predplatky zasielateľom nazad pošleme. Ja som, pravda, pritom najutrápenejší človek; knihy, slovníky atď. som si objednal a teraz plať, človeče, z ničoho. Ostatne i tak, i tak bez Vašej mienky i tu nič podujať nechcem, prosím Vás teda o vyslovenie mienky Vašej. Moje obavy sa uskutočňujú, a preto by som myslel, že by sto ráz múdrejšie bolo každú možnú blamáž hneď a priori prekaziť, ako keby sme mali potom na zlý spôsob naviaznuť.

Ja na povesti „Orava“ pracujem, a nedám sa mýliť ničím v práci; keď ináč nie, vydám prácu sám osebe.

Ferienčik má sem pozajtra prísť. Co to będzie, co to będzie?

Váš vždy úprimný priateľ Kalinčiak

P. S. Dnes sa ohlásili 4 predplatitelia, ergo = 70

*

Sv. Martin 4. marca 1870

Brat môj!

Sotva som Vám list odoslal, a tu Váš dopis. Vaša žiadosť sa Vám vyplní, akonáhle Vám udaný sa počet do 100 vystúpi. Doteraz tomu prekážal i lis, ešte vtedy nedošlý, i práce tlačiarske, takže my hádam len poslední na rad prídeme. Poručenobohu! Začneme to predsa. Trnavský dopis mi je veľmi vítaným, bo ním začneme literárno-umelecko-vzdelanostné dopisy. Že s tým Janko začal, nekonečne ma teší; do pleták a do časových hádok ma nič. My stojíme výlučne len na stanovisku osvety a vzdelanosti. Pristrihol som dopis, že budete mať z neho radosť.

Kalinčiak

P. S. S „Táborom“ musíte počkať, bo ešte nemajú litier, kadenáhle tieto prídu, dajú Vám na známosť.

*

Sv. Martin 15. marca 1870

Brat môj!

Mám Vám na dva listy odpovedať. Na prvnejší hovorím, že z ohľadu vysokých predplatkov i pravdu mať môžete i nie. Prídúc do Martina, v celej stolici som 3 posledné ročníky (t. j. Sokola), okrem dvoch najposlednejších čísel, dostať nemohol. I udal som predplatnú cenu podľa ročníka 1866, ani vo sne netušiac o tom, že by Pauliny bezo mňa iné poriadky zavádzať chcel. Naše oznamy sa križovali i hrali sme sa tak v úplnom slova zmysle na kolimbabu. Také procedúry ja nenávidím; nech človek vždy zná, na čom je, aby ani seba, ani druhých, ani vec samu, o ktorú ide, verejne debankovať nemusel.

Prvé číslo Orla som dal už pred 10 dňami do tlače, ale posiaľ ani slova o sadzbe. Nemajú tu ešte ani dostatočných litier, ani sadzačov, divákov ale každý deň kopu, čo sa im v uzučkom lokáli ani pohybovať nedajú, bo tlačiareň je tu ôsmym divom sveta. Päť centov litier leží teraz v Tešíne, a hádam okrem toho ešte dva razy toľko má prísť z Prahy, ale kedy, sám boh zná. Z tohto môžete uzatvárať na tunajšie tlačiarske primitívne pomery a vysvetliť si, že zodpovedajú Vám o tlači Tábora páni len tak krutikom-chvostikom. Mne sa to všetko nepáči.

Dobre, že pracujete na zostavení 2. čísla; ja by som ho rád, len čo bude tlačiareň v stihu tlačiť ho, vydávať hneď, aby sa slovu dostálo, bo nám len solídne udržanie slova na nohy môže pomôcť. Podľa Vašej žiadosti príde do 2. čísla, hoci proti môjmu plánu, počiatok Oravy, bo s „Vešelínom“ len zabŕzť môžeme. Prvé číslo zas bude značne poprekrucované, takže Vaša nórska povesť vystane, aby sa nevidelo, že v 1. čísle len jedna ruka pracovala. Na šťastie došiel Palárikov list a dnes Hečkov^[91] rukopis, takže sa môže aspoň 5, 6 mien podať. — Z Oravy dokončujem ôsmy hárok a krem toho prekladám jednu krátku poviedku od Krasického^[92] i srbské pojednávanie Radetića o srbských piesňach, pričom sú mi veľmi na pomoci Vukove zbierky.^[93] — Hečko mi práve dnes poslal dve pojednania o výchove. Uverejníme to v 1. čísle čiastočne.

