ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Predíďme ho a vidzme, čo sa tam porobilo, kam zamieril. Ako on šiel hľadať do Merníka spásu, tak učinilo, pri hrozivom vrení sedľače, viac pánov. Shromaždili sa u Jozefa Suľovského, ktorého otec Melchior zdržoval sa v Košiciach, Eliáš Trstiansky, Drávecký, slúžny Revický, lekár z Kelče a ešte dvaja páni. Krátili si chvíľu poľovačkou a cítili, domnievali sa pri svojich duplovkách bezpečnými. „Sedliakovi len ručnicu ukázať,“ hovorili so smiechom, „a kaštieľ ani celá župa nedobyje.“

S nimi chodil na lovy aj farár Kacián. Bol vôbec panstvu milý, ale ľudu nemilý. Sedliak je taký. Ak obcuje farár dôverne s panstvom, nenávidí ho: ak ho nenávidí panstvo, pohŕda ním.

Dňa 5. augusta prišiel na faru lekár z dvora. Za ním sa dostavila hromada merníckych sedliakov. „Čo chcete?“ tázal sa Kacián, vyjdúci k nim. „Pána doktora vidieť,“ osvedčili sa sedliaci. „Včera ho videli ľudia sypať jed do studničky na poli. Radi by sme vedieť, čo to tí páni s nami chcú?“

Počujúc to, farárka vyskočila oknom a pobehla k Suľovskému. Tento skrotil sedliakov. Prosili za odpustenie, richtár a prísažní zaviazali sa prísahou, že zachovajú pokoj a udržia v obci ticho.

Vo dne skutočne nebolo viac žiadnych shonov, ale v noci prišli cudzí buriči zo Zamutova, Rudlova, Hliného a Jestrabia. Títo podvihli obec a udreli na svite na kaštieľ, kde si páni pokojne spali. Jozef Suľovský složil z duplovky dvoch Jestrabčanov, potom ale klesol sám pod úderom sekery. Nastalo všeobecné škrtenie, či sa kto protivil, či nie, všetko jedno; lenže ubíjanie dialo sa napred rýchlo, potom so zdĺhavým preukrutným trýznením, zvlášť ženských. Padlo sedem pánov, ôsmy kasnár Šándor. Zutekať podarilo sa jedinému Trstianskemu. Zo ženských zabili dve peštianske panie, ktoré prišly na návštevu, kasnárku i s deťmi, gazdinú Hirholcen, jej dcéru Julču.

Súčasne prišlo na faru šesť cudzích buričov, ktorí sa odtrhli od iných. Vybili okno a pchali sa dnu. Farár chopil ručnicu: „čo chcete?“ „Tvoju krv,“ odvetili zbesilí. Kacián nato vypálil a složil Ihnáta z Jestrabia, pchajúceho sa oknom. Buriči ušli, ale i farár zutekal, vezmúc so sebou ručnicu.

Tehotná farárka vypravila i deti, desaťročného Gustáva, teraz evanjelického farára v Soli, ktorý mi opis tento poslal, jeho mladšieho brata Ferdinanda a najmladšiu dcéru Klementínu, do poľa, aby sa dakde skryli. Sama vynášala s dvoma svojimi sestrami náradie na dvor a do záhrady v očakávaní, že buriči faru podpália. Pri kriku vzmáhajúcom sa však v dedine prchla i ona so svojimi sestrami a staršou šesťročnou dcéruškou Lujzou, aby sa tiež dakde v poli ukryly.