ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2515 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Pomery spoločenské

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Pomery spoločenské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Ivana Černecká, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

138

čitateľov

A. Vzťahy ľudí; spoločenské cnosti a necnosti
B. Správa, podriadenosť
C. Samostatnosť a závislosť
D. Právo
Zmenšiť

D. Právo

Obsah

1. Spravodlivosť, nestrannosť
2. Nespravodlivosť, nestrannosť, krivda
3. Zákon, sudca, spor
4. Svedok, priznanie
5. Porekadlá a úslovia k III/D. Právo

1. Spravodlivosť, nestrannosť

Príslovia

Akou mierou meriaš, takou i tebe odmerajú. Adalb. Mierzyć 3.

1160

Ber svoje, daj moje! Šariš.

Cudzie

Cudzie nežiadaj, svoje neopusť.^[216]

Kto si svoje stráži, po cudzom nebaží. Adalb. Swój 18.

Svoje šanovať, cudzieho nebantovať. Adalb. Cudze 10.

Svoje veci nechváľ a cudzie nehaň. Adalb. Cudze 6.

1165

Človek ako človek.^[217]

Čo Bohu, Bohu, a čo svetu, svetu.^[218]

Čo iným právo, to i nám zdravo. Č. 64. Adalb. Prawo 19.

Čo jednému, to druhému. Adalb. Jeden.^[219]

Čo sebe, to tebe. Č. 520.

1170

Čo ťa do toho, kto vraví, na to pozoruj, čo vraví.

Hľaď nie kto, ale čo.

Hlas ľudu, hlas boží. Č. 338. Adalb. Człowiek 57, Lud 2.

Hlava za hlavu; oko za oko; zub za zub. Adalb. Oko 75.^[220]

Každému svoje.^[221]

1175

Kde si vzal, tam polož! Adalb. Wziać 3.

Keď drevo rúbu, v obe strany triesky padajú.

Keď ja horím, nech aj druhý zhorí.

Keď má byť pravda, nech sa platí od uhla do uhla.

Klamstvo len do času, spravodlivosť naveky.

1180

Kmotor sem, kmotor tam, len ty hybaj dolu z čerešne! — Pán brat sem, pán brat tam, len ty hybaj z hrušky dolu!^[222]

Kto má viac, ten je i viac povinný.^[223]

Mne je všetko jedno, či Havol, či Pavol. (Pozri 1165.)

Moje je moje, tvoje je tvoje, každého je svoje.

Nehľaď na huňu, ale čo je pod huňou.

1185

Nech zná i húžva, čo lievč trpí.

Nepozeraj na reč, ale na vec. Č. 80.

Nerob nič podľa práva, ale s právom.^[224]

Nie všetko sám, ale nechaj i druhým. Č. 58.

Pravda

Čo pravda, to pravda. Adalb. D. Prawda 116.

1190

Čože môžeš proti pravde?

Každému po pravde, jednému tak ako druhému.

Od pravdy ani za grajciar. T. 31.

Od pravdy nemôžeš.

Pravda pravá, krivda krivá.

1195

Pravda sa na každého zmestí.

Pravda s krivdou chodí.

S pravdou najďalej zájdeš. — So spravodlivosťou najďalej ujdeš. Adalb. Prawda 113.^[225]

Pristaň na svojom.

Spravodlivé sa nestratí.

Škoda

1200

Hľaď sebe osohu a druhému nie škody.

Škoda je nikomu nie milá.

Tak robme, aby bol i vlk sýty, i baran celý. Č. 359. Adalb. Baran 7, Wilk 19.

Z každého dreva dá sa húžva vy krútiť, len z bazy nie. Adalb. Drzewo 33.^[226]

2. Nespravodlivosť, nestrannosť, krivda

Príslovia

Aj ubijú nás, aj plakať nám nedajú. Adalb. Bić.

1205

Ani z vola dve kože nedrú. — Ani z barana dve kože nedrú. Č. 356, 583. Adalb. Baran 26, Wól 47.

Bez patróna ani do neba neprídeš.

Bi, bože, spravodlivých, aby sa lotri kajali. Č. 8.

Bohatší vraj mocnejší.^[227]

Bože, či sme všetci tvoji, či len poniektorí? — Bože, či sme všetci tvoji, či len tí, čo krajší? — Bože, či sme všetci tvoji, či len tí páni?

Brať

1210

Kde nič nieto, tam ani smrť neberie. — Kde nič nieto, tam ani čert neberie. — Kde nič nieto, tam aj kráľ svoje právo tratí. Č. 176. Adalb. Brać 13.

Kde nieto, tam nieto.

Len kde jest, tam berú.

Či sa nebojí, že prevraví v ňom!^[228]

Čo slobodno bohovi, neslobodno volovi. Adalb. Jowisz, Wół 6.^[229]

1215

Deti i kameň ubijú, o ktorý sa urazia.

Dnes je nehodno byť statočným človekom.

Dobrého za nič nemajú.

Dobrým škodí, kto zlým hoví. T. 8.

Hriech na Uhriech a pokuta v Poľskej.^[230]

1220

Ja obraciam ražeň a druhý je pečienku. Č. 129, 220. Adalb. Paweł 2, Rozeń 2.

Jeden drží kravu za rohy a druhý za cecky. — Jeden drží kravu za rohy a druhý ju podojí. Č. 106. Adalb. Krowa 16.

Jeden sa skryje za list a druhý ani za horu nie. Č. 157. Adalb. Chować się 6.

Jednému sa zomelie, druhému sa premlie. — Jednému sa zomelie, druhému sa skrupí. Č. 157, 583. Adalb. Krupić się, Pan 227, Zemleć 1.

Kde vládne sila, je rozum mohyla. Č. 203.

1225

Koho neboli, lehko povoli. Šariš.

Komu pánboh otec, tomu ľahko do neba prísť. — Kto má pápeža za krstného, rovno príde do neba. Modra.^[231]

Komu pánboh, tomu všetci svätí, a komu čert, tomu všetci kati. Adalb. Bóg 223.^[232]

Komu Pán Kristus bratenec a Panna Mária totka, za toho sa zaujmú všetci svätí. — Komu Peter ujček a Panna Mária tetka, toho sa zaujmú všetci svätí.

Komu pán, tomu pani. T. 19.

Kôň

1230

Ani kôň neťahá viac ako môže.

Kone, ktoré ovos dorábajú, najmenej ho dostávajú.

Kone za ovsom behajú a osly ho dostávajú. Č. 129, 150, 364. Adalb. Koń 109.

Krivda, ukrivdiť

Komu krivda, nech ho pánboh bije.

Krivda do času, pánboh naveky.

1235

Krivda má dlhú pamäť.

Krivda za stolom, pravda za dvermi.

Kto chce ukrivdiť, zádrapku vždy hotovú nájde.

Vlk ti krivdu robí a vlk ťa i súdi.

Živí sú tu na krivde, mŕtvi tam na pravde.^[233]

1240

Krkavci si lietajú, holuby v osídlach viaznu. T. 19. — Krkavcov púšťajú a holubov chytajú. (Pozri nasl. prísl.) Č. 147.^[234]

Malých zlodzejov bijú, veľki śe pripatruju. Šariš. Adalb. Złodziej 8, 19.^[235]

My sme hniezdo zrútili, druhí vtáčence pobrali. Č. 129, 220.

Najväčší kmíni najlepšie pasy mávajú.

Na slabom sa každý uháňa.

1245

Na tenkom sa niť trhá. — Na tenšom sa ľad láme.

Palica vše ze zhury bije. Šariš.^[236]

Pán, panský

Bláznom a pánom všetko slobodno. Adalb. Pan 204.

Čert pánom!

Čo je pán, to je pán! Adalb. Pan 11.

1250

Čože je pánom?! Utláčaný odpovie hned: „H…, aby ho zjedli!“

Kto sa s pány pravotí, nech mu je Boh na pomoci. — Kto sa s pány pravotí, tomu nech je Boh milostivý. (Pozri 1293.)

Mäso pánom, kosti sluhom.

Oklam pána, kedy môžeš; pán ťa oklame, kedy chce.

Páni jedia a psi hľadia. — Pani śe hoscu a kone poscu. Šariš.^[237]

1255

Pán je i v pekle pánom. — Pánom je i v pekle dobre. Adalb. Pan 157, 170, 212.

Panské nedojedky dobré pre čeliadku. T. 32. Adalb. Pański 243.

S pány nie je dobre za prsty sa ťahať.

S veľkými pány nie je dobre čerešne jesť; keď pojedia, kôstky v oči metajú. Č. 325. Adalb. Pan 330.^[238]

Pánboh vysoko a kráľ ďaleko. Č. 184. Adalb. Cesarz 2.

Pes, psí

1260

Keď je v izbe smrad, povedia na psa.

Keď psa chcú zabiť, povedia, že je besný.

Kto chce psa biť, nájde kyj. — Kto sa chce biť, ľahko palicu nájde. — Kto sa chce biť, vždy nájde dajaký papeček. Adalb. Pies 92. — Kto chce psa biť, palicu nájde. Modra.^[239]

Psí tridsiatok — vlčie právo. Č. 350. Adalb. Wilk 92.

Zje pes psa, keď barana nie.

1265

Povedala vrana vrane, že nás kvákať neprestane.

Pravda

Do Boha vysoko, do mora hlboko a na svete pravdy niet. (Pozri 1259.)

Jedna pravda bola, aj tá krivá bola, aj umrela.^[240]

Kde si pôjdeš, biedny človeče, pravdu hľadať?

Kto má moc a vládu, ten má vždy pravdu.

1270

Na kom vláda, na tom pravda. Č. 349.

Neumrela pravda, ale ju ševci roztrhali; dosiaľ majú nechty krvavé.

Nie to pravda, čo je pravda, ale čo páni povedia, to je pravda.

Pravda je taká, akú páni spravia.

Pravda tam, kde je moc. Adalb. Moc 2.

1275

Pravda u Boha. (Pozri 1285.)

Ševci kožu naťahujú a páni pravdu. (Pozri 1331.)

Už pravde odzvonili. Adalb. Sąchocin.^[241]

Vo svete pravdy nenájdeš.

Preto vĺčka bijú, aby sa vlk vtípil. — Preto malého psa bijú, aby sa starý pes vtípil.^[242]

1280

Pri suchom aj mokré zhorí.^[243]

Remeň kradnúť a chudobným čižmy šiť.^[244]

Rovné s krivým, suché s mokrým. (Pozri 1280.)

Semiačku i pleve jednako v náboji. Č. 7.

S mocným sa nebor a s bohatým sa nesúď. Č. 349.

1285

Spravodlivosť utiekla do neba. Č. 361.

Spravil Cigána kráľom a on najprv otca obesil. Č. 35.^[245]

Starému spievajú a na starú nôta padá. Č. 88.

Tuhší slabšieho údolie.

U Boha milosť, u pekára žemľa.

1290

Valasi zjedia ovcu a povedia na vlka.

Veľké ryby žerú malé. Č. 167. Adalb. Ryba 63.

Vlk si vždy príčinu na ovcu nájde. Adalb. Wilk 37.

V posmech zavadí, kto sa s vyšším nesnádi.

Z kantára, zo sedla koňa nepoznávaš; prečo zlatu, šate ľudskú hodnosť dávaš?

3. Zákon, sudca, spor

Príslovia

1295

Cudzie veci za svojím pánom kričia. T. 4.

Dotiaľ barana strižú, pokiaľ má vlnu.

Kde je žaloba, tam je pokuta.

Kde nieto protivníka, tam nieto bitky. T. 17.

Kde nieto rozopre, tu netreba sporu. T. 4. Č. 342.

1300

Koho chytia, toho držia.

Komu si dal, u toho hľadaj.

Komus’ telie, tomu reve.^[246]

Kráľ

Kráľ nezná žartu.^[247]

Neslobodno s krály fačkovať.

Krivda

1305

Keď máš veľkú krivdu, vyrovnaj sa, a keď máš malú, nechaj tak.

Lepšie malú krivdu zniesť, ako po súdoch sa pliesť. — Lepšie malú krivdu zniesť, ako dlhý proces viesť. Adalb. Sąd 1.

Krivko, Krivko, vyrovnaj sa!

Kto postižen, ten ostrižen.^[248]

Lepšie chudé pokonanie, ako tučný proces. — Lepšie čo aké porovnanie, než dlhá pravota. Č. 348. Adalb. Wyrok 2.^[249]

1310

Málo platné ploty, cez ktoré sa lezie.^[250]

Právo

Bedlivému právo, žobrákovi almužna. Č. 341.^[251]

Každé právo má svoje miesto. Prešpor. stol.

Koľko hláv, toľko práv.

Richtár

A. Ja som sebe pán! B. Ale nie richtár!

1315

Sám sebe nemôže nik byť richtárom.^[252]

Sloboda vliezť, ale nie jesť. T. 36.

Sudca, súdiť

Kde nieto žalobníka, nieto sudcu. Č. 342.

Myšlienky len Boh súdi.

Na čom koho dopadnú, dľa toho ho súdia. Č. 342.

1320

Nesúď za dary, pomni na máry! Č. 341.

Súdi teľa a presúdi kravu. Prešpor. stol.

Tretí

Kde sa dvaja bijú, tretiemu osoh ženú. Č. 348. Adalb. Kłócić się 2, Kłótnia 3, Swarzyć się 4.^[253]

Medzi dvoma tretí výska. T. 24.

Ťahajú sa dvaja o kravu a tretí ju dojí.^[254]

1325

Triesky sú tesárove.

Vina

Na kom dostiha, na tom vina. (Pozri 1300, 1308.)

Na kom vina, na tom kára.

Prvá vina odpustená, druhá hrešená, tretia bitá. Adalb. Wina 6.^[255]

Zákon

Hájnik netresce, ale zákon.

1330

Mnoho zákonov, mnoho priestupkov.

Zákony a pravidlá dajú sa naťahovať ako koža.

Z cudzieho koňa i do bariny musíš zísť. — Z cudzieho koňa i v najväčšom blate musíš zísť. — Z cudzieho koňa i v pol draze musiš zejsc. Šariš. — Z ľudského koňa i na prostred Váhu musíš zísť. Bošácka dolina. T. 9. Č. 344.

4. Svedok, priznanie

Príslovia

Kto mlčí, ten sa priznáva. Č. 352.

Kto mlčí, ten svedčí; kto svedčí, pes väčší. Č. 351.

1335

Kto na pravdu svedčí, to je huncút najväčší.

Kto sa priznáva, na toho netreba svedka. Adalb. Wyznanie.^[256]

Na seba nikto nepovie. Č. 353. Adalb. Powiadać 81.

Prisahať, krivoprísažník

Áno, odprisaháš — na svinskej koži.^[257]

Krivoprísažník nedožije do roka. Adalb. Krzywoprzysięgać.

1340

Kto krivo prisahá, toho Boh zabije.

Škoda nemá gazdu.^[258]

5. Porekadlá a úslovia k III/D. Právo

a) Trpieť za iných

Na druhého rováš to urobil.

Na nevinnom sa zomlelo. — Na nevinnom sa sprášilo.

Oni sa zvadili a ja som vyhorel.

1345

Prischlo to na ňom.

Vy dva sa povaďte a mňa ubite!

Za druhého vyhrmel.

b) Výčitky ukrivdeného

Ani sa ma nepýtajte, len bite! (Pozri aj kap. XVII. 644 — 714.)^[259]

Bodaj ti pánboh odňal, čo ti je najmilšie!

1350

Boh vidí krivdu moju!

Či ma skôr budeš biť, či sa skôr naobedujeme?^[260]

Či sa len Boha nebojíš?

Či tak pánboh prikázal?

Či ten človek má Boha pri sebe?

1355

Či ty máš dušu? — či ty máš svedomie?

Do smrti mu to nezabudnem! (Pozri 1361.)

Maj že sa tu dobre, hriešny človeče, keď zo všetkých strán ako vrany do teba idú!

Neber si to na svedomie! — Vzal si to na svedomie. — Nerobí si z toho žiadne svedomie.

Nech mu pánboh platí, ja mu nemám čím!

1360

No, nech ťa to ctí!

Odpúšťam, odpúšťam, ale nezabudnem!

Ruku na srdce!

Toto je hriech do neba volajúci!

Veď som sypáreň nevyzbíjal!^[261]

1365

Veď ti ho z tela nevyrežem!^[262]

Zamočil si ma, ale nech ti bude na duši! — Nech ti to na duši zhorí!

Že sa len seba nehanbíš!

c) Právo, súd, zmluva, mier, násilie

Bola tam merna. — Pili na mernu. — Zišli sa na mernu.^[263]

Dal ho na okolie. Nitra.^[264]

1370

Na neho vyšlo.^[265]

Naťahuje psiu kožu.^[266]

Nebudem sa s tebou veľmi pravotiť!

Od nosa mu utrhli. T. 31.

Popečatili mu veci.^[267]

1375

Právo mu na krk zavesil.

Rujú sa ako psi na koštiali.

Spravili amiku.

S tebou krátke právo spravím! (Pozri 1372.)

To ťa nevolá pánom!

1380

Ukážem ti, kde richtár býva!

Viechu mu vystrčili.^[268]

Vyhodili ho z domu ako žabu z vršky. Adalb. Wyrzucac 2.

Vyhrýzli ho z domu. — Vycokali ho z domu. — Vysocali ho z domu. — Vykúrili ho z domu.

Vyložili mu lavičku predo dvere.

1385

Vzal boží peniaz.^[269]

d) Súdny trest

Dal ho bez všetkého práva obesiť.^[270]

Dali ho do želiez.

Dostal na ruky i na nohy železné pátriky.

Posadili ho do chládku.

1390

Preskakoval ten už šibeničky.^[271]

Stiahli ho na dereš.

Ulicu behal.^[272]

Vystavili ho na pranier.^[273]

Vyžaloval sa na svoju hlavu.^[274]

1395

Vyžaloval si na červený opasok. — Vyžaloval si na červený kabátik. — Vyžaloval si na košeľu. — Vyžaloval si na svoj zadok. Č. 584.^[275]

Zasekli ho do klady. — Zasekli ju do husieľ. — Zasekli ju do katrle. — Zasekli ju do bandurky.^[276]

e) Odpustenie trestu

Kára, leda aby čert za zlé nemal.

Minul šustu.^[277]

Na vodu mu napísal rováš.^[278]

1400

Obišiel po suchu.

Prepieklo sa mu.

Prezreli mu cez prsty. Adalb. Patrzeć 50.

Zažmúril oči.^[279]

f) Falošní svedkovia, ľahkomyseľná prísaha

Pavol na Havla a Havol na Pavla.

1405

To je len taká prísaha ako: Prisahám vrabcu, dubcu i tej Dore, čo je v hore.

^[216]Sliezsky variant: Mi (měj) svoje a něčihňi na ludske. Vlastivěda slezská 1888, I, 223. — Svoje rukama nohama drž a na cuze ňečihni. Vlastivěda slezská 1888, I, 226.

^[217]Prejav rovnoprávnosti. Z.

^[218]Každému, čo mu patrí. Porov. bibl. výrok evanj. Matúša 22, 21.

^[219]Lat. znenie: Quod uni iustum, alteri aequum. (Čo jednému spravodlivo, druhému rovno.)

^[220]Porov. výrok z Knihy Mojžišovej (Exodus 21, 24); výrok kodifikoval právne vzťahy medzi ľuďmi.

^[221]Lat. znenie: Suum cuique. (Každému svoje.)

^[222]Sliezska paralela: Kmotr, nekmotr, s hrušky dolův. Vlastivěda slezská 1888, I, 229.

^[223]Porov. bibl. výrok evanj. Lukáša 12, 48.

^[224]Podľa — mimo, proti (právu)

^[225]Nem. variant: Ehrlich währt am längsten. (Statočné trvá najdlhšie.) — Maď. znenie: Legtovább érsz az igazsággal. (S pravdou najďalej dôjdeš.)

^[226]Významové jadro: Nejednu pravdu možno prekrútiť, ale táto sa nedá. Z.

^[227]Maď. znenie: Aki erősebb, az a hatalmasabb. (Kto je silnejší, ten je mocnejší.)

^[228]Človek chamtivý, uberajúci jedlo ostatným členom rodiny. Z.

^[229]Lat. pôvod: Quod licet Iovi, non licet bovi. (Čo slobodno Jupiterovi, neslobodno volovi.)

^[230]Význam asi ten, čo dopustiť sa prečinu v Uhrách, potom ujsť do Poľska, kde previnilec už nemohol byť trestaný.

^[231]Priazeň mocných. Z.

^[232]Komu pánboh, tomu všetci svätí… Sliezsky variant: Co Pan Bůh da, sv. Peter nězebere. Vlastivěda slezská 1888, I, 228.

^[233]Na krivde — obrazne o pozemskom živote, o svete; na pravde — na druhom svete, podľa náboženských predstáv, spravodlivom

^[234]Lat. paralela: Dat veniam corvis… (Krkavcom dáva milosť…)

^[235]Maď. variant: A nagy tolvaj leszakad, de a kicsi felakad. (Veľký zlodej sa odtrhne, ale malý sa obesí.)

^[236]Mocnejší prevládne. Z.

^[237]Aj žartovne pri jedle. Z.

^[238]Maď. znenie: Nem jó nagy úrral cseresznyét enni, meglövöldöz magjával. (S veľkým pánom nie je dobre čerešne jesť, nastrieľa kôstok do teba.)

^[239]Vymyslená vina. Z.

^[240]Výrok má pôvod v priezvisku človeka, ktorý kríval. Z.

^[241]Sliezsky variant: Spravodlivosti už dovne pod oboru odzvůnili. Vlastivěda slezská 1888, I, 219.

^[242]Lat. variant: Percutitur catulus, ut sentiat leo. (Mláďa rania, aby lev pocítil.)

^[243]Nevinný s vinnými potrestaný. Z.

^[244]Príslovie súvisí s legendou o sv. Krišpínovi, ktorý vraj kradol remeň a z neho šil obuv pre chudobných. Z.

^[245]Na vedúce miesto treba vybrať človeka dobrých vlastností.

^[246]Komu sa telí (krava).

^[247]Zákon. Z.

^[248]Ohlas dávneho spôsobu trestania zlodeja okrem iného ostrihaním.

^[249]Lepšie chudé pokonanie… — Maď. znenie: Jobb sovány egyesség kövér pörnél. (Lepšie chudé pokonanie ako tučný proces.)

^[250]Porušovanie zákona. Z.

^[251]Maď. variant: Szemesnek a világ, koldusnak az alamizsna. (Ostražitému patrí svet, žobrákovi almužna.)

^[252]Lat. znenie: Nemo sibi iudex. (Nikto nie je sám sebe sudcom.) — Maď. variant: Senki sem lehet bíró a maga ügyében. (Nikto nemôže byť sudcom vo vlastnom spore.)