Odberateľov spolu s výmenami a grátisexemplármi je dnes 146 a v kase mám horribile dictu^[94] dačo vyše 200 zlatých. Či som nie pán? Najradšej by som si muzikanta držal či už to z radosti, a či aby zahúdol na umieráčik. Z Gemera predplatil Tomášik 1 fl.^[95] 50 gr. a čítací spolok na Kokave podobne, z Liptova 3 predplatky a z Oravy podobne. V Sv. Martine 32 predplatkov. Kde je teda naše čitateľstvo? Ferienčik ale hovorí, že to všetko nič nerobí, aby sa len posielali noviny i takým, čo sa nehlásili, lebo že by ináč z toho aprehencie mohli povstať.

Korektúru bude viesť profesor Nedobrý, bo ja z mojej strany nechcem, aby sa svet podľa mojich ortografických idiosynkrasií riadil. —

Russelove^[96] udania sú pravdivé. Hečko dostane podľa Vášho želania tiež grátisexemplár ako spolupracovník. Russel i Hečko sa mi páčia. Prvému som písal, druhému tiež odosielam odpoveď dnes. — Žiaci dostanú celý ročník za 3 zl. Čajku^[97] som zapísal.

Váš oznam o Tábore dám otlačiť; z mojej strany som už v záležitosti jeho hovoril dosť, ba práve dnes som na to znova narážal i myslím, že sa Melfelber^[98] toho zaujme.

Dopisov, okrem Hečkovho, nedostal som žiadnych.

Súriť, žeby Tábor čím skôr do tlače prišiel, nemôžem, znajúc, že ani sadzačov dostatočných, ani litier ešte nemajú.

Píšte čím skorej, bude mi vždy vítaný list Váš.

Boh s Vami, Váš úprimný ctiteľ Kalinčiak

Verte:

Rád by som bol, keby si v Orlovi odporné si slovenské stránky ruky podali, však je to beztoho pôda neutrálna, i začínam veriť, že sa to podarí. Len povesť Tomašikova ma strachom naplňuje, lebo dačo podobné bude hádam žiadna živá duša nechcieť. Ale ubi ibis contra noctem,^[99] hriešny človeče, quando tibi ita valde plniť?^[100] Aby som dobre po latinsky hovoril.

*

Turč. Sv. Martin 18. marca 1870

Brat môj!

Vy ste celá železnica. Sotvaže človek odpíše list — tu odpoveď; sotvaže vyjde číslo daktorých novín a Vy ste tu. Takí ľudia práve sa mi páčia. My sme sa, pravda, nikdy nevideli, ale keď písmo Vaše na adrese uzriem, nuž ma to vždy dákymsi elektrickým ruchom naplňuje. Zvedavý som vždy, čo píšete Vy.

Dnes som počul, že vraj začínajú už sadzbu Orla; tlačiareň litier nemá, hoci okrem strojmajstra a faktora päť sadzačov. U nás je mnoho pánov mysliacich, že nám i tresky a plesky pomôžu; ja som odpornej mienky, bo tlač Orla len nikam prísť nemôže. — Besednicu z 2. č. NN som si dnes zvlášť prečítal, ale nie som vstave vyčítať medzi riadkami, že by tam dačo bolo oproti Vám namierené. Pisateľ fejtónov NN je vraj Č., či tohto bol aj článok menovaný, neznám. Keď ste Vy Tábor v decembri nevydali a ja Orla, to iste nie naša vina. Rukopisy sú tu, i ležia dávno tu a predsa cicho wszędzie, głucho wszędzie.

