ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

POVESŤ:^[129]
Čo spravím? Vzlietnem? Či nie? Bojím sa, či azda odvážim
sa vyjsť von. Ale predsa budem musieť vyjsť von z domu.
Ja doma nemôžem sa už viac zdržiavať, nie.
No ako taká veľká, obrovská a strašná príšera
si náhle vyjsť von na ulicu, nie je veru
bezpečné, ani bez strachu. Tak radšej zviniem toto
obrovské telo a tak po zemi sa budem plaziť.
Tak bude lepšie. Ani zrozumiteľne to
nepoviem, čo viem, ale radšej budem všeličo
šemotiť, šeptať, bzučať tajne do ucha. A prečo?
Mňa totiž najprv trochu neviem aká úzkosť
prepadne. Preto spočiatku sa zjavím ľuďom malulinká.
No potom upevním si sily, a tak rastiem,
pomaly vyššie už sa dvíham, takže zdá sa, že
nohami opieram sa o zem, hlavou dosahujem hen
až šíre oblaky a hviezd sa dotýkam. Aká teraz
maličká som, keď do kruhu sa zvinutá! Začnem len
šeptom, bzukotom už trúsiť, šíriť
tu medzi ľuďom tajuplným hlasom novinky:
Žiak Agapetus, ba i jeho spoločníci
zbojníčia veľmi ukrutne a strašne
tam v horách a dvoch ľudí zabili už dosiaľ,
tretieho biedne zajatého majú v moci.

CNOSŤ:
Čo je to za príšeru, čo tu zriem? Je veľká,
obrovská, strašná! A má toľko krídel, toľko
lesklého, pestrofarebného peria (čudné!)
a toľko očí, čo sa nikdy nezatvoria,
nežmurknú, toľko vyplazených jazykov a toľko
škrekľavých papúľ, toľko uší vzpriamených! Ach,
príšera zvláštna! Bližšie pôjdem načúvať, čo vraví.

POVESŤ:
Žiak Agapetus, ba i jeho spoločníci
zbojníčia veľmi ukrutne a strašne
tam v horách a dvoch ľudí zabili už dosiaľ,
tretieho biedne zajatého majú v moci!
A ten náš biskup Asmenus, no aj náš učiteľ…!

CNOSŤ:
Čo táto príšera len breše? Čože nové
zvestuje? Plazila sa po zemi, no teraz
sa dvíha! Predtým klamala len šemotením,
šepotom, teraz trochu jasnejšie už vraví.

POVESŤ:
Žiak Agapetus, ba i jeho spoločníci
zbojníčia veľmi ukrutne a strašne
tam v horách a dvoch ľudí zabili už dosiaľ,
tretieho biedne zajatého majú v moci!!
A ten náš biskup Asmenus, no aj náš učiteľ
už vedia o tých zločinoch a azda sú i spojenci…!!

CNOSŤ:
Už teraz spomínam si. Znalci vravia, že tá
príšera Povesť je — vec veľmi nebezpečná,
škodlivá. Tak sa drží lži a zloby, ako
zvestuje pravdu.^[130] Isto viem, že biskupovi tá
nesmiernu krivdu činí, lež aj učiteľovi!

POVESŤ:
Žiak Agapetus, ba i jeho spoločníci
zbojníčia veľmi ukrutne a strašne
tam v horách a dvoch ľudí zabili už dosiaľ,
tretieho biedne zajatého majú v moci!!!
A ten náš biskup Asmenus, no aj náš učiteľ
už vedia o tých zločinoch a azda sú i spojenci!!!
Je totiž tento Agapetus biskupovým synom,
no všetci ostatní sú žiakmi učiteľovými!!!

CNOSŤ:
Hľa, ako teraz šelma vztýčila sa hor
a mocným hlasom kričí, by to každý vedel!
Už sily nadobúda, vidím, nehanebnejšia je
a už sa stáva bezočivejšou a stále rýchlejšou.
Veď to sú tamtí mládenci, čo Rozkoš svojím
úskokom pokazila! Tak, tak býva to!
Ja som ver predpovedala, že sa to stane. Splnila
som svoju úlohu aj s Múzami, keď som
ich všetkých nabádala, aby radšej tábor
môj ako hnusnej Rozkoše hneď nasledovali.
Lež taký je dnes rozum mládencov, že žičia samopaši,
nie práci. Bolí ma, že nešťastne tak zahubení sú.
Z katových rúk tí iste nemôžu už vyviaznuť.
Je mi ich ľúto. Ach, ach. Rozkoš, skazonosný pokrm
zla, ako ničíš všetky duše, ba i všetky telá!
A táto teraz rozšíri to po celučkom
mestečku, po Ázii celej. Ó vy biedne duše stratené!
Hľa, teraz vznáša sa až k hrebeňom striech, skučiac
nesmierne, žeby všetci ľudia mohli dobre čuť ju,
a ona všade všetko, čo sa deje, videla!

POVESŤ:
Žiak Agapetus, ba i jeho spoločníci
zbojníčia veľmi ukrutne a strašne
tam v horách a dvoch ľudí zabili už dosiaľ,
tretieho biedne zajatého majú v moci!!!!
Der Schüler Agapet und seine Kameraden,
die rauben grausamlich und tun itzt grossen Schaden
auf dem Gebirge, da sie schon geschlagen todt
zwei Männer und der dritte, der leidet grosse Not!!!!
Žiak Agapetus a tí jeho kamaráti
strašlivo lúpia, spôsobujú veľké straty
tam v horách, kde už celkom na smrť ubili
dvoch mužov, tretieho moc trpieť nútili!!!!

SV. JÁN:
Nuž teda správne káž to slovo Božie vždy,^[131]
naliehaj včas či nevčas, usvedčuj a zaprisahávaj
i karhaj v celom učení a v celej trpezlivosti.
A pracuj, bedli, konaj dielo evanjelistu,
svoj úrad vykonávaj a buď vždycky rozvažitý.
Chcem, aby predovšetkým vynakladalo sa tu
úsilie o modlitby, aby sa tu prosby nesmierne
konali, ba i činilo sa vďakyvzdanie
za všetkých ľudí,^[132] za kráľov i za úradníkov,
pokojný život aby sme my viedli v zbožnosti,
v mravnosti. Lebo to je ozaj veľmi dobré
pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý túži, aby
tu všetci ľudia boli spasení a dostali sa
k poznaniu prostej pravdy. Jeden je totiž Boh
a iba jediný sám prostredník je medzi ľuďmi
a Bohom, človek Ježiš Kristus. Obetoval sa,
by všetkých vykúpil. Tak dobrotivosť nášho
milého Spasiteľa, lež i nášho Boha
láskavosť ukázala sa. Nie pre statočné
alebo spravodlivé skutky, čo sme robili,
lež pre to svoje nekonečné milosrdenstvo
nás biednych spasil, skrze kúpeľ, čo nám nový život
priniesol,^[133] a skrz Ducha Svätého. A toho
bohato vylial na nás skrze Jezu Krista,
čo všetkých Spasiteľ je, by sme naozaj
milosťou jeho ospravedlnení boli dedičmi
večného života, súc v pevnej nádeji. Je však
reč táto verná. Chcem, by si to potvrdzoval,
nech tí, čo veria v Boha, vynikajú v dobrých skutkoch.
To sú tie veci dobré, veľmi užitočné všetkým ľuďom.
Pred Bohom, Kristom, jeho vyberanými anjelmi
ťa prosím, by si na to bez predsudku dával pozor, nerobiac
nič také, žeby si sa priklonil ty k druhej strane.^[134]
Nevkladaj ruky rýchlo na nikoho, ba ani
nebývaj nikdy účastníkom cudzích hriechov.
Napokon teraz, milý biskup, splň si úlohu,
čo sme ti jasne Kristus a ja odporučili,
nuž ako svedčí táto cirkev, ktorú ty sám
spravuješ a v nej o Synovi Božom učievaš.

ASMENUS:
Čo je to, ó, čo, Boží Apoštol? Čo želáš si?
A aká je to úloha, čo žiadaš, otče?
Som celkom v pomykove. O úlohe neviem nič.

SV. JÁN:
No sem s tým mládencom! Ja dušu brata od teba späť žiadam!

ASMENUS:
Ach, ach, som stratený! Čo poviem Apoštolovi?
Čo rieknem? Odpusť mi, ach, ten mládenec už mŕtvy je!

SV. JÁN:
Je mŕtvy? Čože? Povedz teda, ako zomrel?
Či akou smrťou? Prečo roníš toľké slzy?
A prečo z hĺbky srdca toľko, toľko vzdycháš?
Už prestaň nariekať a vzlykať! Povedz, čo sa stalo!

ASMENUS:
Ach, zomrel Bohu! Lebo stal sa darebáčiskom,
tým ozaj najhorším a najmrzkejším! Ó, môj Apoštol,
odpusti mi, že ti tu takúto vec musím oznámiť!
Posledným stupňom jeho nehanebnosti je teraz,
že pácha veľmi hrozné lúpeže a zbojníči.
Napokon teraz nejaký vrch, nechcem zamlčať nič,
zaujal zrejme s veľkým húfom lúpežníkov.

SV. JÁN:
Naskutku dobre stalo sa! Nuž pekne si sa osvedčil,
môj milý biskup! Rozumný si! Veru takému zver,
ak chceš mať niečo správne urobené! Hľa, už
opúšťam teba, dobrý strážca duše brata!
Lež teraz pripravte mi koňa, sprievodcu tiež na cestu!

ASMENUS:
Už sa to ihneď v túto chvíľu stane. Apoštol,
môj pane! Prestaň sa však hnevať a už spamätaj sa!
To mojou vinou nestalo sa, že sa pokazil.
Spoločnosť zlých ho na zlé cesty priviedla.