^[253]Lat. znenie: Inter duos litigantes tertius gaudet. (Kde sa dvaja bijú, tretí sa raduje.)

^[254]Porov. Vlastivěda slezská 1888, I, 229.

^[255]Lat. znenie: Prima parcata, secunda mandata, tertia data. (Prvá odpustená, druhá zapamätaná, tretia trestaná.)

^[256]Lat. znenie: Propria fassio mille testes. (Vlastné priznanie za tisíc svedkov.)

^[257]Falošne prisahá. Z.

^[258]Nik sa nechce priznať, že škodu zapríčinil. Z.

^[259]Slová poddaného, ktorý vedel, že jeho obrana i tak nebude nič platná. Z.

^[260]Žartovný výrok ženy, ktorú muž denne bíjal. Z.

^[261]Slabý dôvod obrany. Z.

^[262]Kde vezmem, keď nemám. Z.

^[263]Na zmierenie. Z.

^[264]Okolie — okresný súd. Z.

^[265]Dokázali mu vinu. Z.

^[266]Zemianske výsadné listiny bývali písané na psej koži. Tu vo význame brániť sa zemianskymi výsadami pred súdom.

^[267]Súdne zabavenie. Z.

^[268]Znak na dome prepadnutom dražbe. Z.

^[269]Závdavok. Z.

^[270]Prejav svojvôle vládnuceho. Výrok sa vyskytuje v čarovných rozprávkach.

^[271]Dopustil sa trestných činov, bol trestaný.

^[272]Vojenský trest bitkou. Z.

^[273]Pranier alebo stĺp hanby, kamenný stĺp, ku ktorému priväzovali vinníka; stával na námestí.

^[274]Žalobník prehral spor. Z.

^[275]Porov. č. 1394.

^[276]Klada — stredoveký mučiarsky nástroj, pozostávajúci z dvoch brvien vodorovne položených nad sebou. Na spodnom brvne boli dva otvory na nohy, na vrchnom tri otvory na ruky a hlavu. Podľa stupňa viny zasekli previnilcovi jednu nohu alebo obe; väčšiemu vinníkovi zasekli ruky i nohy do otvorov, najväčší vinník musel vstrčiť aj hlavu do piateho otvoru klady. Na klade bývali vyrezané nápisy: Pokuta za hriech! Beda tebe aj tvojej koži, keď sa dostaneš do mojej loži! — Klada, dereš a ostatné znaky trestajúcej moci boli zrušené r. 1848. — Husle, mučiarsky drevený nástroj tvaru husieľ s dvoma otvormi; do užšieho otvoru sa zasekli ruky, širší sa uzavrel okolo hrdla. — Katrla, mučiarsky nástroj; pôvod slova azda deform. z canthus ferri — železná obruč. (Bernolák. Slovár.) — Bandurka, mučiarsky nástroj, ako husle; bandura, maloruský strunový nástroj.

^[277]Vyhol sa bitke, trestu.

^[278]Obrazne: odpustil mu trest, vinu. — Rováš — latka zo štyroch strán ohobľovaná, v polovici rozštiepená. Používala sa v minulosti na označenie zaplatených poplatkov (daní). Jednu časť latky dostal poplatník, druhú rovášnik (volená osoba obecného úradu). Pri vyberaní poplatku sa obe časti zložili spolu a rovášnik vrezal na ne toľko znakov, koľko poplatník platil daní. Znaky mali tieto tvary: I = jednotka, V = piatka, X = zlatka. Rováše používali aj bačovia na značenie odovzdaného syra, mäsiari pri vážení mäsa, soliari pri vážení soli, krčmári na značenie pitia na dlh. Rováš sa vo všeobecnosti používal v negramotnom prostredí.

^[279]Sudca stranil obžalovanému. Z.

« predcházajúca kapitola |