Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Ivana Černecká, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 138 | čitateľov |
Obsah
Príslovia
Baba
Medzi mnohými babami i dieťa sa stratí. T. 24. Č. 428. — Veľa báb dieťa zamárni.[168]
Dom
Jeden dom dvoch pánov netrpí. Č. 318.
Len jeden je gazdom v dome.
955
Teraz každý čert chce byť pánom v dome a každá sviňa aby osobitný chliev mala.[169]
Dva kohúty na jednom dvore sa neznesú. — Dva kohúty na jednom smetisku sa neznesú. Č. 319. Adalb. Kogut 2, D. Kogut 14.
Dve hlavy nevejdu pod jeden kapeľuch. Šariš.
Jeden Boh na nebi, jeden kráľ na zemi.[170]
Jedna hlava je potrebná.
960
Jedno slnce dosť na nebi. Č. 318. Adalb. Słońce 7.
Kuchárka
Dve kuchárky pri jednom ohnisku sa neznesú. Č. 319. Adalb Gospodyni 4.
Kde mnoho kuchárok, rady presolia.[171]
Porekadlá
Sto valachov — jedna ovca.[172]
Uvidíme, kto je v dome pánom!
Príslovia
965
Aká viera, taký pápež.
Aký kňaz, taká osada. Č. 333.[173]
Aký cisár, taký pisár. I. 14. Č. 322.
Aký kráľ, taký kraj. T. 14. Č. 322 Adalb. Krol 5.
Aký mech, taký flek. T. 14. — Aké vrece, taká záplata.
Bázeň
970
Aká kázeň, taká bázeň. — Kde nieto kázne, tam nieto bázne. Č. 408. Adalb. Kaźń.
Aký gazda, taká čeľaď. Č. 377. Adalb. Gospodarz 24.
Človek bez kazára, čo kôň bez kantára. T. 5. Č. 408.
Gazda (Pozri IV 555, 556.)
Kde je gazda chorý, tam i sluhu čosi morí.[174]
Hlava
Hlava je hlava.
975
Kde chvost riadi, tam hlava blúdi. Č. 377. Adalb. Ogon 2.
Kde nieto hlavy, tam nieto správy.
Od hlavy ryba smrdí. Č. 322. Adalb. Ryba 37.[175]
Horší sú apoštolovia ako pánboh. Adalb. Bog 140.[176]
Chudá voš horšie kúše. — Žobrácka voš horšie kúše. Adalb. Wesz 3.[177]
980
Chvost musí za koňom. — Chvost musí za líškou.
I ukonaný kôň pred chvostom ide. T. 13.
I zdola vody prútie rastie.[178]
I zlatá koruna tlačí. Adalb. Korona 3.
Jasle
Jasle za volom nechodia. — Zle je tam, kde jasle za statkom idú.[179]
985
Kde som sám, všetko tam.
Kto neslúžil, nezná hospodáriť.[180]
Lepšie otcovo videnie ako synovo urobenie.
Medzi kravami vôl richtár.[181]
Medzi slepými škuľavý je kráľom. Adalb. Slepy 10.
990
Na kom starosť, na tom zlosť.
Nedbám na mesiac, keď mi slnce svieti. — Komu slnce svieti, čo ho do mesiaca. Adalb. Gwiazda 5. Słonce 10.[182]
Nechytaj za nohy, keď môžeš za hlavu. (Porov. v inom zmysle, kap. VIII. 551.)[183]
Nejednaj sa s tovarišom, ale s majstrom. (Pozri 991, 992, 994.)
Nepros sa chvostu, ale hlave.
Pán
Akí páni, takí poddaní. Č. 322. Adalb. Pan 44.
995
Aký pán, taký krám, takého i koňa mám. Č. 376. — Jaký pán, taký chrám. T. 15. Adalb. Dom 17, Pan 49, 52[184]
Čo pán prosí, sluha mosí. — Čo pán prosí, stat sa mosí. (Pozri 1010.)[185]
Čo pán rozkáže, sluha dokáže.
Kde pán do kútov nahliada, tam hospodárstvo dobre ide. Č. 427.[186]
1000
Kde sa pán smeje, celý dom je veselý. Adalb. Pan 76.
Nebojí sa pán sluhu. T. 28.