SV. JÁN:
Nevhodná láskavosť a nerozumná miernosť, biskup,
skazila ho! Mne chýba tvoja bdelosť. Nezavetril
si čosi o živote, mravoch, stykoch jeho,
prv ako nehanebná samopašnosť najavo už vyšla?
Keď niekto chce byť samým sebou, tak je. Ponáhľaj sa!
Obstaraj, vravím, koňa, lež aj rozvážneho sprievodcu na cestu!

ASMENUS:
Už aj sa ponáhľam, by urobil som, čo si žiadaš.

SV. JÁN:
Zlá správa domácnosti znetvoruje evanjelium
i zbožné učenie a pohoršenie vzbudzuje
a spôsobuje, že už ľudia ľahkomyseľnejšie
zmýšľajú o učení, lež aj o učiacich. Ako len
viesť bude cirkev Božiu ten, čo dobre svoj
dom nevie spravovať^[135] a svoje deti bezbožné má?
Nuž preto sväté meno Božie medzi pohanmi
sa tupí, uráža.^[136] Čo robiť? Mám ho zbaviť biskupského
úradu? Ťažkým zločinom sa previnil.
Uvoľnil putá, popustil aj uzdu mravov
a nechal skaziť poriadneho mládenca,
nijakým učením zlým nepoškvrneného.
A hádam naveky ten mládenec nám nezahynie
pre svoju vinu, ako čítame tu i tam
o mnohých znamenitých mužoch, učiteľoch
cirkevných, ktorí mali nehanebné deti,
tak ako Áron, Samuel,^[137] no predsa sveta Stvoriteľ
pre túto príčinu ich vôbec nechcel zbaviť úradu,
Samuel,^[138] Áron,^[139] rovnako aj iní veľkí
mužovia totiž bezpochyby veľmi starostlivo
v zbožnosti, podobne aj v početnosti vychovávali
vždy svoje deti, ale predsa nedosiahli úspech
nijaký. Preto vina nemá sa vždy pripisovať len
rodičom alebo len učiteľom, lež skôr
samotným deťom, ktoré nechcú poslúchať tých, čo,
ich právom napomínajú, lež mrzká povaha
ich strmhlav ženie do všemožných druhov nerestí,
takisto ako do tisícich ohavností.
Príslovie vraví: Hrdinovia majú vinné deti.
Ja predsa ešte do mládenca strateného už
chcem vložiť nádej. Myslím, že sa môže na dobrý plod
premeniť, hoci rovný chodník spravodlivosti
opustil skrze zhovievavosť učiteľov.
Ja myslím, pre to prísne vyhrešiť ich treba.
No biskup vracia sa a tuhľa mi aj koňa vedie.

ASMENUS:
Apoštol, urobil som, ako si mi kázal.
Tu je kôň, sprievodca i spoločník na cestu.

SV. JÁN:
Či poznáš cestu k zlopovestnej hore lupičov?

DULUS:
Ver poznám, ale nie je bezpečné k nej pristúpiť.
Pred niekoľkými dňami tamto zahynuli
už dvaja dobrí muži, kupci prebohatí.
To múdre nie je, by sme sa tam ľahkovážne
na cestu sami vydali. Tu v šanc sa dáva život.

ASMENUS:
Apoštol, nechcel by som, by ťa strata života
postihla. Čul som, že tí lupiči sú veľmi
ničomní. Azda ani teba neušetria!

SV. JÁN:
Či nevieš, biskup, že je napísané: Zrátané
sú všetky vaše vlasy.^[140] Ani jeden nepadne tu
bez vôle vášho Otca na zem. Ak je teda s nami
Boh,^[141] kto je proti nám? Kto násilia sa dopustí?

ASMENUS:
To veru veľmi pravdivé je. Ak sa páči
ti teda a tak vôbec chceš, nuž Apoštola Božieho ty
horlivo sprevádzaj a pomáhaj mu udatne!

DULUS:
Urobím, čo len budem môcť a podľa svojich síl,
hoc je to nerozumné, aby sme tú cestu podnikli.
To ani Herkules^[142] sa nebil s premnohými!

SV. JÁN:
Už prestaň bedákať. Veď budú s nami premnohí!

ASMENUS:
Ak budeš chcieť, môj Apoštol, sám sprevádzať ťa budem,
alebo pridám ďalších kvôli nebezpečiu.

SV. JÁN:
Ja nechcem teba, ani ďalších. Tento jeden stačí.

DULUS:
Vrav, Boží muž, ja ako toto chápať mám?

SV. JÁN:
Sám Kristus pomôže mi so svojimi svätými
anjelmi a nás svojou mocou ochráni.

DULUS:
Už teraz teda odvážne chcem podísť k hore.

