Žiak Agapetus zvedený a naspäť privedený
Autor: Juraj Láni
Digitalizátori: Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová
Vznešení diváci, vy divadelnú hru ste
videli o zvedení mládeže, čo je
v rozkvete, no aj naopak, čo zmôže dobrá
výchova. Skvelý príklad skazenosti ste
videli, naopak aj veľmi preslávenú
ukážku obrátenia: ktoré veci slúžia
zbožnosti. Ale potom nečakajte, že hádam znovu
zahynú. Mládenci sa zmenia v duchu, v duchu
modlitby vzniknú. Rovnako aj vojaci si
horlivo budú v duchu hýriť, aby prv
trávili, ako korisť dosiahli. Tak ktokoľvek
sa teší podľa svojho spôsobu. Lež vskutku
sa teší, kto sa v Bohu teší, veselí sa, jasá
a plesá. Lebo potešenia Epikurejcov[169]
sú časné a nie trvalé. No blažený je národ;
duchovné. V tomto jasaní a plesaní
my chceme potvrdiť, že všetci dobrí víťazia.
Najosvietenejšiemu autorovi tejto hry.
Krupina poznala ťa predtým ako najlepšieho
vladára nad mládežou, znamenitý Láni, a už
sa v tomto meste Lipsku osvedčuješ ako
učený, usilovný vodca jeho mládeže.
Ty totiž sem do školskej práce vsúvaš žartovné
medzihry. Skrz ne ako zlatom blyštiace sa
pilulky múdro podávaš vždy chlapcom trpké
úlohy z mravouky. Lebo útla mládež
sa hrami podmaňuje, trvalo ich obrazy
si vrýva do mysle a zubami aj nechtami
sa ich ver drží, kým je pamäť poddajná sťa vosk.
Zdar týmto žartovným hrám, verný vodca lipskej
mládeže! Vznešený zbor radných pánov
ti vzdáva pochvalu. Ak budeš pokračovať
a miešať do vážnych prác žarty,
odmenu sľubuje ti. Pokračuj len, pokračuj! Viac ti
nebude chýbať slávna cena víťazstva
po veľmi ťažkých smútkoch vyhnanstva a tvrdých
zápasoch tu na školskom bojisku. A medzitým tej hre
dávajú súhlas všetky Múzy, vedno s nimi
aj radní páni, nahlas kričiac: „Vzdajte pochvalu!“
Nachytro napísal
L. Joachim Fellerus,[170]
hlavný kazateľ
a toho času dekan Filozofickej fakulty
Koniec
Sláva Bohu jedinému!
[169] potešenia Epikurejcov — telesné pôžitky a rozkoše. Epikuros (314 — 270 pred n. l.), grécky filozof, hlásal, že slasť a strasť sú meradlom mravnosti. Najvyššia slasť plynie z duševného pokoja. Epikurovo učenie sa nesprávne interpretovalo ako hrubý hedonizmus.
[170] L. Joachim Fellerus — licenciát J. Feller, hlavný kazateľ a dekan Filozofickej fakulty na univerzite v Lipsku. Licenciát bol druhý stupeň akademickej hodnosti na univerzite.