Nebýva dobre, kde kľučiar svojho pána učí. Č. 377.[187]
Pán je najväčším sluhom v dome.[188]
Pán rozkáže, sluha musí. (Porov. 997.)
1005
Zlý pán, ktorý nikdy nebol poddaným. Č. 323. Adalb. Poddany 1.
Pohonič
Kone dobré, ale pohonič zlý.
Mrcha pohonič o každý kameň zavadí. — Mrcha pohonič každý kameň na ceste nájde.
Nič bez biča, pohoniča.
Zlý to pohonič, ktorý si pustí z ruky bič.
1010
Prosím, a musí tak byť. T. 34.
Rozkaz, rozkazovať
Aký rozkaz, taký účinok.
Kto sa nenaučil poslúchať, nebude vedieť ani rozkazovať. Adalb. Rozkazywac 4.
Kto si nevie urobiť, nevie si ani rozkázať.
Slepý slepého nemôže viesť, lebo obidvaja upadnú do jamy. Č. 503. Adalb. Ślepy 18.[189]
1015
Švec má obyčajne najhoršie boty.
Tam je veta, kde sa mačka myši bojí.
Voz
Kam oje, tam voz. — Kam oje, tam kolesá.
Ta voz musí, kam kone oprú. Č. 282. Adalb. Woz 24.
Voz musí za ojom. Č. 572.
1020
Za prednými kolesami vlečú sa zadné.
Zvon do kostola ľudí volá a sám tam nikdy nejde. (Porov. 1015.) Adalb. Dzwon 2.
Porekadlá a úslovia
Nemý pes.[190]
Preč motyka, ide sekera.
Slepý hájnik. (Pozri 1021.)
1025
To je vojenská palica. — To je kaprálska palica.
To je prísny kazár.
To je pohroma.
Príslovia
Čeľaď načim priťahovať a na uzde držať.
Jeden čihi, druhý hota, ký je to čert za robota! — Kde jeden čihi, druhý hota, tam nebýva dobrá robota.
1030
Jedno tak, druhé tak, všetko ide naopak.
Kde ich je moc, tam si sami zavadzajú.
Kde je najviac opicháčov, tam je najmenej sena. — Kde je najviac poštucháčov, tam je najmenej kaše. Č. 133.
Kde nieto poriadku, ide všetko do úpadku.
Keď ťa čert hudcom spravil, hraj!
1035
Keď si sa vzal na to, bubnuj![191]
Kto ide pozadku, nech si zavrie záhradku.[192]
Kto je na riadku, nech odbýva poriadku.[193]
Kto je v rade, ten nech pradie.
Kto si v riadku, drž sa poriadku.
1040
Nech si každý svoju postať drží.[194]
Pracovník sa nájde, nech je len zárobok.
Porekadlá a úslovia
Ani riadku, ani poriadku.
Čos’ ty spriečil, to on zmliaždil a dolomil. T. 7.
Jeden sasa, druhý do lesa. Adalb. Szyć 3.
1045
Jeden šije, druhý pára. Č. 636. Adalb. Szyć 3.
Každý inú nôtu hudie.
Každý v inú stranu ťahá.
Od Annáša do Kaifáša. Adalb. Kaifasz. — Od Piláta do Herodesa. Č. 17. Adalb. Piłát 3.[195]
Príslovia
Cudzie ruky, hotové muky. — Cudzie ruky ľahké, ale neosožné. Č. 428. Adalb. Ręka 10.
1050
Kto má zlého koňa, toho chváli, aby ho predal.[196]
Moľ kde v drahom kožuchu, živá ryba na suchu, vlk medzi ovcami, mačka medzi myšami a potom cap v záhrade a trubiroh v porade: tam sa veru, milý pane, mnohá škoda iste stane. Č. 507. Adalb. Niemiec 19.
Myši
Dobre myšiam, keď mačky doma nieto.
Hneď sú myši smelšie, keď kocúr nie je doma. Adalb. Mysz 1.
Majú myši roztok, kocúra niet doma. Č. 429. Adalb. Kocur.
1055
Myši kota nečujú, ta bezpečne tancujú. Šariš.
Tajšol kocúr na vandrovku, majú myši roztok.
Ukázal sa kocúr, fuk myši do diery. Č. 429.