ASMENUS:
Kiež dobre skončí sa, čo teraz Apoštol náš robí!
Zaiste treba, aby väčšmi než ja videl
do toho strateného, bezbožného mládenca
muž Boží, čo Duch Svätý slávny odhaliť mu môže.
Určite nezahynul mojou nedbanlivosťou!
Ja som ho zveril učiteľom náročky,
by ho tí vzdelávali. Chytrejšie však kazia
domáce príklady zlé, keď sa do sŕdc vkrádajú
s obrovskou silou. Ja som ho však nepokazil svojím
príkladom, lebo neviem o takejto veci,
čo by sa dala nazvať nehanebným zločinom.
Zahynul on skôr svojou samopašnosťou a previnením.
Mládenci ľahko počúvajú horšie nariadenia.
Keď totiž pretrhne sa uzda výchovy, tak
zvieracie rozkoše už začnú vyhľadávať
a potom potĺkať sa celé noci spití
a pritom robiť lármu bez ladu a skladu.
A často stáva sa, že niekto rozvážnejší do tohto
naskutku odlišného kamarátstva priláka
sa zavše. To sa prihodilo tomuto.
Ach, beda! Mor zlých mravov tohto úbohého,
žiaľ, celkom zahubil! Ach, beda, prebeda, žiaľ, ako
junácky zápal začne šalieť pri prvom útoku!
Nákaza spôsobila toto nešťastie. Ach, beda,
aj mám strach, aby Apoštolovi sa niečo zlé
nestalo! Tuším Agapetus, nepriateľ
ľudského rodu, ba i Boha, v zúfalstve sa nachádza.
Nech Jána chráni svojou mocou Ježiš Kristus!
On veru všetko krotí svojím pokynom.

ANOSIUS:
Čo len tu hľadáš, starče? Aký zlý duch až sem k nám
ťa zahnal? Či ti lepšie nebolo tam za pecou
si sedieť a piecť jablká či hrušky, aby si si
ukrátil protivný čas? Ak sa nemýlime, tak
sa pachtíš za bitkou a túžiš, aby sme ťa
dobili. Starče, povedz, čo tu porábaš!

PHILARGYRUS:
Zaiste tento starec chce, aby sa mu povodilo zle,
navyše život vystavuje nebezpečiu.
Si blázon? Nemáš zdravý rozum? Čo za peklo
tu hľadáš? Nemá ani zbraň. Čo váhaš? Nech je lapený hneď,
človiečik biedny, zavlečený k vodcovi!

SV. JÁN:
Pokojne znesiem vašu bitku. Vedzte, vás sa vôbec
nebojím, ani neujdem, ó muži, ani nikam ja
istotne neodbočím, lebo vášho vodcu
chcem. Pre tú príčinu som prišiel sem. Nech príde ku mne!

PHILEDONUS:
On príde k tebe, ale radšej budeš chcieť, by ver
neprišiel! Do rúk nášho vodcu vydáš sa či nie?

SV. JÁN:
Ja znovu volám, nepočuješ, že som náročky
sem prišiel iba kvôli tvojmu vodcovi!

ANOSIUS:
Ja myslím, že ty blaznieš, starče! Keď tak vykrikuješ,
smrť ako by si volal. A tá nepríde,
čo jej sa týka, neskoro. Hneď príde vodca,
to bude tvoja záhuba! Ty popredku choď
a povedz toto vodcovi. (Philargyrus) Ja medzitým však mužne
postrážim tohto človeka. No toho druhého ty chyť
a stráž ho! (Lista) Čo sa už hneď nevyrútiš? Útočne
nevletíš do vlasov a o zem hneď ho nešmaríš?

DULUS:
Ach, pane, pane, či som ti to nepredpovedal?
Ochotne vydávaš nás veľmi krutej smrti!

ANOSIUS:
Ty lotor, vzdaj sa a sem natiahni hneď ruky!

DULUS:
Ó beda, nastal posledný deň môjho žitia!
Ach, pane, teraz je čas, aby prišli anjeli!

LISTA:
Hľa, vodca prichádza už! Starče, ako sa ti
to páči? Aha, starče, ozbrojený ide sem!
Hľa, ako ligoce sa! Ako zbraň mu blýska!
On kráča bystrým krokom. Zdá sa veľmi pobúrený.
Zahráme ti už! Starče, už sa ťa hneď chopíme!

SV. JÁN:
Mňa tvoje hrozby nedesia a nevšímam si
nadávky. Zbojník, z tvojej hany nerobím si nič!
Ja chcem len toho jediného, toho hľadám, čo
za vodcu uznávaš ho. O toho mám starostlivosť.
Ja vôbec nebojím sa jeho rozzúrenej tváre.
Nech ten sám príde! Kvôli nemu som sem prišiel.

