Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Mária Hulvejová, Barbora Králová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 92 | čitateľov |
Príslovia
Dobrá ovca svoje rúno unesie. (Pozri 213.)[80]
Dráha drahá.[81]
Hore vrchom pomaly, dolu vrchom nenáhli a po rovnej zajímaj.
205
Huba človeka všade dovedie. Bošácka dolina. (Pozri 227.)
Keď ideš do sveta, si svetár, a keď doma sedíš, si peciar. (Pozri 208.)
Kto má v torbe, zji i na horbe. Šariš.
Kto nebol ďalej od pece, nevie, čo je svet.
Míla nenie široká, ale dluhoká. Bošácka dolina.[82]
210
Nepúšťaj sa proti noci.[83]
Panebože, postretajže![84]
Po chodníčku bližšie. (Pozri kap. VIII 371.)
Rohy (Pozri 202.)
Baranovi rohy nezaťažia. Adalb. Kozieł 8, Tur 2. — Jeleňovi rohy nie sú ťažké. Adalb. Jeleň. — Každý baran svoje rohy unesie.
Sánky, sanica (a voz)
Keď je dobrá sanica, dobrá je i kolesnica.
215
Sánka cigánka, vozík pán.
Sánka ľahký voz, chytro prestrie nos.
Voz panna, kurva saňa.
Voz spravodlivosť, sánka cigánka.
Sprav si dobre na mieste (doma), budeš mať pokoj na ceste.[85]
220
Veď ešte ani kone, ani voly nevydochli.[86]
V Ríme byť a pápeža nevidieť! Č. 486. Adalb. Rzym 17, D. Język 71.[87]
Voz, viezť (Pozri 214 — 218.)
Baba z voza, vozu ľahšie. Č. 576. Adalb. Baba 13. — Koza z vozu, vozu lehčejši. Šariš. Adalb. Koza 23.
Keď voz namastíš, akobys’ tretieho koňa pripriahol. Č. 291. Adalb. Wóz 8.
Lepšie je viezť sa čo i na drgľavom voze, ako peši ísť dlhou cestou. Č. 290.
225
Ťarcha nie na voze, ale pod vozom.[88]
Uväzuj stenúci, povezieš smejúci.
Zhovorčivý tovariš na ceste stojí za voz. Č. 287. Adalb. Tovarzysz 6.
Za jazykom sa i do Ríma dostaneš. — Za jazykom i do pekla trafíš. — Za jazykom všade trafíš. Č. 74. Rzym 9.
Zísť sa
230
Hory s dolami sa nezídu, ale ľudia s ľuďmi sa zídu. Adalb. Człowiek 60. — Vrchy sa neschodia, ale ľudia sa schodia. Č. 265.
Živého je dobre vézci, dze nemôže, mosí zlézci. Bošácka dolina.
Porekadlá a úslovia
Cesta
Cesta ako železo.
Cesta hladká, rovná ako sklo.
Cesta ako peniaz.
Cesta na zlomkrky.
235
Cesta dobreže dušu z človeka nevytrasie.
Cesta strmá ako do dachu.
Vari sa čertovi reťaz roztrhla, keď tú cestu meral.[89]
Bolo by dosť vtákovi prelietať, čo ten prešiel.
Dobrý chodec i zajaca by vybehal.
240
Hijo, stará, tu ťa nechám!
Hijo, štyri hony za dva dni!
Hore Nemec, dolu Nemec![90]
Hore nohavice, ideme cez mesto![91]
Nevie ani psovi cestu ukázať.[92]
245
Obul nové krpce.[93]
Prišiel na vlastnej príležitosti. — Prišiel ako pán pes.[94]
Rád buď, že si doma.
Slnko nízko, šábes blízko, do Brna ďaleko, pohni![95]
Šiel do sveta na skusy. — Šiel sveta skúsiť.
250
Ťahajú tie kone ako kravy.
To je dobrý potisk. — To je dobrý prípor.[96]
Uplietol hodný mrváň.[97]
Viezť, vezky
Koľko vezky, toľko pessky.[98]
Vari hnoj vezieš? Adalb. Jerhać 11, Wlec się 10.[99]
255
Vezie štyri míle za dva dni. (Pozri 241.)
Za nami je dobre![100]
Zišli sa spolu ako líšky u kušniera na žrdi. Adalb. Zobaczyć się, Skupiąć się.[101]
[80] Dobre si vziať aj ťažší kabát na cestu. Z.
[81] Drahé cestovanie. Z.
[82] Porov. Obzor 12. — Vyjadrené útrpné putovanie peši.
[83] Na cestu. Z.
[84] Rozlúčka pri odchode na cestu. Z.
[85] Povoznícke. Z.
[86] Keď žiadajú vysoké povozné. Z.
[87] Maď. znenie: Rómába menni, pápát nem látni. (Do Ríma ísť a pápeža nevidieť.)
[88] Zlá cesta. Z.
[89] O veľmi dlhej ceste. Z.
[90] Z anekdoty o furmanovi, vezúcom Nemca, ktorému hovoril: hore Nemec! dolu Nemec!, podľa toho, či cesta šla do vrchu a či z vrchu. Nemec pri platení hovoril to isté, lenže pri každom „dolu Nemec“ položil sebe peniaz na dlaň. Šuj.
[91] Posmešne o ľuďoch z dedín, keď išli cez blato.
[92] Málo sveta videl. Z.
[93] Vybral sa na ďalekú cestu. Z.
[94] Peši. Z. — Príležitosť — koč, povoz.
[95] Výrok po rajeckom žid. obchodníkovi. Šuj.
[96] Ťažká cesta do vrchu. Z.
[97] Veľká okľuka. Z.
[98] Koľko vozom, toľko pešo. — Pessky, psovsky — pešo. Vo výroku vyjadrená nepohoda putovania pešo.
[99] Pomaly ide. Z.
[100] Prekonané prekážky počas cesty. Z.
[101] Z anekdoty: Mladá líška po rozhovore so starou sa spýtala: Kedyže sa, pani kmotra, zase zídeme? — Najskôr u kušniera na žrdi! — odpovedala stará. Šuj.
— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam