Zlatý fond > Diela > Žiak Agapetus zvedený a naspäť privedený


E-mail (povinné):

Juraj Láni:
Žiak Agapetus zvedený a naspäť privedený

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 37 čitateľov

Druhé dejstvo

Prvý výstup

Učiteľ. Aspondus.

UČITEĽ:
Hej, lotor, hej, hej! Už tak dávno kričím, hučím,
no predsa si sa ešte vôbec nezobudil!
Uvidíš, že sa so spánkom a drichmaním
dá pustiť do boja. No chytro vstávaj alebo
bakuľou vzburcujem ťa zo spánku! Či nehanbíš sa
(ach, ľudský sen!), až celkom do bieleho dňa si chrápať?
Čo sú poriadni chlapci alebo šikovní žiaci,
pred východom slnka vo zvyku majú vždy vstať,
oddať sa štúdiu. Pre tých je Zornička[42] nesmierne vhodná,
láskavá, priateľská je. Či ideš?
No ako ťažko odroň z postele sa driape?
Kým hlavu škriabe si, kým údy vystiera
a zíva, prejde celá hodina. Ty nehanebník, ideš už?

ASPONDUS:
Sotva sa brieždi. Milý učiteľ, mňa šetri!

UČITEĽ:
Ja verím ti. Veď v tvojich očiach dosiaľ hlboká noc
je. Pristúp bližšie, počuj, chcem ti riecť len pár slov.

ASPONDUS:
Mysli si, že si riekol: by som na prednáškach bol
zavčasu, nechže niečo nepremeškám. Iste to.

UČITEĽ:
Nie, iné. Sem sa zberaj, až to urobím, hneď poznáš!
Či páči sa ti to? Aj bakuľou ťa potrescem.

ASPONDUS:
Aký si bitkár!

UČITEĽ:
Povaľač, čo vravíš mi to?
A čo to mrmleš, naničhodník?

ASPONDUS:
Nič, no všetko.

UČITEĽ:
A či ťa nepočujem, galgan, ako niečo mrmleš?

ASPONDUS:
Nuž to sa modlím.

UČITEĽ:
Iste verím, že to modlitba je,
pekelný otčenáš. No aby nekonal
si nerozvážne, tak tvoj zadok tanec utŕži!
Daj pozor, lagan, na prednášku so mnou poď!

ASPONDUS:
Idem.

Druhý výstup

Agapetus. Parinus.

AGAPETUS:
Parinus, milý spolužiak, čo sa tak veľmi náhliš?

PARINUS:
Čo? Lebo vravieva sa: zajac kvôli mäsu.

AGAPETUS:
Čo je to za príslovie? Hádanky mi hovoríš.

PARINUS:
Ak totiž nebudem v tom čase, keď sa zoznam číta, prítomný,
tak iste o kožu mi pôjde.

AGAPETUS:
Ale nehrozí ti žiadne
nebezpečenstvo, práve minula sa šiesta. Pozri na hodiny.
Ručička ešte nedotkla sa bodu, ktorý tu
rovnakou dráhou delí od hodiny hodinu.

PARINUS:
Ja
však sotva dôverujem hodinám, tie klamú nezriedka.

AGAPETUS:
Dôveruj aspoň mne, keď počul som na vlastné uši
hlas zvona.

PARINUS:
Ale je aj iné, čoho obávam sa väčšmi.
Včerajšia prednáška sa musí zopakovať spamäti.
Bojím sa, že to nedokážem. Beda, beda mi!

AGAPETUS:
Hovoríš o spoločnom nebezpečenstve. Ja tiež
si sotva veľa pamätám.

PARINUS:
A poznáš, človeče,
zúrivosť učiteľa. Každé previnenie
mu strašné je a iste naše zadky väčšmi
nešetrí, ako by to hádam bola volská koža.

AGAPETUS:
No ale v škole teraz nebude.

PARINUS:
Za zástupcu
on teda koho určil, priateľ môj?

AGAPETUS:
Kornélia.

PARINUS:
Škuľavca toho? Beda našim zadkom, beda včuľ!
Štedrejší je než Orbilius[43] na bitku.

AGAPETUS:
Hovoríš pravdu. Preto často modlieval som sa,
nech plece ochrnie mu.

PARINUS:
Ja to tisíckrát aj urobil som.

AGAPETUS:
O hlavu teda nejde, ale o tú časť, čo je
opačná.

PARINUS:
O to veru ozaj nejde. Radšej však
by som chcel zomrieť, ako bitku vytrpieť.

AGAPETUS:
Ja s tebou nesúhlasím. Ak by si už raz
bol mŕtvy, tak viac neožiješ. Ale šľahanie
a podliatiny od prútov sú chvíľkovým zlom,
čo skonávajú zároveň i s bolesťami.
Buď teda udatného ducha, nič si nevšímaj
šľahanie, ako ja si nevážim ho ani za mak.
Vždy, keď ma veľmi bijú prútmi, vravievam si tak:
Bolesť celkom stratila sa,
od radosti srdce jasá.
To isté aj ty urob. Budem, tvojím druhom v trestoch,
ak azda budeš dáku bitku dostávať.
Ja taktiež budem v pomykove. Neovládam úlohu.

PARINUS:
Mať v trestoch priateľa, je potešením, vraví sa.
Ale ty radšej potajomky do ucha mi pošepni,
čo bude chýbať, prednášať až budem. Zbavíš
tak oboch nebezpečenstva. Aj ja ti urobím to isté, ver.

AGAPETUS:
Hej, vynasnažím sa, by vyslobodil som ťa.
Najvyšší čas je teraz, poďme chytrejšie!

Tretí výstup

Učiteľ. Parinus. Agapetus. Cosmius, Aspondus. Cletus. Philedonus. Acrates. Acharistus. Niphalius. Acolastus. Musophilus. Eubulus. Philomathes. Philauthus. Evachetus. Evaristus. Mispolus. Ocnerus. Tolmetus. Carolus. Lampertus. Eugenius. Pamphilus.

UČITEĽ:
Nech Jupiterom[44] začína sa, Jupiterom sa aj končí!
A teraz naše prednášky sa patrí začať
zbožnými modlitbami, lež i zbožným spevom.
Už všetci spievajte a potom modlime sa!

ZBOR:

1. S telom osvieženým spánkom
vstávame už, zhŕdnuc lôžkom.
Otče, prosíme ťa pri tom,
pomôž spievajúcim žiakom!

2. Jazyk nech ťa zvelebuje,
zápal duše obklopuje.
Svätý, v tebe začiatok je
skutku, ktorý nasleduje.

3.Nech tma odstúpi od svetla,
noc od svetla denného, hľa,
aby vina, čo noc spriadla
silou svetla celkom padla!

4.Prosíme ťa ponížení,
by si zmenšil všetky viny.
Ústami si ospievaný,
naveky si velebený.

EUBULUS:
Pane, prosíme, naše skutky priazňou predchádzaj
a pomocou sprevádzaj, aby všetka naša reč
a práca od teba sa začínala
a skrz teba začatá sa končila. Amen.

PHILOMATHES:
Kriste, urob ma múdrym, bo sám si múdrosťou Otca
a kto je s tebou tu múdry, býva ten múdry aj sám.
Aké temno a márna, ach, vedomosť myseľ mi trápi!
Kto ma poučí, ktože, o milej cestičke právd?
K tebe sa utiekam, lebo si samotný človeku svetlom,
skrz teba poznalo veru celučké stvorenie deň.
Daruj mi Božské svetlo a ďaleko odožeň temno,
nech tvoj Duch naše srdcia láskavo osvieti dnes.
Uznávam celkom, Kriste, že nehodný takej som pocty,
lebo ver biedny a vinný premnohým priestupkom som.
Predsa však dôverujem za nás tej preliatej krvi,
ktorej maličká kvapka očistí každý môj brud.
Nehľadám dajaký zisk, ani nežiadam daromnú slávu,
pretože slávou i ziskom budeš mi vskutku ty sám.
Osvieť mi myseľ a naplň ju svojím nebeským ohňom!
Nikto mi tvoje dary nedá, len ty mi ich dáš.
Sám ti vzdávam ľúbezné vďaky a chválami obdarím teba.
Väčšie, čo mohol by vrátiť, človek ver nemáva nič.

ACOLASTUS:

*** obr1 ***

[45]

MUSOPHILUS:

*** obr2 ***

PHILEDONUS:

*** obr3 ***

Otčenáš po arabsky

Ja Abuna’ lledsi phi’ ssemavvâti.

1. Lijutekaddesi smokca.
2. Litati melcutoca.
3. Litecun meschytoca, kema phi’ ssemai vveala’ lardsi.
4. Chübzena kephaphena âthina phi’ ljeumi.
5. Wagpher lena chatajana keema negphero nahhno limen achtaa ileina.
6. Welatadchilna’ ttegjarbba.
7. Lekin neggjina mina scherri.
Lianna, leca’ lmülca, valkovvata, valmegida ile lebedi, Amina.

ASPONDUS:

*** obr4 ***

#-POEZIA#Abhun dbhaschmajo.

1. Netkadasch Schmoch.

2. Tithe malchutoch.

3. Nehve Zebjonoch, ajchan o dbaschmajo, oph b’ ar-o.

4. Habh lan lachmo dscunkonan jaumono.

5. Waschbuk lan chaubhain aichano d’oph chnau schbakan l’chajobhain.

6. Wlo tahlan l’ nesjuno.

7. Elo pazan men bischo.

Metül deliloch himalchutho’ v’chailo vetesch buchto leolam olmin. Amin.

MISPOLUS:#-POEZIA#

*** obr5 ***

CAROLUS:
Otčenáš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď atď.

UČITEĽ:
Sadnite, Nech tu dozorca už zoznam prečíta!

ACOLASTUS (prečíta zoznam, ostatní spolužiaci jednotlivo odpovedajú):
Tu som!

UČITEĽ:
Zaiste srdečne sa radujem, že všetci
ste tuná prítomní, vy žiaci moji milí.
A preto pokračujem v téme. Pozor dávajte!
Prečítať, ale nerozumieť, značí nevážiť si,
hovorí ktosi. Je to pravda. Tak na mnohých
prednáškach učiteľov zúčastniť sa o nič určité
v pamäti neodniesť si z nich, je strata času,
ba i zlé využitie dobrých hodín. Veď čože
osoží, ak ty počúvaš, čo hneď sa stráca?
A veľmi mrzké zásluhy si získajú
o žiakov takí, ktorí nechcú skúšať ani
prednesom ani opakovaním, čo študoval žiak.
A čože teda naučil si sa ty, Pamphilus, čo?
Ten úvod z Komenského Predsiene nám prednes.[46]

PAMPHILUS:
Salvete pueri. Buďte pozdravení, chlapci.
Venite tirinculi. Poďte sem, žiačikovia.
Discite latinam linguam. Učte sa latinskú reč atď.

UČITEĽ:
Výborne si sa učil. Chválu zasluhuješ.
Ty teraz, Eugenius, ihneď z Predsiene prednes
nám tú časť, ktorú tebe včera bol som pridelil.

EUGENIUS:
Hlava 7. O cnostiach.

*** obr6 *** Usiluj sa o cnosti. *** obr7 *** Vystríhaj sa chýb, *** obr8 *** ktoré zákon zakazuje. *** obr9 *** Neporušuj zákon, zachovávaj ho. *** obr10 *** Kto ohavnosť, zločin alebo hrozný a hanebný hriech koná, *** obr11 *** bezbožný a veľmi ničomný je. *** obr12 ***

UČITEĽ:
Nech vidím, Musophilus, čo ty z Dverí jazykov
Amosa Komenského v pamäti si držíš?[47]
MUSOPHILUS:
Hlava 68. O škole a vzdelávaní. *** obr13 ***

724. Pretože vzdelaní sú na všetko súci, nevzdelaní naopak
sa ukazujú, že málo ľudskej spoločnosti prinášajú, sú
potrebné školy (duševné dielne), kde sa nevzdelaní
vzdelávajú.

*** obr14 ***

725. Ale tieto nie sú mučiarňami, ako sa domnievajú
pochabí, ale hrou, keď žiak učenlivý, dôvtipný a rozumný
nájde učiteľa.

*** obr15 ***

726. Onen totiž, ak sa učí dobrovoľne, vypytuje sa
(pýta sa) dychtivo a načúva pozorne; tento, ak učí rád,
poučuje starostlivo a vštepuje vytrvalo; obaja požívajú
nesmierne potešenie.

*** obr16 ***

UČITEĽ:
Naučil si sa správne úlohu, si hoden
pochvaly. Mispolus, ty prednes, čo máš uložené:
zo Sveta v obrazoch, čo spísal Komenský.[48]

MISPOLUS:
Hlava 96. Kníhkupectvo.
Kníhkupec predáva knihy v kníhkupectve. Zostavuje ich zoznam atď.

UČITEĽ:
Ty teraz, Philomathes, prednes Themistokla[49] — prácu
rímskeho historika Cornelia Nepota.

PHILOMATHES:
Themistokles, syn Neocla Aténskeho, ktorého chyby
zo začiatku mládeneckého veku sa napravili veľkými cnosťami
natoľko, že niekoľkí priatelia sa domnievajú, že ho nikto
neprevýši. Ale treba hovoriť od začiatku. Jeho otec atď.

UČITEĽ:
To stačí. Aj ty hoden svojej pochvaly si.
Ty, Acolastus, uveď Cicerónov desiaty list
z tej prvej knihy jeho priateľom.[50]

ACOLASTUS:
Marcus Tullius Cicero Valeriovi Ictovi.
Prečo ti totiž toto neobetujem, neviem, najmä keď v týchto
časoch je dovolené použiť odvahu namiesto múdrosti atď.

UČITEĽ:
Ty, Musophilus, chytro prednes zopár gréckych súvetí
z Hesiodovej knihy Dni a práce nazvanej.[51]

MUSOPHILUS:

*** obr17 ***

UČITEĽ:
Úlohu svoju veľmi dobre predniesol si.
Máš moju pochvalu. Už čujme tvoju úlohu,
vrav, Agapetus, z Vergilia, čo je najlepší
zo všetkých rímskych básnikov — ten opis Povesti.[52]

AGAPETUS:
Zrazu po veľkých mestách Líbye[53] Povesť sa šíri,
Povesť, tá pohroma, nad ktorú už nič rýchlejšie nie je,
narastá rýchlosťou, ako beží, tak naberá silu atď.

UČITEĽ:
Tie slová ty si dobre zachovaj,
nech nestane sa ti to po spáchanej ohavnosti!
Nuž teraz poď sem, Acrates, nech dozviem sa, ty koľko
naučil si sa. Z ľúbezného sulmonského
básnika prednes kúsok z prvej knihy Kalendára,[54]
venovaného Caesarovi Germanicovi.

ACRATES:
Hľa, tu v mojej básni je na prvom mieste sám Janus[55]
a ten ti, Germanicus, zvestuje šťastlivý rok atď.

UČITEĽ:
Dosť. Eubulus, prvú hlavu z prvej knihy
Justina[56] prednes nám o prvých kráľoch.

EUBULUS:
Na začiatku ríš, kmeňov a národov atď.

UČITEĽ:
To stačí. Ja si teraz želám Philauta.
Ty Horatia prednesieš. Vstaň, prvú ódu odriekaj
hneď z prvej knihy o Maecenatovi dobrom![57]

PHILAUTUS:
Maecenas, potomok pradávnych kráľov, ó,
ochrana moja a ľúbezná ozdoba!
Takí sú, ktorí sa tešia, keď na voze
víria prach olympský atď.

UČITEĽ:
Keď sme si svetské úlohy tak predniesli tu,
prikročme k svätým. Inak prvé miesto
im právom prináleží všade na školách.
Vy dvaja spolužiaci, Tolmetus a Evachetus,
budete teraz odhodlane bojovať
v prednese svätých otázok, čo v rukoväti sú
Hutterovej[58] a týkajú sa článkov o Bohu.
Odmenu víťaz vezme — miesto porazeného.
Tolmetus, prvý začni. Nože, Evachetus, ty
sa ho už pýtaj.

EVACHETUS:
Čo je Boh?

TOLMETUS:
Boh je podstata duchovná, rozumná, pravdivá, dobrá,
čistá, spravodlivá atď. Dokáž, že Boh je jeden!

EVACHETUS:
Deutoronómium 6, 4.[59] Marek 12, 29.[60] Počuj, Pán Boh
náš Jehovah je jeden.
Izaiáš 44, 6.[61] Ja som prvý a ja posledný a okrem mňa
niet Boha. Či nie sú traja Bohovia, a to Otec je Boh, aj
Syn je Boh, aj Duch Svätý je Boh?

TOLMETUS:
Otec totiž je Boh, Syn je Boh, Duch Svätý je Boh,
osobne vedením atď. Koľko je božských osôb?

EVACHETUS:
Tri. Otec, ktorý nepovstal z ničoho, ani nebol
stvorený, ani splodený. Syn, ktorý od samého atď. Dokáž
Trojicu z Písma!

TOLMETUS:
Žalm 33, 6. Slovom Pána nebesá založené sú
a dychom jeho úst všetko ich vojsko atď.

UČITEĽ:
Tolmetus dopustil sa iba jednej chyby,
no Evachetus viacerých. Nuž postúp jemu miesto!
Evaristus a Ocnerus, vy predvediete
ukážku zápolenia v rozdávaní výprasku,
a to tak, že nám obaja hneď prednesiete
päť pravidiel zo skladby. Evaristus začína.

EVARISTUS:
Hlava 2. Pravidlo 1. Prídavné a podstatné meno atď.
Pravidlo 2. Vzťažné zámeno s predchádzajúcim podstatným
menom atď.
Pravidlo 3. Prístavkom volajú, keď dve alebo atď.
Pravidlo 4. Dve alebo viac podstatných mien pomocou spojky atď.
Pravidlo 5. Opytovacie zámeno a doplnok atď.