Z ohľadu korektúry odpovedám, že sa ja z mojej strany do tohto osieho hniezda púšťať nechcem, a to preto, že mne nikdy na malichernostiach nič nezáležalo a pri našej nezriadenosti je vždy škoda času nad malichernosťami si hlavu lámať. Vaše poznámky v tomto ohľade sa mi tým väčšmi páčia, že sú spolu i moje vlastné. Pietor^[101] už desať dní býva u mňa v mojej izbe zato, že ho, chudáka, inde prijať nechceli, ale majúc už jeho ortografické teórie, korektúru mu nedávam, a on by ju hádam ani neprijal, bo pri NN je o jedno číslo viac a o jedného spolupracovníka menej.

Z ohľadu Tábora som požiadal M. práve dnes, aby sa veci zaujal, i dostal som odpoveď, že on už zbieral na Hurbana, na Orla atď. Jožka K. som tiež oslovil, i neviem, čo urobí tento.

Chuť nech Vás neopúšťa pri práci; ja som z toho ohľadu otužilý. Z jedného ohľadu sa Vaším odpovediam teším. Pochopíte teraz, prečo mi tak ťažko prichádzalo Orla vydávať. Znám svet náš, znám naše pomery i viem, že u nás mnoho kriku a málo vlny, ut figura docet^[102] u Vás i u mňa. Tu ani Bobula nepomôže, ale som Palárikovi predsa nekonečne povďačný za list jeho.

Brat môj drahý! Ja útrpnosti s Vami žiadnej nemám; nepoužívajte mne oproti podobné výrazy: O Vás len jedno znám, že ste človek činný a za vec taký zaujatý, že Vám hádam okrem Sasinka v účinlivosti skutočnej medzi nami páru niet. To som skúsil ja pri Orlovi. Niekto mnoho vraví, ale kto potichu robí, je pánom situácie.

Pracujte, brat môj, ďalej na zostavení 2. čísla, ba i 3. Orla. Pokiaľ peniaze stačia, budem ho vydávať a keby para vyšla — spánombohom. Keď naši páni chceli mať firmu mena môjho, dobre, dal som ju i nedbám potom, keď mi do Illinzov nadávajú,^[103] bo som ukázal, že ja vôľu mám, respektíve my, ale že naši páni sami neznajú, čo chcú.

Teraz, brat môj, dobrú noc; píšte, keď zastihnete a buďte presvedčený o najúprimnejšej oddanosti a priateľstve

Vášho Kalinčiaka

*

Turč. Sv. Martin 21. marca 1870

Hečkov dopis sa bude veľmi hodiť do 2. čísla. Prvé je už tak zapratané, že polovica rukopisov zostane. Dal som zvláštnu rubriku pre dopisy; pravdaže, nie klebetnicu. Beskydov urobil počiatok. Orol sa ešte len sádže. Obecenstvo Vaše je nespokojné, moje ale do sýtosti tiež. O tlačiarni teraz ani slova. Peňažne sme trochu zabezpečenejší ako predtým. Nro 183, pravda „cum partibus adnexis et cum ceteribus erroris“,^[104] ako sa dobre po latinsky hovorí.

Váš Kalinčiak

P. S. Vyzývate ma, aby som dačo napísal o ústrojnosti historickej povesti. To sa teraz ešte stať nemôže. V druhom čísle Orla bude začiatok povesti Orava uverejnený, po ktorej dokončení bude nasledovať epilóg namiesto prológu, kde sa nakrátko udá to, čo žiadate Vy. Len majte trošku pozhovenie a uvidíte, že sa zo strany mojej všetko možné urobilo. Teraz hovorím len to, že sa motívy dejov historickej povesti nalíčených len tam hľadať majú, kde sa dej začína a vyvinuje. Každé storočie a každý čas má svoje zvláštne záujmy, ktoré i zmýšľanie ľudské určujú.