ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Od roku 1553, ako Turci zaujali hrad fiľakovský v Novohrade, snažili sa úsilne tamejší pašovia, aby dostali do svojej moci aj Gemer, tým cieľom dobýjali najprv zámkov na pomedzí gemerskom-novohradskom, menovite Hájnáčky (Ajnácskő) blízko Rim. Soboty, ktorý po veľkom namáhaní aj dobyli, ale ho zase utratili; načo si potom sami vystavili pevnosť Sobôtku v blízku Rim. Soboty r. 1555, a stojac takto pevnou nohou v Malohonte, považovali ho spolu s Gemerom ako za právne poddaný a poplatný pašovi fiľakovskému. Keď ale Gemerci, ktorí riadne a ochotne splácali daň kráľovi svojmu, nechceli ani sa podrobiť na platenia dane aj pašovi, ani uznať jeho svrchovanú moc a vydať sa za poddaných sultánových: vtedy nastaly prežalostné časy; lebo pašovia fiľakovskí vysielali každý druhý lebo tretí rok tak rečených „martalúzov“ t. j. turecké vojenské a to silné čaty k násilnému vyberaniu daní, a ku hroznému pokutovaniu obyvateľov, že daň do Fiľakova poslať premeškali a preto pustošenia, vraždenia a zajímania ľudí do rabstva, vypaľovania osád, násilenstva a všelijaké možné ukrutnosti, ako aj zajímanie dobytka dobývania zámkov, väčšie a menšie boje a bitky sa v Gemeri v tomto čase vždy opakovaly.

Z pomedzi mnohých týchto a hroznými ukrutnostiami sa vyznačujúcich nájazdov tureckých pripomeniem niektoré:

Už roku 1542 dľa nápisu v Čiernej Lehote nájdeného, Turci a Tatári pustošili Gemer.

R. 1556 vyvolal odbojný Bebek Turkov ku svojej pomoci, a s ními spolu porazil cisárskych vodcov pri Krásnej Hôrke; Turci v ten čas prenasledovali cisárskych až po Dobšinu, mnohých pobili a 30 ľudí odvliekli do zajatia. Tohoto roku v pozdnej jaseni fiľakovskí Turci prepadli Jelšavu a vypálili ju, pritom ale 400 pochytaných ľudí odviedli do otroctva.

R. 1558 vypálili Plešivec a spustošili celú Suchú dolinu od Agtelku po Putnok; v ten čas ale od Bebeka pri Šajókőze boli na hlavu porazení.

R. 1560 chytili Turci úkladne Bebeka a odvliekli i s druhými do zajatia.

R. 1561 spustošili dolinu Štitnickú.

R. 1562 spustošili Muráňsku dolinu, a prišli až pod hradby Muráňskeho zámku, vidiac ale, že sú nedobytné, s mnohou korisťou vrátili sa do Fiľakova.

R. 1567 zlúpili a poplienili okolie Putnoka a Rimaséču.

R. 1572 olúpili a vypálili osadu Rédovú a odvliekli veľa zajatých.

R. 1573 zpustošili okolie Putnoka a Siksavy, kde ale boli na hlavu porazení.

R. 1584 v noci prepadli, vypálili, a spustošili Dobšinu, a množstvo ľudu odviedli do zajatia.

Roku 1588 od Siksavy, ktorú vypálili, vrútili sa Turci do Gemera, ale Gemerci v bitke nad nimi zvíťazili a ich odrazili, skoro za tým odobrali im aj Fiľakovo, zkadiaľ tak mnohé lúpeže, vraždy, krveprolievania a ukrutnosti boli prevodili. Nie dlho sa ale Gemerci tešiť mohli po dobytí Fiľakova z vyžiadaného pokoja, lebo skoro za tým, a síce r. 1596 dostali Turci Jáger do svojej moci, odkiaľ potom ich čaty dochodily zase do Gemera k podmaneniu si stolice a k vyberaniu dane. Predsa ale jágerskí Turci boly miernejší a nerobili toľké neľudské ukrutnosti ako niekdy fiľakovskí; preto však docielili temer toho, čo si žiadali, že si tak rečeno celú stolicu kus po kuse podmanili — vyjmúc Muráňsky zámok a okolie — lebo r. 1612, keď sa v Gemeri 196 takrečené porty dohromady počitovaly, už len 8 porty boly kráľovi poddané, ostatné ale všetky boly Turkom poplatné. Keď ale daktoré mestá a osady daň, ktorú Turci požadovali, neposlali, pomstili sa za to Turci jágerskí, menovite r. 1651 prišli na plieň do Gemera, žiadali daň, bili zemänov, kaštiele vyrabovali a vypálili a chceli zase prepadnúť i Muráň.

Tak tedy Gemerská stolica bola po dlhé časy rejdište Turkov, a ich panstvo sa tu hneď na väčšiu, hneď na menšiu čiastku stolice rozprestieralo, a zámky pohraničné, ktoré obsadzovali vojskom a čiastky Gemerci z čiastky Spišiaci, boly v rozličných týchto dobách, zprvu Putnok, Žirkovce, Hajnačka, pozdejšie, keď už viac ako pol stolice bolo v moci Turkov, Plešivec, Balog, Muráň, ba naposledy i Hucín pri Jelšave.

Ešte r. 1682 platili Gemerci daň Turkom do Jágra 40 mariek zlata, čiže 40000 uhorských zlatých, ktoré sa vyvrhly na obyvateľov dľa komínov, t. j. od domov, a síce rovnako od chudobných, ako od bohatých. Tak tiež posielala Gemerská stolica svojich poslov niekdy až ku Kapudan-Bašovi do Budína. Až potom, keď kráľovské vojsko r. 1687 dobylo Jáger, mali Gemerci od Turkov pokoj. Jak mnoho ale až po tento čas snášali a pretrpeli, vidno i z toho, keď povážime, že Gemerci od r. 1653 i do Košíc, ako na pohraničnú stanicu, svoje vojsko posielať museli, a krem toho i na stanicu Putnok, Senderovo, Onod, Fiľakovo, Balog a Muráň; všetky tieto zámky museli zásobiť potravou, drevom atď. Na Muráň ku pr. musela stolica Gemerská posielať mesačne 12.000 kusov sviec od r. 1647 až do r. 1714.

Lazar Švendy r. 1566 zámky Bebekovské pre jeho odboj a spojenie sa s Turkmi dobyl a rozrúcal, ako Gombaszeg, Plešivec, Krásnu Hôrku (ktorá ale hneď za tým bola znovu opravená) a Szadvár v Turňanskej stolici; druhé ale zámky, ako Hajnáčku, Hodejovo atď. boly hneď od našich, hneď od Turkov dobyté a porúchané, a tie, ktoré ešte z doby Tureckej boly pozostaly, boly konečne všetky, okrem jedinej Krásnej Hôrky, od vodcov cisárskych v posledných búrkach Tököly-Rákocovských rozborené, ako na pr. štitnický a hrachovský zámok. Lebo domáce rozbroje dotkly sa Gemerčanov veľmi citeľne, keďže sa tunajšie zemänstvo v ních rozhodne zúčastnilo.

Najprv síce po čas búrky Bočkajovskej gemerskí dynastovia boli rozdvojení, tak, na pr. starý Tomáš Séchy, župan gemerský, držal s kráľom, syn jeho ale Juraj s Bočkajom, a Hajdúci pokúsili sa i o to, aby dostali do moci Muráňsky zámok, ale cisársky vodca, Fridrich Kollonič, rozohnal ich. Na to cis. vodca Basta, zbil vojsko Bočkajove pri Ožďanoch, a obrátiac sa hore Gemerom ku Košiciam, v Tornali zastanúc, pustošil dolný Gemer, menovite okolie Žirkovského zámku, majetok Juraja Széchy, a keď tenže Basta r. 1605 zase pri Senderove a Edelíne zbil Bočkajovcov, vtedy vojsko jeho okolo Putnoka riadilo tak, akoby v nepriateľskej zemi. Zase na to r. 1607 Bočkajovi Hajdúci lúpili a drancovali okolo Putnoka. Krem toho našli sa medzi gemerským zemänstvom i takí, ktorí potajme s Turkami držali, a ím zprávy posielali o všetkom, čo sa v stolici dialo, takže stolica bola donútená naproti takýmto, ako zradcom vlasti, r. 1618 ustanoviť ťažké pokuty.

Počas povstania Bethlenovho od r. 1619 takže znamenitá čiastka gemerského zemänstva pod vodcovstvom Juraja Séchy pripojila sa k nemu a započala boj vypálením kláštora Jasovského.

Za povstania staršieho Juraja Rákócyho, — jeho manželka bola dcéra Lorándfyho pána v Žirkovciach a na Hodejove — takže gemerské zemänstvo z najväčšej čiastky spolčilo sa s ním, ako aj páni Muráňského zámku, Mária Homonay de Drugeth, vdova Juraja Széchy a jej dcéra Eva Ilésházy verne sa ho pridŕžaly.

Nadovšetko ale sprisahanie Vešelíňovské na Muráňskom zámku r. 1616 bolo osudné, a strastiplné pre celý Gemer, lebo všetci čelnejší gemerskí zemäni, vyjmúc Andrášyho z Krásnej Hôrky, boli v ňom zaplatení, a z príčiny tej vodcovia císárski: Spankau, Kopp, Leslye, vojvoda z Holšteinu a Karol z Lothringu, tunajších zemänov, ako aj ev. kňazov chytali, väznili a ich zámky a statky pre kráľovský fiscus pozaujímali. Áno aj celé obyvateľstvo snášalo premnohé nátisky od cis. vojska. Zemäni ale, ktorých mená sa našly v popise sprisahancov na Muráňskom zámku, dostali na znak toho cedulky od vodcov cisárskych a prezývali ich: „nobiles cedulati“.

Za čas povstania „Malkontentov“ r. 1678 najprv Michal Teleky Gemerčanov poznovu vyzval do boja a sám Emerich Tököly, s vojskom svojim položiac sa pri Rožňave táborom, rozpísal po Gemerskej stolici všeobecnú insurrekciu, žiadajúc krem toho od stolice 1000 zlatých, 100 koní a zbroj. Za tým r. 1680 Tököly po druhý raz zase ležal táborom pri Rožňave, a v ten čas sa gemerské zemänstvo úhrnom pridalo k nemu, takže r. 1683 s pomocou Gemerčanov zaujal i muráňsky zámok; ale po rozhodnej porážke Turkov pri Viedni, napadnutý zo všetkých strán od vodcov cisárskych, Tököly nemohol odolať toľkej presile, lež bol prinútený k útoku, a cis. vodcovia: Kopp, Carabelli, Štefan Čáky a Fraňo Barkócy ťažké za to dane nakladali Gemerčanom a utiskovali ích náramne; čím viac sa paša jágerský pomstou vyhrážal tým, ktorí by rozkazy cisárskych vodcov poslúchať chceli. Po zpomenutej porážke Turkov pri Viedni značná čiastka pomocnej armády poľskej pod veliteľstvom grófa Dünevalda hore Gemerskou stolicou navrátila sa do svojej vlasti.

Konečne keď Fraňo Rákócy z Viedeňského Nového Mesta ušiel zo žalára, vtedy už jeho vyzvanie na gemerské zemänstvo nemalo veľký účinok, lebo ačkoľvek Rákócy rozhodne to žiadal, aby každý zemän osobne sa dostavil pod jeho zástavy, predsa nie veľmi veľká čiastka poslúchla ho, takže spoločník jeho Mikuláš Bertsényi r. 1704 požadoval zase od stolici Gemerskej pechotu, od každej porty, načo sa mu podarilo zaujať Muráňsky zámok, na ňom usadil svoju manželku, ktorá tam 2 roky prebývala. Ešte síce i r. 1708 Rákócy s vojskom prezimoval v Rožňave, ale už r. 1709 zámok Muráňsky od cis. generáľa Karda bol zaujatý, a celá Gemerská stolica kráľovi v poslušnosť zase nazpät privedená, od ktorého času v pokoji sotrvala.

O dobe ale tureckej v Gemeri ešte i to doložiť musím, že sa peniaze turecké, ako aj krivé ich meče, samopaly (dlhé pušky), handžiary (dlhé nože), piky, ostrohy, gule, väčšie i menšie, v našom Gemeri dosť zhusta nachodia.