AGAPETUS:
Kto je ten starec, o ktorom si vravel? Kde je?
Ej, zdiaľky toho človeka ja poznávam! Je či nie? Kto je?
Ej, je to Apoštol Ján! Ach, hanbím sa a mrzí ma,
že vidím jeho svätú tvár! Jaj, akým úbožiakom
stal som sa! Bodaj vás Boh všetkých ihneď skáral!
Vy prečo toho človeka ste zadržali? Ja túto
kopiju hneď ti vrazím do bachora kliateho!
No teraz ovládnem sa. A potrestám vás potom až,
keď príde vhodný čas. Čo ešte vravieť a čo
povedať a čo robiť? Je to on sám, on sám! Poznávam
tvár muža, oči neklamú. Ach, beda, hanba, ach!
Podídem k nemu či nie? Ako sa však tváriť?
Čo vravieť? Mám zle zaobchodiť s Božím mužom,
akoby svojím otcom, čo sa o mňa zaslúžil,
a jeho ľahké jarmo striasol som? To neurobím!
Ak by som urobil to, viem, že už je schystaný
blesk, ktorým ma Boh zrazí do pekla a telo
bezbožné roztriešti bár na tisíce kúštikov!
Ach, hľadí na mňa! Sotva ovládam sa, aby
som tebe, čo si zajal toho pútnika, tu nerozdrúzgal
hneď mozog, nevyhasil ten tvoj hriešny život!
Mne hanba nedovolí dlhšie dívať sa
na toho muža. Ujdem, niekde sa skryjem do kúta.
To radšej spravím, ako by som mal naňho pozerať.

SV. JÁN:
Darebák, už ma pusti, prepusti! Čo držíš?
Chcem tvojho vodcu utekajúceho nasledovať,
nie so zlým úmyslom, ba nedbám pritom ani na svoj
vek. Synak, ach, čo utekáš pred svojím otcom?
Len ostaň, syn môj! Prečo pred bezbranným starcom
utekáš? Zastaň, biedny! Neboj sa, veď ešte ty
máš nádej na život! Ja vydám počet za teba sám
Kristovi. Iste aj smrť za teba rád podstúpim,
tak ako sám Pán za nás podstúpil. Za tvoju dušu rád
dám svoju dušu. Zastaň len a ver mi, lebo Kristus
ma poslal odvrátiť ťa od záhubnej cesty,
po ktorej teraz kráčaš. Prosím, ostaň! Zdvihni k zemi
sklonenú tvár a pozri na mňa! Nemaj strach a nezúfaj!

AGAPETUS:
Ach, beda, čo mám robiť? Zahynul som, zomrel, ach, som usmrtený!

SV. JÁN:
Len ostaň, ostaň! Čože bežíš predo mnou,
pred svojím otcom, starcom bezbranným? Len teba čakám,
len teba hľadám. Dobrovoľne si mi vyšiel sem
v ústrety. Prosím, ostaň! Čo sa náhliš, milý synak?

AGAPETUS:
Je koniec, zahynul som! Nedbaj o mňa! Beda, beda mi!

SV. JÁN:
Nezahynul si ešte. Dosiaľ dobrú nádej máš
na život. Kristus volá ťa. Sem teraz poslal mňa.

AGAPETUS:
Naveky zahynul som! Bolesti mnou lomcujú!

SV. JÁN:
Čo je ti? Čo si ustráchaný, syn môj? Iného
zmýšľania nebuď, ako ja, tvoj otec! Sľubujem ti život.

AGAPETUS:
Ach, beda mi! Ach, beda mi! Ja veľký smútok v duši chovám!

SV. JÁN:
Už prestaň, syn môj, nariekať a radšej ďalej počúvaj,
čo treba robiť v tejto veci! Len buď dobrej mysli!

AGAPETUS:
Čo predsa veríš, že ja úbohý mám v svojom srdci?

SV. JÁN:
Ach, syn môj, spamätaj sa už a dúfaj v Syna Božieho!

AGAPETUS:
Ja hanbím sa a neviem, čo mám robiť, ani čo
mu odpovedať. Život môj je neistý a pochybný.

SV. JÁN:
Ach, kdeže! Kristus kvôli hriešnikom sem prišiel,
nie kvôli spravodlivým. Poslaný bol k ovciam
strateným.^[143] Anjeli sa v nebi radujú viac^[144]
nad jedným hriešnikom, čo zmúdrel, činiac pokánie, než
nad deväťdesiatimi deviatimi ľuďmi
takými, ktorí ozaj spravodlivo žijú
a vôbec žiadne pokánie ver nepotrebujú.

AGAPETUS:
Ach, beda mne, čo urobil som, keďže som tak
hlboko svojho Boha urazil! Ja stratený
už nie som veru hoden, aby som viac uzrel slnko!

SV. JÁN:
Dôveruj, syn môj, na duchu tak neklesaj už!
Je napísané:^[145] Hriešnika smrť nechcem, ale
chcem, aby obrátil sa a žil s Bohom svojím.

AGAPETUS:
No moja neprávosť je väčšia, otče môj,
než by som hoden ja bol, aby odpustil mi môj Pán Boh.^[146]

SV. JÁN:
Buď dobrej mysli, syn môj! Veď kde bola hojnosť neprávosti, ver tam
aj bola hojnosť milosti.^[147] Náš láskavý Boh
nezhŕdne synom strateným, čo navráti sa.

AGAPETUS:
Môj duch sa dobre necíti. Ach, beda, svedomie,
zlá šelma — tisíc svedkov,^[148] nenechá ma na pokoji,
len hryzie, ustavične obviňuje ma!
Už veru presviedča ma, že nič lepšie nie je, nie,
než aby som si zúfal, život slučkou zakončil.