Najlepší verník, najväčší berník.[197]
Nová metla dobre metie, a stará necháva (smeti). Č. 379. Adalb. Miotła 1.
1060
Nútená robota zriedka býva dobrá.
Poslúchaj dobrých ľudí!
Sluha
Dobrý sluha za otca, za mater (stojí).
Len sa ty spusť na sluhu, veď ťa on opatrí! Adalb. Sluga 21.
Verný sluha — pánovo bohatstvo.
1065
S mršinou (zlým sluhom) zle, bez nej ešte horšie.
Z capa záhradníka, zo sedliaka úradníka. Č. 572. — Ustanov si capa za záhradníka a sedliaka za úradníka, veď ti tí pomôžu zo šafľa do šechtára a z pece na hlavu. Adalb. Kozieł 7.[198]
Zveriť, zverené
Čo nám je zverené, to máme viac šetriť než svoje vlastné.
Na psoch nenaorieš, lebo by ti štverne zjedli.
Nezver na kocúra slaninu. — Nezver na vlka ovcu. Adalb. Wilk 116.[199]
1070
Psu sadlo zveril.
So svojím urobím, ako chcem, so zvereným, ako smiem.
Zveril na psa slaninu a na vlka salaš.
Príslovia, porekadlá
Ani hosla, ani posla. Adalb. Osieł 2.[200]
Išiel bobo po boba, zostali tam oba. — Išiel Jób po Jóba, zostali tam oba. Adalb. Poseł 6.
1075
Išiel posol, prišiel osol. Adalb. Osieł 24.
Kozina vydochla, ovce pánboh vybral.[201]
Kupy suché, dievky hluché. Č. 129.
Pošli teľa, donesie ti veľa. — Pošli vola, donesie ti teľa. — Pošli vola, donesie ti osla.
Rozkázať
Rozkázal pán psu a pes chvostu.
1080
Rozkázal pán sluhovi, sluha psovi, pes chvostovi; naposledy pán, urob si len sám.
Rozkázal pán, urobil si sám. — Rozkáž pán, urob sám. Č. 500. Adalb. Kazać. 1, Pan 64.
Rozkáž psovi, pes ocasovi, pes lehne, ocasem nehne, urob si sám. Prešpor. stol. Č. 500.[202]
Toho by bolo po smrť poslať. Adalb. Posłać 10.
Vylomil ihlicu z jarma.[203]
Príslovia
1085
Čihi! čihi! kým si živý, a keď zdochneš, bude druhý.
Dobrého koňa najviac bijú. — Ktorý kôň najlepšie ťahá, toho najviac bijú. Č. 378. Adalb. Koń 176.[204]
Hustá služba, riedka sukňa.
Chlieb
Horký je ten vyslúžený chlieb.
Pán hrdý, chlieb tvrdý, pôjdeme ďalej! Č. 378.
1090
Služba, chlieb horký.
Chov, chova
Hoj! hoj! okolo plota: aký chov, taká robota. (Porov. 1092.) Adalb. D. Byk 14.
Robota veľká a chova tenká.
Na jednom mieste splesnivieš.
Nové sito na kline a staré v kúte. — Nové sito na klin vešajú a staré pod lavicu hádžu. Č. 379. Adalb. Rzeszoto l, Sito 3, D. Sito 3.[205]
1095
Nový klobúk na klin vešajú. Č. 379.
Plat, pláca
Hajo, volky, okolo plota: aká pláca, taká robota. Adalb. Zapłata 2.
Pomaly! plat malý.
Starému koňovi, starému psovi a starému sluhovi jeden plat ide. (Porov. 1099.) Adalb. Pies 259.[206]
Starý sluha ako starý pes.
1100
Veľké ustávanie a malý plat.
Porekadlá a úslovia
Cudzí
Cudzím obrúskom utiera si ústa.
Pri cudzom stole nože i vidličky utiera. T. 34.
Nedočká ten tam všechsvätského koláča.[207]
Odišiel so zlým koláčom.[208]
1105
Po službách chodí. — Po službách sa živí.
[168] Medzi mnohými babami… — Maď. znenie: Sok bába közt elvesz a gyermek. (Medzi mnohými babami dieťa sa stratí.)
[169] Príslovie súvisí s rozkladom patriarchálnych zvyklostí. Porov. č. 352 — 358.
[170] Neľudové príslovie, ktoré analógiou s náboženskými predstavami sledovalo upevnenie feudálnej moci.
[171] Maď. paralela: Sok szakács elsózza az ételt. (Mnoho kuchárov presolí jedlo.)
[172] Mnoho nadriadených spravuje málo podriadených.
[173] Aká je vedúca osobnosť, takí sú podriadení.
[174] Maď. variant: Ha nincs kedve a gazdának, az egész ház szomorú. (Ak je gazda neveselý, celý dom je smutný.)
[175] Maď. znenie: Fején rohad a hal. (Od hlavy ryba hnije.)
[176] Nižší úradníci a predstavený. Z.
[177] Kedysi o chudobnom úradníkovi. Z.
[178] Keď podriadený hreší nadriadeného. Z.
[179] Keď nadriadený je vo vleku podriadených. Z.
[180] Význam porekadla: kto ťažko pracoval, vie si vážiť výsledky práce.
[181] Lat. znenie: Inter vaccas bos est abbas. (Medzi kravami vôl je opát.)
[182] Aj o priazni mocných. Z.
[183] Výhodnejšie je obrátiť sa k nadriadenému ako k podriadenému. Z.
[184] Významové jadro: Akí sú vedúci, takí sú podriadení. Porov. č. 966.
[185] Aj o chudobe. Z.
[186] Lat. variant: Frons domini multum prodest. (Pánovo čelo mnoho osoží.)
[187] Obrazne o neschopnosti nadriadeného.
[188] Významové jadro výroku: Predstavený má nielen vládnuť, ale aj slúžiť záujmom svojich podriadených.
[189] Porov. bibl. výrok evanj. Lukáša 6, 63.
[190] Obraz neužitočnosti; porov. bibl. výrok v Proroctvách Izaiášových 56, 10.
[191] Výrok sa viaže k anekdote o Honťanovi, ktorý takto povedal hajdúchovi, keď ho pre jarmočný priestupok s bubnom (potupne) vyprevádzal za bránu mesta. Z.
[192] Maď. variant: Aki utól marad, tegye be az ajtót. (Kto ide ostatný, nech zatvorí dvere.)
[193] Na riadku — na rade, v poradí; poriadka — povinnosť vykonania istej práce, pripadajúca postupne na jednotlivé osoby. Z.
[194] Postať — miesto ženca, kosca v žatve. Z.
[195] Obrazne (bibl.) o bezvýslednom chodení.
[196] Snaha zbaviť sa čohosi zlého.
[197] Maď. znenie: Uj seprő jól seper. (Nová metla dobre metie.)
[198] Nem. znenie: Den Bock zum Gärtner machen. (Spraviť z capa záhradníka.) — Maď. variant: Nem jó kecskére bízni a kertet. (Nie je dobre na kozu zveriť záhradu.)
[199] Nezver na vlka ovcu. — Maď. znenie: Nem bízzák farkasra a bárányt. (Na vlka nezveria barana.)
[200] Tvar hosla kvôli rýmu.
[201] Keď sa robotníci nedostavia do práce. Z.
[202] Sliezsky variant: Rozkáž psovi, pes ocasovi, pes se sednul a ocas se k němu lehnul. Vlastivěda slezská 1888, I, 231.
[203] Zanedbal povinnosť. Z.
[204] Ktorý kôň najlepšie ťahá… — Maď. znenie: Lovat is azt ütik, amelyik legjobban húz. (Toho koňa najviac bijú, ktorý najlepšie ťahá.)
[205] Nové sito na klin vešajú… — Maď. znenie: Uj szita szegen függ, ó pad alatt hever. (Nové sito na klinci visí, staré sa pod lavicou váľa.)
[206] Maď. verzia: Ag ebnek, vén szolgának egy a fizetése. (Starý pes a starý sluha majú rovnaký plat.)
[207] Významové jadro: nevydrží dlho na mieste, v službe. Na Všechsvätých sa končilo obdobie služby. Sluhovia dostávali na odchod okrúhly koláč, v prostriedku s dierou, ktorý niesli tak, že ho nastrčili na palicu, opretú na pleci.
[208] Zle skončil službu. Z. — Inak porov. č. 1103.
— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam