Zlatý fond > Diela > Pamätihodnosti Muránskeho zámku


E-mail (povinné):

Stiahnite si Pamätihodnosti Muránskeho zámku ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Samo Tomášik:
Pamätihodnosti Muránskeho zámku

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Jaroslav Merényi, Katarína Maljarová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 114 čitateľov

Muránsky zámok - obávané zbojnícke hniezdo

Okolo roku 1500 bol Muránsky zámok v majetku veľmi bohatej a vznešenej rodiny Tornallyaiovcov. Jakub Tornallyai zanechal jediného, iba štvorročného syna Jána, ktorému poručil hrad so všetkým svojím imaním a zároveň v testamente určil za chlapcovho tútora a správcu panstva Mateja Bašu z Čoltova, svojho blízkeho príbuzného.[15]

Tento Bašo bol naskrz lakomý človek. Odstránil, olúpil a usmrtil každého, kto sa postavil do cesty jeho zločinným plánom, alebo kto preukázal lásku a oddanosť opustenému chlapcovi. Zavolal na hrad obidvoch svojich bratov, Martina a Demetera, a s nimi aj viacerých spriatelených šľachticov; chlapca poslal pod zámienkou, aby získal rytierske vychovanie a mohol byť vycvičený v rytierskom remesle do Poľska k Jánovi Tarnovskému, vznešenému a s nebohým Tornallyaiom spriatelenému magnátovi.

Skoro nato Bašo naverboval a na svojom zámku postupne nazhromaždil čoraz väčšiu skupinu bitkárov, pozostávajúcu z chýrečných zbojníkov a zločincov rozličných národností, Maďarov, Slovákov, Rusínov, Poliakov, a aby ich mohol platiť a vydržiavať, zorganizoval ich na spôsob zbojníckych bánd. Tieto skupiny zbíjali a vypaľovali od roku 1528 okolité osady a mestá v Gemeri a na Spiši, prepadávali majetky šľachty, nepriateľsky zmýšľajúcej o Bašovi, najmä ničili majetky mocných Bebékovcov a tiež ulúpili zvony z veže v Rimavskej Sobote, aby z nich dali liať delá. Zbojníci z Muránskeho zámku podnikali veľké nájazdy až do Poľska, do Sliezska, ba až do Moldavska a takýmto spôsobom zhromažďovali na hrade veľké poklady.

Krajinskej vláde a samému kráľovi Ferdinandovi prichádzala jedna ponosa za druhou na bezočivého lúpežného rytiera. Nakoniec, keď sa jeho zločiny zavŕšili nočným prepadom kláštora, dostihla ho trestajúca Neméza.

Na Spiši stál na jednom vrchu oproti Hrabušiciam kartuziánsky kláštor „Na skale“, latinsky zvaný Lapis refugii, čiže Skala útočišťa. Sem zhromaždili susední mešťania a šľachtici svoje cennosti, aby ich tu ukryli, pretože verili, že ich poklady budú na tomto tichom, vznešenom a posvätnom mieste najlepšie ukryté a zabezpečené pred každou kmínskou bandou. Rovnako aj kláštorný kostol vlastnil veľa drahocenných predmetov zo zlata, striebra a drahokamov. To všetko bolo dobre známe Bašovi. Už dávno bažil po tom, aby odviezol všetky tieto poklady do opatery na Muránsky zámok. — Na jeho rozkaz vytiahol z hradu silný oddiel zbojníkov cez Hranovnicu na Spiš, odtiaľ sa pustil na juh smerom na kláštor a skryl sa v blízkej hore. Neskoro v noci, keď kláštorní bratia upadli do hlbokého spánku, vydriapali sa zbojníci na múry, vylomili brány a vrútili sa do kostola. Úplne ho vylúpili a zničili v ňom všetko, čo bolo cenné, potom kláštor zapálili, až celý zhorel. Od toho času zostal kláštor v zrúcaninách. Po čine odtiahli zbojníci, bez najmenšej výčitky svedomia, hrdo a triumfálne na svoj hrad Muráň.[16]

S odporom a desom rozprával ľud o mrzkom čine Mateja Bašu. Šľachta volala po pomste a odplate, vysoké duchovenstvo, do hĺbky srdca zarmútené a zatrpknuté, obrátilo sa s naliehavou prosbou na kráľa, aby zvolal čo najskôr krajinský snem, kde by sa rokovalo o tom, ako vykoreniť zbojníctvo, ktoré sa veľmi rozmnožilo, a najmä o tom, aké kroky podniknúť na potrestanie dvoch lúpežných rytierov, ktorí zabudli na svoju česť a boha, Bašu na Muráni a Balassu v Leviciach.

Kráľ Ferdinand zvolal snem roku 1548 a pred zhromaždenými stavmi držal ostrihomský arcibiskup plamennú reč proti bezohľadnému zbojníkovi a hanobiteľovi kostolov Bašovi na Muráni. Nato bol Bašo výrokom krajinského snemu vyhlásený za zradcu a nepriateľa vlasti a bolo rozhodnuté viesť proti nemu aj proti Balassovi vojenskú výpravu.[17] Kráľ potvrdil rozhodnutie snemu a zároveň vymenoval za vrchného veliteľa vojenského zboru, povereného exekúciou, grófa Mikuláša Salma.

Bašo, informovaný o blížiacom sa nebezpečenstve, rozhodol sa bezočivo a opovážlivo postaviť sa na odpor kráľovskému vojsku vo svojej, ako sa domnieval, nedobytnej pevnosti. Pripravoval sa na zúfalý odpor, vrchné velenie zveril svojmu vo vojenských veciach skúsenému bratovi Martinovi, naverboval ešte viac ozbrojeného mužstva, zhromažďoval proviant a muníciu, opevnil a rozšíril hradné múry, a predovšetkým dal nanovo vybudovať východnú časť múrov.

V Gemeri mal Bašo úhlavného nepriateľa[18] v mocnom Fraňovi Bebékovi, ktorého majetky viac ráz ozbíjal a zničil. A práve tento Bebék dostal kráľovský rozkaz, aby hlavnému veliteľovi Salmovi pri obliehaní Muránskeho zámku zo všetkých síl pomáhal. Bebék okamžite vyhlásil šľachtickú insurekciu v Gemerskej stolici, vytiahol so silným pomocným zborom proti Muráňu a rozložil si tábor v doline pod hradom, kde až do príchodu grófa Salma držal obsadené všetky cesty vedúce na hrad; dal krížom cez chodníky a cesty narúbať stromy a vztýčiť nad nimi strážne veže. Okrem toho rozkázal vyrovnať a rozšíriť cestu vedúcu hore popri potoku na hrad, aby sa mohlo ľahšie vytiahnuť ťažké delostrelectvo.

Gróf Salm sa oneskoril s príchodom, lebo kráľovský veliteľ cestou na Muráň z rozhodnutia snemu napadol práve tak chýrečného zbojníckeho vodcu Balassu v Leviviach, dobyl jeho hrad a rozrúcal ho. Konečne Salm pritiahol z Tisovca. Jeho delá mohli dopraviť na hrad len s nadľudskou námahou a pomocou byvolieho a volského záprahu po zlých horských cestách, rozmoknutých ustavičným dažďom. Skoro nato dorušal do tábora cez Spiš ešte pomocný zbor s ťažkým delom zo Šarišského hradu a podriadil sa rozkazu vrchného veliteľa. Povozy a paholkov na dopravu streliva a batožín poslali spišské mestá.

Po krátkej porade sa rozhodlo, aby sa jednotlivé vojenské oddiely pohli hore na hrad. A hneď sa aj začalo dopravovať s veľkou námahou a s najväčším vypätím síl zvierat, vojska a roľníkov po lesnej ceste ťažké delostrelectvo, strelivo a zásoby potravín. Na vŕšku, na severnej strane oproti hradu, bolo umiestnené ťažké delo. Aby bolo zabezpečené proti nepriateľským guliam a chránené pred možným prepadom z hradu, bolo spevnené priekopami a valom z vykopanej zeme. Toto miesto dodnes nazýva ľud „nemecké šiance“.

Na východ od hradnej brány stála dopredu vyčnievajúca skala, ktorú dal Bašo dôkladne opevniť a zabezpečiť delami. Táto predná bašta bola významná aj preto, lebo dole, rovno na dnešnej ceste, bol dobrý prameň pitnej vody, ktorú dopravovali na hrad, lebo tam boli len kamenné nádrže na vodu a cisterny na dážď a roztopenú snehovú vodu.

Gróf Salm umiestnil ťažké delostrelectvo na nemecké šiance, gemerských strelcov a insurgentov na východnú stranu pod velenie Fraňa Bebéka; na západnú stranu postavil uhorských pešiakov; sám so španielskym pomocným zborom zaujal miesto na severnej strane, práve uprostred medzi Bebékom a Uhrami. Generála Horvatinovitsa vymenoval za plukovníka-vachtmajstra obliehajúcej armády a ten dal prísne strážiť dňom a nocou všetky cesty a chodníčky vedúce na hrad a nikoho nevpúšťať dnu.

Bašo sa nechcel nečinne prirezať na všetky tieto prípravy a zariadenia, preto dal obrátiť delá proti bebékovským šiancom a strieľať proti nim, aby osvedčil svoje pohŕdanie nepriateľskými prípravami. Predsa však, keď videl, že je čoraz väčšmi zovretý, a keď gule obliehateľov vždy hustejšie padali do hradného priestoru, začal zmýšľať inakšie a poslal vlastného brata Martina ku grófovi Salmovi ako parlamentára. Tomu ospravedlňoval svoje mrzké činy a usiloval sa vyprosiť si milosť kráľa Ferdinanda a zabudnutie všetkého, čo sa stalo. Okrem toho žiadal, aby mu bol odovzdaný do trvalého majetku Muránsky zámok — hoci dedič žil v Poľsku — a aby jeho jazde a pešiakom bol vyplatený z kráľovskej pokladnice zadržaný žold. — Všetky tieto bezočivé požiadavky Salm s hlbokým opovrhnutím odmietol a parlamentára s ostrou výstrahou odoslal na hrad.

Ešte pred obliehaním sa Bašo usiloval pomocou prostredníka vyjednávať s kráľovnou — vdovou Izabelou Zápoľskou, a žiadať jej ochranu, no keď jej radcovia, mních Juraj a Petrovics, žiadali, aby Bašo vydal najprv Muránsky zámok, na čo Bašo na nijaký spôsob nechcel pristať, vyjednávanie stroskotalo.

Keď už bombardovanie hradu trvalo niekoľko dní, ustanovil Salm útok na vonkajší múr pod hradnou bránou, práve na ten, ktorý bol delostreľbou silne poškodený. Po úpornej a rozhorčenej bitke kráľovskí vojaci dobyli baštu predného múru a všetkých jej obrancov pritom dorúbali. Odtiaľ potom strieľali na blízky hradný múr, do ktorého o krátky čas prebili široký otvor. — V tom istom čase preukázalo sedem smelých Španielov osobitné hrdinstvo a obdivuhodnú obratnosť, keď sa znenazdajky a ako mačky vyšplhali na hrad, pridržiavajúc sa výčnelkov brál a krovísk, a preskočili múry práve v tej chvíli, keď bašovskí vojaci boli zamestnaní na iných ohrozených miestach. Keď vojaci spozorovali smelých votrelcov, zhŕkli sa okolo nich, obkľúčili ich s obnaženými šabľami i strhla sa medzi nimi urputná bitka. Dvaja Španieli boli usmrtení, ostatným piatim sa podarilo ustúpiť k múrom, a hoci bolo po nich vystrelené veľké množstvo guliek, nezranení sa vrátili po skalných stenách a kroviskách do tábora, kde podali správu o stave opevňovacích zariadení.

Čoskoro po tejto udalosti dal Salm rozkaz na všeobecný útok, najmä proti otvorenej diere v blízkosti hradnej brány. Na dané znamenie zaduneli delá, k múrom pristavili obliehacie rebríky a rozpútala sa divá, krvavá bitka. V jej priebehu bol hradný veliteľ Martin Bašo ťažko zranený guľkou, ktorá mu prebila kolenný kĺb a rozdrvila nohu. Ako neschopného boja odniesli ho do východnej hradnej veže. No aj kráľovské vojsko stratilo veľa dôstojníkov a vojakov. Statočný veliteľ Horvatinovits práve vtedy, keď posmeľoval svojich vojakov do útoku, bol smrteľne zranený do pŕs. Španielsky veliteľ Castelluvio, keď už stál na hradných múroch, bol zrazený ohromným kyjakom, no keďže bol oblečený do panciera, na všeobecný úžas padol na zem nezranený. Druhý španielsky kapitán, menom Zapata, bol strelený do čela a hneď zomrel. Keď padlo a bolo zranených ešte viac dôstojníkov, veliteľov a veľký počet vojakov, stratili obliehatelia odvahu a na veľkú nespokojnosť hlavného veliteľa ustupovali na svoje staré miesta. Na jeho rozkaz zaujali potom predchádzajúce postavenie.

Keď boli po bitke obidve strany zamestnané odpratávaním ranených a mŕtvych, prešiel istý bašovský dôstojník s dvadsiatimi vojakmi na kráľovskú stranu, čo vzbudilo veľké prekvapenie. Tento dôstojník, menom Juraj Kováč, ubezpečoval grófa Salma, že medzi hradnou posádkou, i keď víťazila, vládne veľká skleslosť na mysli a demoralizácia, pretože veľa bašovských veliteľov, skúsených vo vedení vojny, bolo sčiastky zabitých, sčiastky ranených, najmä veliteľ a brat pána hradu Martin, ktorý viedol celú obranu a vlastnou statočnosťou a rozhodnosťou povzbudzoval vojakov k vytrvalosti a bojovnosti. Teraz leží neschopný boja a medzi dôstojníkmi sa nenájde nik, kto by jeho miesto zastal a roznecoval medzi posádkou odvahu a vieru vo víťazstvo.

A veru také bolo skutočné položenie, ako rozprávali prebehlíci, ktorí na Bebékov príhovor dostali milosť. Všetci boli ihneď zaradení do kráľovského vojska. Medzitým sa na hrade nepokojne ponevierali bašovskí vojaci a zhromažďujúc sa vo väčších skupinkách hneď na jednom, hneď na druhom mieste, radili sa navzájom, čo robiť. Veľa vojakov spomedzi Slovákov a Rusínov sa rozhodlo okamžite a bez akejkoľvek výhrady odovzdať hrad kráľovskému vojsku, a keď sa k nim pripojil aj väčší počet poddôstojníkov, poslali potajomky ku grófovi Salmovi poslov.

Bašovi bratia Demeter a ťažko ranený Martin sa so zdesením dozvedeli o zrade posádky a hneď to hlásili pánovi hradu Matejovi; ten bol celkom bezmocný a nemohol vinníkov pre ich veľký počet potrestať. Nevedel si rady a bál sa, že sprisahanci sa zmocnia jeho osoby a vydajú ho kráľovskej strane. Usilovne premýšľal o nejakom pláne.

Po dohode so sprisahancami rozkázal Salm otvoriť delostreleckú paľbu zo šiancov, kým pechota útočila v hustých radoch proti hradnej bráne. Vtedy povstalci otvorili násilím bránu a vítali kráľovských vojakov s hlasitým jasotom. Najväčší vinníci a najodhodlanejší spomedzi nich, najmä bašovskí dôstojníci, utekajúc vo veľkom strachu a zúfalstve, usilovali sa zachrániť v najodľahlejších vežiach a baštách.

Kráľovské vojsko prúdilo v hustých radoch do hradu a za vedenia povstalcov valila sa masa vojakov do bašovského bydliska, pátrajúc s ozajstným hladom po ukrytých pokladoch; na čele so Španielmi vylámali všetky dvere vedúce do izieb a klenutých pivníc, poodtrhávali zámky a závory z truhiel a skríň, driapali a ničili všetko, usilovne hľadajúc peniaze a cenné veci. Dôstojníci im dovolili toto vyčíňanie, lebo by mu aj tak neboli mohli zabrániť, a len keď už všetko bolo prekutané a odvlečené, čo malo nejakú cenu, mohli opäť zaviesť poriadok a disciplínu.

Napokon hradná brána bola dobre strážená, aby nemohol nikto uniknúť. Teraz vyvliekli všetkých bašovských vodcov z ich úkrytov a väčšinu z nich zatvorili spoločne s raneným Martinom. Ani sa nebránili, keď už boli vylámané dvere a dali sa odzbrojiť. Všetkých predviedli ku grófovi Salmovi a ten rozkázal nasadiť im hneď putá a uvrhnúť do väzenia. Obyčajným vojakom udelil milosť a časť z nich zaradil pod kráľovské zástavy, ostatným dovolil odísť pokojne domov.

Radosť grófa Salma a Fraňa Bebéka zo šťastného dobytia skalnej pevnosti kalila podivná okolnosť, že totiž nikde nemohli nájsť hlavného zločinca Mateja Bašu. Všetky veže a bašty, všetky komory a pivnice, stajne a magazíny prezreli s najväčšou pozornosťou, no darmo, nemohli ho nájsť a nikto nevedel povedať, kam mohol zmiznúť.

Matej Bašo ušiel tajnou chodbou na východnej strane hradu práve vtedy, keď videl, že sprisahaná posádka vyjednáva prostredníctvom poslov s grófom Salmom.

O niekoľko dní prišiel na hrad istý pastier z Telgártu, postavou obor, ozbrojený valaškou a s dlhým nožom za opaskom, ktorý hnal pred sebou zajatca, s rukami zviazanými za chrbtom. Zajatec, trasúci sa na celom tele a s hlavou ovisnutou na prsia, bol privedený pred grófa. Bol síce oblečený v sedliackom šate, no Bebék, keď lepšie preskúmal jeho tvár, poznal v ňom na svoje veľké prekvapenie[19] ujdeného Mateja Bašu. Salm rozkázal, aby mu boli položené najťažšie putá a aby ho zatvorili do osobitného väzenia.

Pastier vysvetľoval, ako do jeho koliby prišiel preoblečený Bašo s dvoma sprievodcami a ako mu ponúkol veľa dukátov, ak ho bezpečne prevedie cez Spiš a cez vrchy do Poľska. Pastier súhlasil a zavolal svojich kamarátov. Keď prišli, vzal sekeru a rozsekol jednému z Bašových sprievodcov hlavu, druhý vyskočil k dverám, no keď ho dostihol, aj toho usmrtil, kým druhý pastier držal Bašu. Potom ho hodili na zem a zviazali mu ruky remeňom. Pastier sa na neho rozkričal s výzvou:

„Teraz vstaň hore, zbojník, dostaneš odmenu, akú si zaslúžiš!“

Salm a Bebék pastiera bohato odmenili.

Netrvalo dlho a Salm vymenoval súd, ktorý odsúdil na smrť mečom štrnásť Bašových veliteľov, medzi nimi aj jeho dvoch bratov, ťažko raneného Martina a Demetera, Fraňa Tárnokyho, Ondreja Beju, Petra Sörényiho, atď. — Mateja navrhovali niektorí členovia súdu pokutovať prísnejším trestom smrti, dať ho rozštvrtiť a lámať kolesom; Salm to nedovolil, ale zostril jeho trest tým spôsobom, že sa musel prizerať, ako jeho veliteľom a obidvom jeho bratom bude sťatá hlava, on sám bude pozbavený hlavy na samý ostatok.

Po vykonanej exekúcii boli všetci popravení hodení do spoločnej jamy, Matej Bašo ešte navyše v ťažkých reťaziach,[20] do ktorých bol predtým zakovaný.

Čo sa týka Tornallyaiovho dediča, niet o ňom zmienky, azda zomrel ešte v mladosti. Syna popraveného Mateja Bašu[21] odviedol so sebou gróf Salm a poskytol mu dobrú výchovu. Do svojej vlasti sa vrátil ako dospelý mládenec a dostal späť otcovské dedičstvo v dedine Čoltovo.

Muránsky zámok dobyl gróf Salm v auguste 1549. Keď boli vykonané v mene kráľa Ferdinanda potrebné poriadky a keď bola na Muráni ponechaná silná posádka, vracal sa gróf Salm 15. augusta, päť mesiacov po tom, ako vytiahol z Viedne, so svojím vojenským zborom triumfálne k Jágru.

Ešte treba povedať, že dobytie Muráňa malo významné následky v náboženskej oblasti. Gróf Salm bol totiž evanjelického vyznania, ako aj značná časť kráľovskej posádky hradu. A tak Salm povolal okolo roku 1560 evanjelického duchovného Cypriána Friedta, pochádzajúceho z Olomouca, za zámockého kaplána na Muráň[22] s titulom „regius in arce Murán concionator“, totiž kráľovský hradný kazateľ. Tohto kňaza vyvolili vtedy už evanjelické náboženské obce muránskeho, ratkovského, blžského a malohontského dištriktu za svojho prvého superintendenta.

Po Salmovi bol taktiež evanjelického vyznania Melchior Maschko de Niederlais, kráľovský hradný kapitán na Muráni. Ten vlastným podpisom potvrdil vieroučné artikuly muránskej evanjelickej superintendencie a rozkázal náboženským obciam, aby sa podľa nich verne správali.

Podobne aj Maschkov nasledovník barón Július von Herberstein bol evanjelického vyznania a ten 21. februára 1585 poslal všetkým náboženským obciam muránskej superintendencie tie isté vieroučné artikuly na podpísanie. Tak sa stalo, že v tom čase boli na Muráni dvaja evanjelickí kňazi, jeden na hrade, zároveň aj ako superintendent, druhý v dedine.



[15] Bartholomaeides: Matej Bašo, určený za poručníka syna Jakuba Tornallyaiho, si nielen privlastnil hrad Muráň, vylúčiac z vlastníctva chlapca, ale ešte z neho urobil hniezdo zbojníkov a znepokojoval odtiaľ celé Horné Uhorsko. — Roku 1530 spustošil celý Spiš, prechádzajúc mestami a dedinami, vymáhal od ľudí veľké sumy peňazí, odháňal stáda statku a znepokojoval obzvlášť poddaných.

[16] Matrica 24 Regalium Scepus: 29. júla 1548 Matej Bašo obsadil a vyplienil kláštor Skalu útočiska (Lapis refugii, Kláštorisko pri Spišskej Novej Vsi).

Spišskonovoveská kronika: Anno 1548 vyraboval Matej Bašo z Muráňa kartuziánsky kláštor „Offenstein“ (Kláštorisko), potom ho Levočania vypálili a pobrali, čo zvýšilo po Muránčanoch.

[17] Bartholomaeides: Keď Matej Bašo vystrájal takéto veci, bol obžalovaný roku 1548 na sneme a vyhlásený za nepriateľa vlasti.

[18] Výpravu proti Matejovi Bašovi a dobytie Muránskeho zámku grófom Salmom podrobne a presne opisuje Istvánfy, ktorý žil v časoch Wesselényiho. Istvánfy bol gemerským stoličným notárom, hoci býval v Turnianskej stolici, ale keď sa konala v Rožňave, Plešivci alebo v Gemeri nejaká kongregácia, chodieval na ňu tento učený muž podľa starej obyčaje peši cez horu, nesúc svoje papiere a úradné dokumenty v koženej taške, prehodenej cez plecia. Napokon bol aj on obžalovaný, že sa zúčastnil Wesselényiho sprisahania, a bol uväznený v Košiciach. — V jeho dejinách pokračoval Kazy.

Spišskonovoveská kronika: Roku 1549 rozkázal kráľ Ferdinand dobyť Muráň, lebo kapitán Matej Bašo na ňom drží zbojníkov, ktorí zbíjajú na cestách a zabíjajú veľa ľudí. Kráľovskými veliteľmi boli: Mikuláš gróf Salm, Julius Wolf, pán z Burbonu, a Fraňo Bebék, ktorý rozkázal priviezť k Muráňu delá. Iné delá priviezli zo Šariša cez Spišskú Novú Ves (Neudorf).

Matrica 24 Regalium: Matrika 24 kráľovských miest: Roku 1549 prišlo do Spišskej Novej Vsi 24 zástupcov kráľovských miest. Na obliehanie hradu Muráň poslali 20 vozov, 120 koní a 60 paholkov.

Istvánfy Hist. Lib. XVI. pag. 184 seq.: Bašo žil v otvorenom nepriateľstve so svojimi susedmi a najmä s Fraňom Bebékom, mužom ráznym a neznášajúcim príkorie, a kde sa mu len nadarila príležitosť, napádal jeho majetok a pustošil ho ohňom a mečom.

Po dobytí Levíc a iných balassovských majetkov obrátil sa Salm k Muráňu.

Fraňo Bebék, už predtým vyzvaný kráľom Ferdinandom a dychtivý po zavedení poriadku, pritiahol k hradu o tri dni skôr a obsadil všetky cesty vedúce na hrad.

Salm krátko predtým posilnil svoje vojsko novými zbormi a delami, privezenými zo Šarišského hradu.

Salm s veľkými ťažkosťami a len pomaly priviedol svoje vojsko k Muráňu, idúc po horských cestách so skalnatým a nerovným terénom a zdržiavaný ustavičným dažďom a hlbokým blatom. Delá a nákladné vozy, naložené potrebným materiálom, mohol pritiahnuť na vozoch a kárach s veľkou námahou vojakov a volov. K vrchu Muráňu, pomenovanému podľa hradu, prišli všetci unavení a zoslabení.

Na vrch (Šiance) priviezli po veľkej a namáhavej práci statku, sedliakov a vojakov a pod velením horlivého Bebéka osem diel na kolesách a v noci ich opevnili násypmi a pletivom, zhotoveným z dreva zovšadiaľ pozháňaného. Za veliteľa delostrelectva bol vymenovaný Bebék.

Horvatinovits sa stal veliteľom tábora a stráží.

A tak rozkázal svojmu vlastnému bratovi Martinovi, aby šiel vo verejnom záujme do tábora k Salmovi.

No Salm všetky jeho návrhy ako nespravodlivé a nedôstojné, predostreté veľmi naničhodným človekom, vzápätí odmietol, Martina čo najprísnejšie pokarhal a poslal späť k bratovi.

Bašta stojaca na skale oproti hradu, ktorú vybudoval Bašo, bola z väčšej časti zrúcaná, a keď boli porúbaní jej obrancovia, rozhodlo sa, že budú strieľať do hradných múrov z tej istej skaly. Za krátky čas prestrelili v nich dosť veľký otvor.

Tieto predné hradby, ktoré vybudoval Bašo pred hradnou bránou, opisuje Istvánfy takto: Muráň je vybudovaný na veľmi vysokej skale, nad ktorou vyčnieva rovnako vysoká skala z južnej strany, medzi skalami je jediný vchod do hradu, ku ktorému vedie kamenistá cesta. Túto skalu, na najvyššom vrchole ktorej stála pevnosť, dal Bašo strážiť najvernejšími vojakmi; táto skala na západnej strane prečnieva výškou hrad; tu na úbočí hory je aj prameň s dostatkom vody.

Sedem španielskych pešiakov sa vyškriabalo po skalnatom brale a po krovinatom poraste hore.

Rozpútala sa krutá a krvavá bitka.

Martinovi Bašovi prerazila guľa holennú kosť.

Z našich bol Horvatinovits ťažko ranený do pŕs, no Gašpar Castelluvio, veliteľ španielskych vojakov, zrazený z múru jaseňovým oštepom, spadol dolu, zostal však živý, lebo ho zachránil železný pancier, do ktorého bol oblečený. Zapatu zasiahla guľa do čela a na veľkú žalosť svojich vojakov zomrel.

A tak naši, hoci bojovali veľmi statočne, keď ochrancovia zranili alebo zabili niekoľkých dôstojníkov a veliteľov, boli na Salmovu a Bebékovu veľkú nespokojnosť zatlačení späť.

Skoro po tejto udalosti prešiel na našu stranu Juraj Kováč s dvadsiatimi bašovskými vojakmi, a keď za nich orodoval Bebék, Salm všetkým odpustil.

Rusíni a Valasi, ktorí boli na hrade, otvorili podľa dohody bránu.

Španieli s pomocou sprisahancov vylámali zámky a vylúpili železné skrine, hľadajúc zlato, striebro a cenné veci Bašovcov.

Bašo, veľmi vyľakaný udalosťami, utekajúc s dvoma spoločníkmi akousi starou a tajnou chodbou, ktorá nebola nikomu známa, dostal sa nepozorovane z hradu na odľahlý chodník.

Akýsi pastier oviec ihneď usmrtil dvoch Bašových sprievodcov a druhov, jeho samého spútal a takto poviazaného priviedol do tábora k Salmovi.

Spišská kronika: „Zbojníci ušli z hradu a s nimi aj sám Bašo; toho zlapali v Telgárte (Tiergarten) a sťali mu hlavu pod hradom.“

„Tiergarten“ je totiž miestne meno Telgártu (Švermova), nesprávne preložené do nemčiny, lebo zverinec v tejto obci nikdy nebol. Tjelgart, pôvodne Dielgard, znamená horský uzol alebo rozvodie, podobne ako Diel pri Polhore a Dielik pri Muráni; porovnaj so „Stargardom“, čo znamená starý hrad, kaštieľ vybudovaný na úbočí hory. — V Telgárte boli až do konca 13. storočia na dolnom konci, pri prameni kyselky, kúpele; možno, že tieto kúpele patrili niekdajšiemu majiteľovi Muránskeho zámku, no keďže ich v lete hojne navštevovala stoličná šľachta a hostia, zneužívajúc pohostinstvo miestneho obyvateľstva, žiadali bezplatné služby, nechali Telgárčania kúpele úmyselne spustnúť.

[19] Istvánfy: A keď ho Bebék zazrel, zaradoval sa.

Niektorí sa usilovali o to, aby sa nad Matejom ako vodcom zbojníkov a vyhláseným kráľovým nepriateľom vykonala ostrejšia poprava ako hrdelná, aby bol potrestaný buď tým, že jeho kosti bude lámať koleso, alebo jeho telo bude rozštvrtené na štyri kusy.

Prvý spomedzi všetkých bol popravený stratou hlavy František Tárnoky, potom vlastní Bašovi bratia: Martin, stále ešte ranený, a Demeter a s nimi takým istým spôsobom bolo popravených ostatných štrnásť dôstojníkov. Salm sa uspokojil s tým, že Mateja sťali posledného spomedzi všetkých.

[20] Asi roku 1836 hľadali niektorí ľudia na hrade poklady a medzi inými starožitnosťami našli tiež nezvyčajne mocné a ťažké putá a v nich ľudskú holennú kosť. Domnievali sa, že putá boli prikované na nohu Mateja Bašu a že s nimi bol aj pochovaný. Putá nechali potom aj s inými starožitnosťami uložené na hrade. Pri prameni našli aj starobylý neporušený pohár na vodu, ozdobený maľbami a so španielskym nápisom. Pravdepodobne ho tu zabudol nejaký španielsky vojak. Tento pohár je v majetku Samuela Reussa, evanjelického farára v Revúcej.

[21] Istvánfy: Jeho syna (Bašovho), ešte chlapca, odviezol so sebou a vychovával ho medzi svojimi chovancami, a keď dospel, vrátili mu jeho majetok a prepustili ho.

[22] Bartholomaeides: Cyprián Fried, kráľovský kazateľ na Muránskom zámku a superintendent Muránskeho dištriktu, pomohol pri zostavení Muránskych artikulov. Melchior Maschko de Niederlais, zvaný aj kapitán a správca kráľa Mateja, podpísal ich vlastnou rukou, potvrdil pečaťou a na zhromaždení rozkázal, aby sa spravovali podľa nich. Tieto články potvrdil aj Július barón von Herberstein, nasledovník predošlého, a predložil ich cirkvám, aby ich podpísali 21. februára 1585 podľa nového kalendára.




Samo Tomášik

— básnik a prozaik, známy ako autor hymn. piesne Hej, Slováci a historických próz, v ktorých zdôrazňuje význam Slovákov v uhorských dejinách Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.