SV. JÁN:
Ach, syn môj, čo to vravíš? Čo mrieš strachom? Čo
nariekaš? Spamätaj sa, prestaň plakať! Ach, pozri len,
čo robíš! Hriechu väčšieho niet u Boha, než
zúfalstvo. Božie milosrdenstvo však nemá
nijaký koniec. Nepretržitá je nekonečnosť,
čo veru iste prevyšuje všetky jeho diela!
A preto, syn môj, zúfalstvu viac nepodliehaj,
by si sa nestal synom zatratenia večného!

AGAPETUS:
Už v horšom položení nemôže byť moja vec,
než v akom teraz je, môj otče láskavý!

SV. JÁN:
Ach, prestaň s tým a nado mnou roň slzy, nie nad sebou!
Od Krista sľubujem ti láskavosť a milosť.

AGAPETUS:
Ty vysmievaš sa najväčšiemu hriešnikovi?

SV. JÁN:
Ja tebe? Prečo? Tá vec veru nezdá sa mi smiešna!

AGAPETUS:
Ja neviem, bo tak strašne túžim, aby bola pravda to,
čo vravel si, a tak tým väčšmi obávam sa, ak nie.

SV. JÁN:
Neboj sa! Ten, čo visel na kríži, čo prislúbil
lotrovi^[149] milosť, ba i potešenie v raji
a mňa si nehodného zvolil za Apoštola,
ten teraz skrze mňa ťa znovu povoláva
do zboru svätých, áno, aby si ty dostal odpustenie
priam všetkých hriechov, potom veniec blaženého
života, nikdy nevädnúci, ktorý Kristus
pripravil tým, čo milujú ho z celučkého srdca.
Vyjasni teda čelo, veď dnes získaš znovu spásu, aby dedičom
večného života si bol u Boha Otca, áno,
i nášho Pána Jezu Krista, ktorý obetoval sa
za naše hriechy! A my jeho spoludedičia
i bratia budeme raz v tamtom druhom živote.

AGAPETUS:
Ach, plačem od radosti, také je to milé,
čo vravíš, Kristov Apoštol! Kiež súdim, že ja hoden
som tohto zboru Božích svätých v tamtom druhom živote!
Už teraz viacej nedbám o dočasný život, aj tak
nie som ho hoden. Mňa sa týkajú len nebeské
radosti a len odpustenie hriechov.
Preč teraz dobrovoľne odhadzujem zbrane prekliate!
(Kľaká si.)

SV. JÁN:
Vstaň, syn môj! Prečo padáš tuná k mojim nohám? Prečo?
A prečo vzdycháš, toľko nariekaš a plačeš? Čo?
Si teraz znova pokrstený veľmi hojnými
prameňmi svojich sĺz. Čo skrývaš pravicu, čo?
Ja sa ti zaručujem prísahou, že za tvoje
zločiny dosiahnem od Spasiteľa milosť.
Čo ešte želáš si? Už konečne mi podaj svoju
pravicu! Ja ju vybozkávam v mene Krista.
Do cirkvi Spasiteľa vráť sa! Nezatvára
tá lono pred tými, čo vracajú sa. So mnou
len vzývaj Boha, vzývaj svojho Spasiteľa,
láskavo nech ti odpustí tie viny, ktorými
si ho tak ťažko urazil! On iste odpustí. Je
láskavý, dobrotivý, milostivý, milujúci.

AGAPETUS:
Ty radšej, otče, vzývaj Boha, lebo istotne
viem, že ti neodoprie, čokoľvek ho budeš prosiť,
ba človek oveľa si lepší, ako som ja!

SV. JÁN:
Urobím. Vskutku patrí sa, by s tebou vzýval som.
Veď stála modlitbička spravodlivého má nesmiernu moc.

AGAPETUS:
Je napísané: Hriešnikov Boh nevyslyší.^[150]

SV. JÁN:
No srdce ozaj skrúšené Boh neodmietne.^[151]

AGAPETUS:
Ja hanbím sa. Môj život predošlý ma mrzí.
Ja z hĺbky srdca, z hĺbky duše nenávidím
chodníčky ľudí, čo zlo robia. Odo mňa preč už
odstúpte, všetci muži, ktorí páchate len bezprávie!^[152]
Ja budem vyhľadávať zákon svojho Boha.
Do jeho jarma šiju ja chcem vložiť. Doteraz
len sluhom hriechov bol som, teraz mŕtvy pre svet
i telo, vzdám sa Kristu ako verný sluha.
Láskavý Kriste, vzhliadni na mňa! Biedny, ako ovca
stratená, blúdil som.^[153] Ach, čože ovca! Z ovce vlkom
stal som sa, najnečistejším a najzločinnejším
človekom zo všetkých! No neodožeň ma preč, prosím,
od svojej tváre! Mňa, čo vraciam sa, mňa neodmietni!
Uznávam svoje ohavnosti, navyše i tvoj hnev
uznávam. Pravú poníženosť svojho srdca,
nepredstierané pokánie však dosvedčujem
vzdychaním vyvierajúcim až z hĺbky srdca
a svojím trpkým nariekaním. Neodvrátiš
sa, Bože, od skrúšeného a poníženého srdca!
Na milosť vezmi ma a svojho Ducha daruj mi,
čo by ma potešil i povzbudil a vždy bdel
nad krokmi mojimi, by nikdy nezblúdil som,
nezišiel z chodníkov tých tvojich prikázaní!
Nech ale tebe žijem, ako dlho mi
dožičíš hranicu a koniec smrteľného života!
Odložím teraz zbrane hriechu, lež i smrti,
čo boli často poškvrnené krvou bratov.
Ach, čo som urobil a ako Boha urazil!
Ach, Kriste, Spasiteľ, ja hanbím sa a želiem to!
Ó zmiluj sa len, zmiluj! Odpusti, ó Boží Baránok!
Na kríži^[154] toho lotra, činiaceho pokánie
už vtedy neskoro, si utešil sám, hlasom
láskavým vraviac jemu takto: Dnes ty budeš so mnou v raji!
Od svojej tváre neodžeň ma, Spasiteľ,
by som sa nepodobal tým, čo do močiara
klesajú! A nech tvoja preliata krv je mi na osoh!
Ja v teba dúfam, naveky nech nie som zahanbený.^[155]

SV. JÁN:
Už vyslyš, Kriste, toho, ktorý činí pokánie
a z hĺbky srdca k tebe vzdychá! Odpusť pre svoju
nesmiernu spravodlivosť, dobrotu a láskavosť!
A kiež chceš, prosím, aby boli všetky jeho
bezprávia celkom zmyté tvojou drahou krvou,
čo ty si za nás hriešnych ľudí vypotil,
aj za mňa, keď sa tvoja najsvätejšia matka
Mária dívala pod krížom na tvoj žalostný skon!^[156]
Odpusti úbohému mládencovi, za ktorého
predkladám teraz svoje prosby, ak ty len
miluješ svojho žiaka! Nič mi neodmietneš, viem.
Čo, syn môj, nevstaneš už, aby sme šli za biskupom,
tým dobrým strážcom, ktorému raz zveril som ťa sám?

AGAPETUS:
Ja rúcho kajúcnika vezmem si a posypem sa popolom
a pôjdem s tebou rád, len ak to bude bez nebezpečia
života. Lebo za tie skutky, beda, stihne ma trest podľa
cisárskych zákonov, no lepšie bude dostať
sa do rúk Božích ako ľudských! Ak sa Bohu však
zapáči potrestať ma strašnou rukou katovou,
tak radšej ujmu na tele chcem utrpieť,
než mal by som ju hádam utrpieť na svojej duši!
Sám totiž cítim, že si zasluhujem iba smrť.

SV. JÁN:
Pán zrátal všetky kosti svojich, takže ani jedna z nich
nebýva zlomená,^[157] ba ani bez vôle
večného Boha Otca z našej hlavy nespadne vlas.^[158]
Neklesaj na duchu a vzchop sa! Neprestanem prosiť za teba
Krista, Syna Márie a Boha.
Ak stojí pri nás On, kto bude proti nám?
Či teda žijeme, či umierame, tak my vždy
patríme Kristu Pánu a tak nemôžeme
nijako zahubení byť. Ty sprevádzaj ma len
a svoje cesty Kristovi zver, on sám sa o to
postará. Z pokušenia východisko ukáže,
by kríž sme mohli znášať. Boh je totiž verný.

AGAPETUS:
Sprevádzať budem ťa, kam budeš chcieť a ak si žiadaš,
aj na smrť. Vôbec nebojím sa, lebo si môj otec,
si priateľ, ba i živý chrám si najvyššieho Boha.
Sem muža priveďte, čo ako rukojemníka
som držal, aby svoje peniaze späť dostal a bol
zbavený pút! No poď sem, priateľ! To je Apoštol Ján.
Ten, vidíš, odvrátil ma od najhorších ciest,
na ktoré vkročil som. Už budem ďalej slúžiť
Kristovi, skutočného Boha Synovi.
Ja potom iste neublížim nijakému
človeku. Čo som biedny učinil, už srdečne
ľutujem. Teraz vezmi všetko, o čo som ťa olúpil.
A zvyšok spravodlivo chudobným však rozdelí sa.
Ja nechcem bohatstvo mať, čo mi dal môj zločin.
A ďalej, brat a priateľ, odpusť, prosím, skrze Krista
Ježiša, pre ktorého získal teba i mňa sám
Apoštol svätý Boží Ján! Brat, odpusťže mi, vravím!
Učinil som ti násilie, čo nezaslúžil si.
Ten skutok ľutujem. Budeš mojím bratom najmilším.

ECHMALOTUS:
Ó deň to radostný, keď pre Boha ťa opäť
Apoštol získal, vodca najmilší! Ja ti
odpúšťam veľmi rád, nech rovnako ti odpustí Boh.
A toto bezprávie už viac ti nepripomeniem.
Počúvaj Apoštola, čo ťa oslobodil.
Mládenec si a teba zviedla tvoja mladosť.
Ja vďaku vzdávam svojmu Apoštolovi a tebe.
Buď pochválený, Ježiš Kristus, jediný Syn Boha!

AGAPETUS:
Ja sám som týchto bratov spolužiakov zviedol.
Ó, prosím, otče, prijmi na milosť aj ich! Nech tí,
čo boli spoločníkmi v zločinoch, sa zúčastnia
na slávnej Kristovej milosti, aby nezahynuli!
Veď Kristus svojou krvou vykúpil aj týchto.

SV. JÁN:
Aj vás ja prijímam na milosť v mene Pána
Ježiša Krista. Všetci teraz pokánie už čiňte!

PHILEDONUS:
My biedni zaslúžene teraz k tvojim nohám padáme
(Všetci traja si pokľaknú.)
A teba v mene Kristovom o milosť prosíme.
Budeme radi tvoje kroky nasledovať, otče,
a ako žiaci tvoje naučenia poslúchať vždy.
Nás zviedla Rozkoš, neviestka to zlopovestná.
A teraz cesty božskej Cnosti nasledovať budeme.

SV. JÁN:
Povstaňte! Sľubujem vám život, milosť vedno s ním.
Nuž, bratia, všetci spolu so mnou odíďte!

AGAPETUS:
Ja, čo som vám bol vodcom a zla pôvodcom,
predchádzať budem ako príklad obrátenia.
A teraz zbohom! Nasledujte ako vodcu
Ježiša, ak priam na srdci len leží spása vám!
Lež teraz mňa i Apoštola sprevádzajte.

PHILARGYRUS:
Čo je to? Aká vec tak nečakane mohla
povahu môjho pána zmeniť? Ach, neviem,
čo vravieť mám! A aká je to náhla premena?
Ja dosť sa neviem vynačudovať, že z vlka
doteraz najdivšieho ovcou najtichšou
sa naraz stal. Ten starec azda nejakým bol bohom,
čo veľmi besné mysle, ba i drsné srdcia
dokáže zmäkčiť, urobiť ich krotučkými!

ANOSIUS:
Čudesná premena a ozaj prečudesná zmena!
Kiež toho ničomného starca zmárnia všetci
bohovia! Ten nám nenásilne nášho vodcu zdrapol!
Dokáže hádam nejakými kúzlami ten starec
očariť ľudské srdcia, zároveň i duše?
Ej, ak to nevie, akými len spôsobmi ja
by som ho napadol! Tak vysoko v pol tela
by som ho chmatol, hlavou o zem tresol, aby celú cestu
pofŕkal mozgom! Potom by som dušu starcovi
vyhasil. Ale to mi nedovolí jeho úskok
urobiť, čo nás všetkých o odvahu olúpil.

LISTA:
Čo ďalej urobíme, bratia? Keď sme vodcu
stratili, túto horu nemôžeme už mať
viac ako útočište. Ja sa totiž obávam,
že prídu mešťania či okolití sedliaci,
polapia nás a spútajú a násilne preč
odvlečú, vpletú do kolies a krutou smrťou zmárnia.

ANEMERUS:
Ja veru tuná posledný sa nenechám nájsť!
Ak tuná dlho trčať budeme, tak všetkých lapia nás!

PHILARGYRUS:
Už s vami rozlúčim sa. Iný spôsob života
si zvolím. S Božou pomocou sa uspokojím
s výstrahou starca. Zanechať zlo, prestať s hriechmi a ich
napokon nenávidieť, najväčšie je, vravia,
pokánie. To sa zdá však najlepšie, že ak by bol
lapený niekto z tejto našej družiny
a bol by vyšetrovaniu už podrobený,
by vôbec neprezradil spoločníkov zločinov
a radšej dal sa úd po úde rozštvrtiť, než by
vyzradil kohokoľvek. Ak sa vám to všetkým
pozdáva a tak želáte si, spoločnou
prísahou zabezpečme sa a zaviažme!

LISTA:
Istotne pozdáva. To rada dobrá je i chvályhodná.

PHILARGYRUS:
Či všetci sľubujete, a to prísažne?

ANOSIUS:
Vzájomne sľubujeme. Prisaháme to!

PHILARGYRUS:
No zmluvu zachovajte. Každý z vás nech odnesie si
radostne v pokoji ten podiel z koristi, čo dostal.

ANEMERUS:
Ja teraz iste bohatším stal som sa, než som bol.

LISTA:
Mám hojnú korisť, predtým chudobnejší, než bol Irus.^[159]

ANOSIUS:
Môj mešec nadúva sa. Ako prehajdákam
ja také množstvo zlata? Dňom i nocou potom
opitý budem! Čo už neudieraš na bubon? (Bubnovanie.)
Vojaci totiž musia veselí vždy bývať!

PHILARGYRUS:
Veselí teda odchádzajme z tejto hory,
nech šťastie žičí nám! Lež aký krik to teraz čuť?
Vojaci, utekajte! Ó!