ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[77]

V Tešíne 12/12 1859

Braček môj!

Ako tu bol Palárik v jeseni, uzniesli sme sa, že ja Vám tiež z mojej strany písať budem, aby ste sa na vydávanie beletristického časopisu podujali s tým mojím osvedčením a záväzkom, že každoročne aspoň jednu dlhšiu prácu preň napíšem, ale ako to už u nás ide, čas sa míňa a človek pre pletky k hlavnej veci nepríde, tak i ja až podnes k listu, keď medzitým už Noviny môj ohlas zbytočným urobili. V tomto je obsažená i moja odpoveď na Váš mne taký vítaný list. Palárik hovoril s mojím uzrozumením. Daj pán boh mnoho šťastia a zdaru.

Teraz o práci. Či budem vstave za dva mesiace dač napísať, čas ukáže, usilovať sa ale budem, aby sa to stalo, a len slovom viazať sa nechcem, lebo pri mojom postavení nikdy človek nie je pánom svojho času, a nerád čo s istotou hovorím, keď vyplnenie slova z každého ohľadu odo mňa nezávisí. Len jedno Vás prosím. Keď budete mať najprvšiu istotu o čase, v ktorom začne vychodiť Sokol, dajte mi to hneď na známosť, bo podľa toho budem potom i písať. Napíšem Vám dač liptovského — „Mních“; však znáte ten vrch pri Ružomberku.

Buďte mi naostatok ešte raz pozdravený úprimne, mnoho šťastia a zdaru Vám ešte raz prajem, lebo veru ho veľmi potrebujeme.

Váš brat a priateľ J. Kalinčiak

*

Tešín 14. februára 1861

Sokolíčko!

Idem neskoro, ale idem predsa. Už to pán boh vie, že s Vami nikdy nemôžem byť hotový. Práca, alebo jej počiatok, leží odpísaný od decembra — nezaslal som to, a dobre som urobil, bo by sme boli obaja sa len sklamali — nepísal som t. j. ďalej ani litierky. Neviem, kde sa ten čas podieva. Písal som do Gwiazdky atď., ale tu som nepokračoval — neviem prečo. Sľúbil som na pomník Štúrov 50 zl., peniaze to, ktoré mi Hurban sľúbil v novembri vrátiť — nevrátil, až vraj, keď svoju luteránsku cirkev odpredá. Zas som len zaviazol, bo to boli práve na to určené peniaze. Vidíte, tak to ide na svete. Teraz či chcem, či nechcem, posielam na tento cieľ 10 zl. s tým doložením, že len čo mi tie spomenuté peniaze vrátené budú, 40 zl. bude nasledovať. Dajte, prosím Vás, do Sokola nasledujúce prevolanie:

Roku 1849 bolo v Modre slovenské kasíno založené, ale potom generálom Alemannom zakázané, ačpráve jeho predchodca generál Gerstner jeho založenie ústne bol dovolil. Preto sa náradie nakúpené vypredať muselo, a odtiaľ utŕžené peniaze vzal p. Daniel Minich, ev. kňaz modranský, k tomu súc od všetkých účastníkov splnomocnený a prevolaný, do opatery až potiaľ, pokiaľ nejaké slovensko-národné podujatie by ich nepožadovalo. Rozhodnutie sme jednohlasne zanechali jemu samému, majúc v jeho osobnosť neobmedzenú dôveru. Peniaze vložil p. Minich sčiastky do sporiteľne prešporskej, sčiastky ich uložil u jednotlivých mešťanov. Podľa uzavretia nášho z roku 1850 prosím priateľa môjho p. Minicha, ktorý má právo podľa svojho vlastného najlepšieho presvedčenia peniaze spomenuté k tomu lebo k tomu cieľu vynaložiť, aby sa vyslovil, či by sa tých pár sto zlatých na pomník Štúrov obetovať nemohlo —

Kalinčiak

Predplatok na Sokola posielam 3 zl.

Z predošlého roku som 8. číslo Sokola nedostal.

V povesti budem teraz pokračovať, kedy ju ale odošlem, neviem.

Boh s Vami. Pozdravte Šuhajdu a Landerera.

Váš vždy verný Kalinčiak

P. S. Knihovni c. k. ev. gymnáziu v Tešíne darovali kníhkupci v Ľvove, p. Milikovski 153, p. Jabloňski 23, p. Wild 22 diel i z viacej zväzkov záležajúcich, takže sa zvláštny oddiel kníh poľských pri tomže gymnáziu založiť môže a to podľa príkladu knihovne česko-slovenskej.

Oznámte to v Sokole; budete v tom prvý. Rozumiete ale vec? — pravda, rozumiete.

*

V Tešíne 19. februára 1861

Sokolíčko!

Sotva som Vám list odoslal, boli spomínané peniaze tu. Vidíte, Jožko Hurban je statočný človek. Posielam teda ďalších 40 zlatých na pomník Štúrov.

Boh s Vami. Písal by som dač, ale mám hrozne mizerné procesy s vojskom, menovite s jedným plukovníkom tu stanujúcim, tak je týždeň zas preč.

Zdrav sa majte, Váš Kalinčiak