UČITEĽ:
Nedopustil sa viacerých chýb ako štyroch.
Ocnerus, nuž ty koľkých chýb sa dopustíš?

OCNERUS:
Meno s druhým pádom.
Pravidlo 1. Podstatné meno s podstatným menom atď.
Pravidlo 2. Ktoré rozdelenie označujú atď.
Pravidlo 3. Prídavné mená, ktoré obavu, túžbu atď.

UČITEĽ:
Čo mlčíš? Nepokračuješ? Si nedbalý.
Ocnerus voláš sa, čo značí lenivý a hrubý.
To meno znamením je. Dobrý Evaristus, hej,
náš jasajúci víťaz, palmu si už odnáša,
keď tuná Ocnerovi uštedril tri údery.
S Lampertom, svojím spolužiakom, Carolus, ty
vstaň teraz. Spamäti nám predneste ten rozhovor
tridsiatyštvrtý z prvej Corderovej knihy.[62]
Carolus ty však začni prvý tento rozhovor.

CAROLUS:
Či máš veľa kníh?

LAMPERTUS:
Nie veľmi.

CAROLUS:
Ale ktoré máš?

LAMPERTUS:
Základy gramatiky, Rozhovory atď.

UČITEĽ:
Nuž moji svedomití žiaci, vaša
horlivosť páči sa mi. Ďalej. Niphalius
nech povie, v rétorike ktoré figúry
amplifikácie sú. To som učil nedávno.

NIPHALIUS:
Ktoré sa dajú nielen pre ozdobu reči
použiť, ale rovnako aj pre jej obohatenie.

UČITEĽ:
Odkiaľ tie figúry však pochodia?

NIPHALIUS:
Nuž ako všetky tie
rečnícke figúry, čo myšlienkovými
voláme, tak tie najmä, ktoré obohacujú
náš spôsob reči, ba i štýlu, však z tém dialektických
pochodia.

UČITEĽ:
Správne. Povedz, ktoré figúrky
tak vyplývajú z dobrej definície?

NIPHALIUS:
Tie všeobecne trópy nazývajú sa.

UČITEĽ:
Expolícia čo je?

NIPHALIUS:
Čo tú istú myšlienku
rozvíja slovami, čo pozmenené sú.
Tak: Nie je udatnosť, lež hrozná nerozvážnosť
podstúpiť nebezpečenstvo, keď dôvodov niet na to ušľachtilých.

UČITEĽ:
Správne si riekol. Cosmius, ty daj mi hneď
najlepší príklad, čo je na distribúciu.

COSMIUS:
Cicero: Tieto štúdiá sú vzpruhou v mladosti a utešujú
človeka v starobe a ozdobujú šťastie.[63]

UČITEĽ:
A čo je dialýza?

COSMIUS:
Vraví sa tak rozluke.
Napríklad: Sudcovia sa veľmi kazia sčasti
vďačnosťou, sčasti peniazmi.
UČITEĽ:
Čo je to však
kongeries, vrav!

COSMIUS:
Takáto je v Sallustiovi.
Napríklad: Slepo odvážny duch, vrtkavý a ľstivý,[64]
pokrytec pravý, predstierať a zatajovať
vždy schopný čokoľvek.

UČITEĽ:
No pekne. Poriadny si.
Daj príklad, Aspondeus, na inkrementum. Či nevieš,
lenivec? Nedávno som pohromu ti sľúbil.
Keď ráno chrápal si, to mal si naučiť sa vtedy.
Chlapíka uchopte hneď mocne, ako môžete,
aby si odpykal trest za nedbalosť. Zaiste
ťa stihne trest. Tak naučím ťa inkrementa
pravidlo. Nabudúce bedlivejší buď!
Ty povedz, Philedonus, povedz! Prečo mlčíš?
Aj ten to nevie. Nastav ruku! Zaslúženú
dostaneš bitku. Acharistus, odpovedz! Čo,
si nemý? Aj ty za nedbalosť siahy dostaneš!
Ty prednes, Parinus!

PARINUS:
Tak Cicero: Veď uväznenie
rímskeho občana je vina, veľký zločin.[65]

UČITEĽ:
Čo ďalej?

PARINUS:
Bičovať.

UČITEĽ:
Ty budeš bičovaný,
ak mi ten jeho výrok veľmi bystro nepovieš!

PARINUS:
Je takmer vlastizrada.

UČITEĽ:
Čo sa z miesta nehneš?
Je nemý. Ty vrav, Agapetus! Nevravíš?

AGAPETUS:
Ja neviem to.

UČITEĽ:
Aj ty mi celkom bezočivo odpovedáš, čo?
Povedzte, čo ste robili? Čo je to za nedbanlivosť?
Vy trestu neujdete, naničhodní žiaci!
Či také úsilie sa na vzdelanie vynaložiť má?
Má meno škola od štúdia pokojného,
nie by ste v pokoji dni mrzko trávili,
lež aby tento všetok pokoj, čo vás zbavuje
prác rúk, ste na štúdium vied už vynaložili.
Ja myslím, že vy ste sa sprisahali tu,
že zahubíte vedy. A ty, Agapetus, zdá sa mi,
že začínaš byť samopašný. Tak si nesľuboval!
Nuž aby si sa nedomnieval už, že vedou
pohŕdať môžete a bez trestu, nádej
rodičov, ba i našu sklamať, hneď z vás vyženiem
tú vašu lenivosť a uzívanú ospalosť!
Ja skaziť nehodlám vás svojou zhovievavosťou.
A v budúcnosti s väčšou usilovnosťou už
budete bývať v svätyniach Múz.[66] Darebáci ste
a oddaní viac pokoju než ozaj štúdiu.
(Agapetus uteká.)
Kam bežíš stadeto preč, ničomník zlý? Ohavnosť!
Tak nekráča sa k hviezdam! Veľa chlapec pretrpel
a mnoho urobil, čo teraz v Delfách hrá.[67]
Ach, cestou širokou sa nedá k Múzam dobehnúť![68]
To nech je mierne napomenutie. Ak pristihnem
vás nabudúce v takej istej nedbanlivosti,
prísnejším sudcom budem. Zlí nenávidia hriech
z obavy pred trestom, no dobrí z lásky k cnosti.[69]
Vy teda buďte dobrí z lásky k cnosti, ale nie
z obavy pred tým ťažkým trestom. Opakujte.
Je totiž veľmi dobré prečítať si úlohu,
lež opakovať si ju desaťkrát je ešte lepšie.
Ak Boh dá, po obede pokračujem v prednáške.
Zo školy prv než budete už prepustení,
niektorým teraz pripadne znak na oponovanie.[70]
Kto z vás bol tejto noci nositeľom znaku?
Kto nosí so sebou znak reči latinskej,
ostatných pozorujúc, ktorí po nemecky
hovoria v škole, aby uštedril im ihneď
palicou bitku, nech sa v budúcnosti varujú
nemeckej reči všetci, nech vždy latinskú si ctia?

PARINUS:
Ja včera Philedonovi som dal znak, lež on
sa vzpiera, nechce si ho tvrdohlavec prevziať.

UČITEĽ:
Ty lotor, povedz, prečo si ho nechceš vziať?

PHILEDONUS:
Ja veru po nemecky nehovoril som, nie.

UČITEĽ:
Ostatní ste ho nepočuli hovoriť?

ZBOR:
Počuli sme ho všetci, milý učiteľ!

UČITEĽ:
Len mlčte! Ja hneď tuná utíšim ten váš spor.

PARINUS:
Falošne všetci svedčia, učiteľ môj milý!

UČITEĽ:
Nemôžem ináč ukončiť váš spor len losovaním.
Na koho padne lós, je vinník. Aspondus, losuj už!

ASPONDUS:
Losujem.

UČITEĽ:
Toho za vinníka vyhlásim.

ASPONDUS:
Na dvadsiaty raz, hav!

UČITEĽ:
Po prvý raz, druhý, tretí,
štvrtý, piaty atď. A, b, c, d, e, f atď.
Tak vidíš, Philedonus, na teba lós padol.
A ako pokutu hneď do pokladnice
tri fenigy[71] dáš. Spolužiaci, okrem toho mu
zaradom dajte oponovať príklady, čo z prednášok
o všetkých vedách ste si priamo zapísali,
čo predtým v našej škole mohli ste sa naučiť,
a najmä z gramatiky, ba i z rétoriky.

EUGENIUS:
Bonus vir.[72] Povedz mi, čo znamená. Či nevieš to?
Pobožný človek. Aké pravidlo?
Či ani toto neznáš? Dostaneš už teda bitku!

PAMPHILUS:
Čo po latinsky označuje tento zvrat?
Čas krátky je či dlhý.

PHILEDONUS:
Tempus longum aut breve.[73]

PAMPHILUS:
Pravidlo? Nevieš? Až dve pravidlá sú na to.
Prvé je: Prídavné a podstatné meno atď.
Druhé je: Spojka spája alebo čo podobné je atď.
Odpovedať si nevedel, bitku dostaneš!

CAROLUS:
Felix[74] je rodu akého?

PHILEDONUS
Je všetkých.

CAROLUS:
Podľa
pravidla akého?

PHILEDONUS:
Prídavné mená jedného
zakončenia sú všetkých rodov. Dostaneš bitku!

LAMPERTUS:
Zločinom vinný. Povedz, aké pravidlo je to?

PHILEDONUS:
Prídavné mená, ktoré starostlivosť, túžbu
atď. Dostaneš bitku!
Hneď čujme, Philautus, čo mne dáš oponovať!
Či nevieš? Ja ti teraz oponovať dám, nuž odpovedz mi!
Tie čaše plné koho výrečným ver neurobia?
V tom výroku je aký tróp? Čo mlčíš, čo?
Metonýmia — miesto podstatného podriadené je,
tak miesto vína v čaši čaša dá sa. Bitku dostaneš!

UČITEĽ:
Daj oponovať, Acolastus, chytro, nech sa zbytočne čas
nemarni.

ACOLASTUS:
Nadaný, keď usiluje sa, tak všetko
premáha rozumom, čo značí?

PHILEDONUS:
Usilovnosťou sa dá
všetko vykonať.

ACOLASTUS:
Či v tomto výroku je nejaký tróp?
Čo váhaš? Azda nevieš? Odo mňa sa to
hneď nauč! V slove rozum ukrytý je tróp.
Metonýmia — miesto podriadeného je
podstatné. Miesto rozumného človeka sa rozum
dá. Bitku dostaneš!

PHILEDONUS:
Ty, Mispolus, daj oponovať
už príklad zo skladby.

MISPOLUS:
Hej! Na dobytok bohatý
je aké pravidlo?

PHILEDONUS:
To pravidlo viem. Takto znie:
Prídavné mená, ktoré hojnosť alebo nedostatok atď.
Ty ihneď natiahni tú svoju ruku ku mne!
Vyšľahám ťa rád, ako si to zasluhuješ.

UČITEĽ:
Daj oponovať, Musophilus!

MUSOPHILUS:
Toto príslovie čo značí?
Niet spásy vo vojne, o mier ťa všetci prosíme.

PHILEDONUS:
Vo vojne nie je nijaké šťastie, o pokoj prosíme.

MUSOPHILUS:
O mier ťa prosíme, to aké pravidlo je?
Či nevieš? Znie: Sú nejaké určité činné rody, ktoré dva atď.
No sem s tou palicou, hneď s veľkou radosťou ťa zmlátim ňou!

PHILEDONUS:
Aj ja ti to však s veľkou radosťou ver odplatím hneď!

ACRATES:
Dôvera Bohu prejavená nikdy nie je zahanbená.
Čo tento výrok po nemecky znamená, vrav!
Wer Gott vertraut, wird nicht zuschanden.[75]
Či nevieš? Potrestám ťa teda ihneď touto bitkou!

EVACHETUS:
Pomaly ponáhľaj sa, prelož do nemčiny!
Nie je ti známe? Neznalý si reči latinskej?
Chcem, aby si to trochu po mne povedal.
Eile mit Weile. Teraz nastav ruku, nech ťa udriem!

PHILEDONUS:
Daj oponovať, Ocnerus. Či nevieš? Ja ti teda hneď
dám príklad, na ktorý mi musíš chytro odpovedať.
Lenivý hmyz — tie trúdy — odháňajú od úľov.
Čo značí? Nevieš? Otrč teda svoju ruku!
Tolmetus, odpovedz! Či ani ty to nevieš? Zbijem ťa!
No, Evaristus, povedz ten zvrat po nemecky!

EVARISTUS:
Die faulen Hummeln werden von den Bienstöcken
abgetrieben.[76] Alebo: Wer nicht arbeitet,
der soll nicht mit essen.

PHILEDONUS:
Znamením tvoje meno je, to priznám. Víťaz si.

EVARISTUS:
Sem teda s tou palicou, aby som ťa mierne namlátil!

PHILEDONUS:
Daj oponovať, Cletus!

CLETUS:
Čože znamená, čo tento zvrat?
Zavčasu páli to, čo žihľavou chce ostať.

PHILEDONUS:
Es krümmet sich bald, was zu Hacken werden will.[77]
Daj oponovať, Niphalius! Nie si pripravený!
Ja dávam oponovať. Dlho je nádoba cítiť vôňou, čo napáchla vtedy, keď bola nová.[78]
Čo ten zvrat značí? Nevieš. Po nemecky ťa to
naučím, bratku milý! Jung gewohnt, alt gethan.[79]
Udriem ťa po ruke!

COSMIUS:
Čo značí, láska všetko premáha?
No bystro!

PHILEDONUS:
Die Liebe überwindet alles.
Parina obávam sa veľmi. Chytro do mňa už
vypusti svoje šípy!

PARINUS:
Šťastie žičí odvážnym.[80]
V prísloví aký tróp je? To však uniklo ti
istotne, ako vidím. Z mojich úst sa to ty nauč!
Metafora, čo prevzatá je od pohanských bohov.
Nositeľ znaku, vyplatím ťa švihom posledným už!

UČITEĽ:
Potoky zahatajte, chlapci, lúky dosť už pili!
Dôvody, ako má sa zlepšovať štýl, čo teraz
by mali nasledovať, odložme na iný
čas. Nože v zbožných modlitbách my pokračujme zas,
tak začali sme. Priberme aj hudbu ľúbeznú.
Keď zborový spev doznie, ďalšie modlitby
nech zaznievajú malebným a jasným hlasom!

ZBOR:
Večer už prichádza, ty Kriste ostaň tu s nami,
nedovoľ, aby tvoje svetlo už vyhaslo nám!



1. Pred západom slnka, sveta

Stvoriteľ, my prosíme ťa,

by si v svojej láskavosti

ochrancom bol a nás strážil.



2. Nech sa v diaľke rozplynú sny,

ba i nočné príznaky hneď.

Potlač nášho nepriateľa,

aby nezhanobil telá.



3. Všemohúci Otče, chráň nás

skrz Ježiša Krista Pána,

ktorý s tebou až na veky

panuje i s Duchom Svätým. Amen.



EUBULUS:
V mene Otca i Syna i Ducha svätého. Amen.
Vďaky ti vzdávam, Otče môj nebeský, skrze Ježiša Krista,
tvojho milovaného Syna, lebo si ma tohto dňa z nezištného
milosrdenstva svojho opatroval. Prosím ťa, aby si mi ráčil
odpustiť všetky moje hriechy, ktorých som sa nespravodlivo
dopustil, a ráčil ma tejto noci svojou milosťou láskavo
uchovať. Preto aj seba, svoje telo i dušu a všetko do
tvojich rúk odporúčam. Tvoj svätý Anjel nech je so mnou,
aby diabol vo mne nenašiel nijaké právo. Amen.

PAMPHILUS:
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa atď.

UČITEĽ:
Už domov skromne ulicami kráčajte
a zdravte všade ľudí oproti vám idúcich
s povinnou úctivosťou, by vás všetci chválili.

Štvrtý výstup

UČITEĽ (sám):
Ach, aká strasť je vychovávateľom byť, ó Bože
láskavý! Aké nešťastie! Aj v Ezopových bájkach osol
pred modlou Jupitera sťažuje sa na utrpenie,[81]
že morí sa a vyčerpáva každodennými
prácami. Ale iste vychovávateľove
sťažnosti na útrapy spravodlivejšie sú
oveľa ako oslove, ak sa to riadne
zúčtuje. Ktorý osol totiž v dákom mlyne toľko vytrpel
zla, koľko obyčajný učbár umení tu
vystojí mrzutosti, námahy aj vynaloží,
keď učí to i ono? Prosím, všimnite si.
Po prvé totiž, ak sa chlapec, ktorý má sa učiť, zverí
naozaj vychovávateľovi, by ho
úplne vzdelal v ušľachtilosti aj v cnosti,
pozrite, prosím, aký ťažký, tvrdý úrad,
prebiednych nebezpečenstiev a strastí plný,
preberá. Ach, nik predtým nechce čuť o veku vhodnom
pre chlapca, čo do školy aj do školy základnej
sa posiela, aj keď už doma zhovievavosťou
je pokazený. Navyše tu poznal, okúsil tu
neresti. Ten si veru z domu neodnáša
nijakú lásku k vzdelaniu, ba obdiv nijaký,
lež skôr tú najprudkejšiu nenávisť a nevraživosť
k vzdelaniu, pohŕdanie učiteľom, hej,
najohavnejšie príklady! A s takou príšerou
učiteľ musí bojovať! Nuž keď aj učíš,
je chlapec duchom neprítomný. Ale aby napredoval
úspešne, šesťstokrát mu treba vštepovať
to isté, kým to proti vôli uviazne mu v pamäti.
Keď potom trochu od neho zrak odvrátiš,
z pamäti chlapca opäť vyparí sa toto všetko,
čo toľkokrát sa odriekalo. Ak ho nútiš však,
čo naučil sa, zopakovať, jasne vidíš,
že vyjde na posmech náš učiteľ, a preto len,
že chlapec pôžitok má z toho, keď tak robí,
by svojho učiteľa potrápil a potrýznil.
Je mládež taká zaťatá a vzdorovitá.
Ak niekto nútený je učiť na husličky
hrať osla hlúpeho či ťavu tancovať, nuž prosím,
či hádam nepovieš mi, že je mimoriadny chudák,
čo darmo púšťa sa do takej ťažkej práce?
No to je znesiteľnejšie než našich chlapcov denne
ver učiť. Lebo ak nič nedosiahneš, neboráčik,
hoc budeš cvičiť osla alebo hoc ťavu,
tie iste žiadnym ponižovaním ti mrzutosť
nemnožia. No keď títo milí chlapci nás
nesmierne unavia, tak ešte navyše nás priam
uraziť vedia. Nájdeš takých, ktorí verejne
sa odvažujú učiteľov hanobiť a tajne
pohybom ruky znázorňujú, žiaľ, ich obe uši!
Nuž teda, čože to je, ak to nie je nešťastie?
Lež čo tu nárek pomôže? Je potrebná vec,
by každý spokojný bol s postavením,
čo dáva povolanie, trpezlivý, svedomitý bol.
Buď oslom, kohokoľvek oslom drsný osud urobil,
povedal ktosi, a to veľmi rozumne.
Už pôjdem, aby videl som, čo to tam vnútri robia.

Nasleduje druhá nemecká medzihra.


[42] Zornička — (lat.) Aurora, rímska bohyňa ranných zôr

[43] Orbilius — Orbilius Lucius Pupillus, rímsky gramatik a učiteľ v Benevente a Ríme v 1. stor. pred n. l. Bol veľmi prísny, o čom píše aj Horatius (Epistulae 2, 1, 7).

[44] Jupiter — boh jasného neba a vesmíru, najvyšší boh v sídle bohov Olympe. Tu znamená kresťanského Boha.

[45] Symbolon tón Apostolón — (gr.) Apoštolské vyznanie viery, stručný súhrn základných právd kresťanskej viery (formula Verím v Boha Otca Všemohúceho…).

[46] Úvod z Komenského Predsiene — Komenského jazyková učebnica Januae linguarum reseratae Vestibulum (Predsieň otvorených dverí jazykov, Lešno 1633).

[47] z Dverí jazykov Amosa Komenského — Komenského jazyková učebnica Juana linguarum reserata (Dvere jazykov otvorené, Lešno 1631)

[48] zo Sveta v obrazoch — Komenského učebnica jazykov Orbis sensualium pictus (Svet v obrazoch, 1. vydanie 1658)

[49] prednes Themistokla — prácu rímskeho historika Cornelia Nepota — rímsky historik Cornelius Nepos (asi 100 — 25 pred n. l.) napísal okrem chronologického prehľadu svetových dejín spis De viris illustribus (O významných mužoch). Spis obsahuje 23 životopisov, medzi nimi aj životopis aténskeho politika a vojvodcu Themistokla (zomr. 459 pred n. l.).

[50] Cicerónov desiaty list z tej prvej knihy jeho priateľom — Marcus Tullius Cicero (106 — 43 pred n. l.), rímsky štátnik, spisovateľ, rečník, zanechal bohaté literárne dielo (súdne a politické reči, rétorické a filozofické spisy, korešpondenciu). Súdnych a politických rečí je 58 (napr. proti Catilinovi, proti Marcovi Antoniovi). Z rétorických spisov sú významné De inventione (O zhromažďovaní látky), Orator ad Marcum Brutum (Rečník pre Marka Bruta) a De optimo genere oratorum (O najlepšom druhu rečníkov). Filozofické spisy zastupujú De re publica (O štáte), De legibus (O zákonoch), De finibus bonorum et malorum (O najvyššom dobre a zle), Tusculanae disputationes ad Marcum Brutum (Tuskulské rozhovory pre Marka Bruta), De officiis (O povinnostiach) a Laelius de amicitia (Laelius o priateľstve). Korešpondencia obsahuje vyše tisíc listov roztriedených podľa adresátov (napr. 10. list z 1. knihy Valeriovi Ictovi).

[51] z Hesiodovej knihy Dni a práce — grécky básnik Hesiodos (žil okolo r. 700 pred n. l.) napísal dve didaktické básne Theogonia (Pôvod bohov) a Erga kaí hémerai (Práce a dni). Dvojveršie Músai pierinden… sú prvé dva verše z básne Práce a dni: Múzy z Pierie, vy piesňami dávate slávu: poďte, zvestujte Dia a svojho velebte otca!

[52] z Vergilia… opis Povesti — Zrazu po veľkých mestách Líbye Povesť sa šíri… Ide o tri verše z eposu Aeneis (IV, 173 — 174), ktorý napísal rímsky básnik Publius Vergilius Maro (70 — 19 pred n. l.). Vergilius je aj autorom zbierky 10 eklóg (idýl) Bucolica (Pastierske spevy) a didaktického eposu Georgica (Roľnícke spevy). Povesť (lat. Fama) je zosobnená Povesť (Chýr). Spočiatku je malá, ale chytro sa rozrastá do obrovských rozmerov, takže nohami kráča po zemi a v mrakoch ukrýva hlavu.

[53] Líbya — časť pobrežia, západne od rieky Nílu

[54] z ľúbezného sulmonského básnika… z prvej knihy Kalendára — Publius Ovidius Naso (43 pred n. l. — 18 n. l.), rímsky básnik, narodený v Sulmone, je autorom viacerých diel: Amores (Lásky), Heroides (Ľúbostné listy), Ars amatoria (Umenie milovať), Metamorphoses (Premeny), Fasti (Kalendár), Tristia (Žalospevy) a Epistulae ex Ponto (Listy z Pontu). Kalendár venoval Vergilius Iuliovi Caesarovi Germanicovi (15 pred n. l. — 19 n. l.), adoptovanému synovi cisára Tiberia (vládol 14 — 37 n. l.). Dvojveršie Hľa, tu v mojej básni je na prvom mieste sám Janus je z 1. knihy Kalendára (v. 64 — 65).

[55] Janus — rímsky boh svetla, dvier a vchodov. Zobrazoval sa s dvoma tvárami. Jedna sa dívala dopredu a druhá dozadu, lebo naraz pozoroval budúce i minulé veci.

[56] prvú hlavu z prvej knihy Justina — na začiatku ríš, kmeňov a národov. Marcus Iunianus Iustinus (Justinos), rímsky dejepisec, žil v Ríme asi na začiatku 3. stor. n. l. Je autorom diela Epitoma historiarum Philippicarum (Výťah dejín filippických), ktoré napísal podľa prvých rímskych všeobecných dejín rímskeho dejepisca Pompeia Troga (koniec 1. stor. pred n. l.) Historiae Philippicae (Dejiny filippické).

[57] Horatia prednesieš… — prvá óda z prvej knihy rímskeho básnika Horatia (Carmina, v. 1 — 4): Maecenas, potomok pradávnych kráľov…

[58] v rukoväti Hutterovej — Leonhard Hutter (1563 — 1616), profesor luteránskej teológie vo Wittenbergu, autor rukoväti Compendium locorum theologicorum ex scripturis sacris et libro Concordiae collectum (Príručka teologických miest zo svätých Písem a knihy Svornosti zostavená, Wittenberg 1610)

[59] Deutoronómium 6, 4 — Počuj, Pán Boh náš Jehovah je jeden. Deutoronómium je piata kniha Pentateuchu (prvých päť kníh zbierky Mojžišových rečí a nariadení) biblického Starého zákona.

[60] Marek 12, 29 — Počuj, Pán Boh náš Jehovah je jeden. Marek, evanjelista, napísal podľa kresťanskej tradície evanjelium, ktoré je druhé v súbore štyroch evanjelií biblického Nového zákona.

[61] Izaiáš 44, 6 — ja som prvý a ja posledný a okrem mňa niet Boha. Kniha proroka Izaiáša. Prorok Izaiáš pôsobil v rokoch 740 — 687 pred n. l. za panovania judských kráľov Jótama, Achaza a Chizkiáša.

[62] rozhovor tridsiatyštvrtý z prvej Corderovej knihy — Corderus (Korder?), bližšie neznámy autor nejakej školskej učebnice

[63] Cicero: Tieto štúdiá sú vzpruhou v mladosti a utešujú človeka v starobe a ozdobujú šťastie — nezistený citát z niektorého Cicerónovho rétorického alebo filozofického spisu

[64] v Sallustiovi. Napríklad: Slepo odvážny duch, vrtkavý a ľstivý — nezistený citát z rímskeho historika Caia Sallustia Crispa (86 — 35 pred n. l.), ktorý napísal monografie Coniuratio Catilinae (Catilinovo sprisahanie) a De bello Iugurthino (Vojna s Jugurthom).

[65] Cicero: Veď uväznenie rímskeho občana je vina, veľký zločin — nezistený citát z Cicerónovho spisu (možno z Reči proti Verrovi)

[66] v svätyniach Múz — v škole

[67] Horatius, Ars poetica 1, 414 — Veľa chlapec pretrpel a mnoho urobil, čo teraz v Delfách hrá sa. Delfy boli mestom v strednom Grécku. Apolón v nich mal chrám a veštiareň. Konali sa v ňom pýthijské hry nazvané podľa veštice Pýthie. Chlapci, ktorí sa zúčastnili na hrách (napr. v behu, v hre na flautu), museli pretrpieť všelijakú námahu, aby zvíťazili.

[68] Propertius, Elégie 3, 1, 14 — Ach, cestou širokou sa nedá k Múzam dobehnúť! Sextus Propertius (asi 50 — 15 pred n. l.), rímsky básnik, napísal štyri knihy Elégií, najmä s ľúbostnou tematikou (láska k milenke Cynthii)

[69] Horatius, Listy 1, 16, 52 — Zlí nenávidia hriech z obavy pred trestom, no dobrí z lásky k cnosti. Parafráza.

[70] znak na oponovanie — Kto sa previnil (napr. nehovoril po latinsky, ale po nemecky), dostal znak na oponovanie, t.j. palicu s nápisom „Signum linguae latinae“ (Znak latinského jazyka). Za trest musel oponovať, odpovedať na otázky spolužiakov z učebnej látky. Ak nevedel, vyšľahali ho tou palicou po rukách. „Signum linguae latinae“ s trestaním sa používalo ešte v 19. storočí. P. M. Kuzmány (1835 — 1900) ho spomína v knihe Rozpomienky a kresby (Turč. Sv. Martin 1900, s. 122). Opisuje ho ako „inštrument, čo vyzeral ako piškôtka“, ale bol z ocele. Na sebe mal „osudný nápis Signum linguae latinae“ a trestalo sa ním „za nedostatky v učení sa latinčiny“.

[71] fenig — minca malej hodnoty (halier)

[72] Bonus vir — (lat.) Dobrý človek (tu pobožný človek)

[73] Tempus longum aut breve — (lat.) Čas dlhý alebo krátky.

[74] felix — (lat.) šťastný, šťastná, šťastné

[75] Wer Gott vertraut… — Kto dôveruje v Boha, nebude zahanbený.

[76] Die faulen Hummeln werden von den Bienstöcken abgetrieben — (nem.) Lenivé čmeliaky sa odoháňajú od úľov.

[77] Es krümmet sich bald, was zum Hacken werden will — (nem.) Ohýba sa skoro, čo sa chce stať hákom.

[78] Horatius, Listy 1, 2, 69

[79] Jung gewohnt, alt gethan — (nem.) Čomu v mladosti privykne, v starobe neodvykne. Čo si sa v mladosti naučil, v starobe ako by si našiel.

[80] Vergilius, Aeneis 10, 284 — Odvážnym šťastie žičí.

[81] Aj v Ezopových bájkach osol pred modlou Jupitera sťažuje sa na utrpenie… — bájka o osloch a Jupiterovi (č. 196), ktorá je jednou z početných zvieracích bájok gréckeho bájkara Ezopa (Aisopos, 6. stor. pred n. l.)




Juraj Láni

— slovenský evanjelický kňaz, univerzitný profesor v Lipsku a spisovateľ, autor memoárových próz, kázní a školských hier Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.