ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

SV. JÁN, APOŠTOL:
To napomenutie ti dávam podľa tamtých slov,
čo predtým už sa zriekli, aby bojoval si
boj dobrý,^[32] majúc vieru, majúc dobré svedomie.
Veď biskup má byť bezúhonný,^[33] ako Boží šafár má on byť,
muž jednej manželky, nie spupný ani hrubý,
prepychom skazený, či podliehajúci
neresti hnevu, bohaprázdny bitkár, vrah,
mrzkého zisku žiadostivý. Ale má byť k hosťom
láskavý, dobrotivý, spravodlivý, ba i striedmy,
rozvážny, svätý, zdržanlivý, predvídajúci,
čo svoj dom vždy dobre, riadne, uvážene
spravuje, pričom veru všetky svoje detváky
má mravné, statočné a celkom oddané.
Kto totiž svoj dom nevie dobre spravovať,
ten akým spôsobom už Božej cirkvi poskytne
povinnú starostlivosť? Okrem toho nech sa
pridŕža učenia, čo podľa verného
Božieho slova je, aby mohol v zdravom učení
a viere povzbudzovať, a tých, ktorí odporujú,
vyvracať. A ty teda teraz posilňuj sa v tej
milosti, ktorá v Kristu Ježišovi spočíva.
A čo si počul pred mnohými svedkami tu odo mňa,
to ako dobrý rytier Krista zveruj verným ľuďom,
čo budú takí schopní, aby iných mohli učiť.
Veď ak aj niekto vari v dákej bitke bojuje,
korunovaný nebude, ak riadne nebojuje.^[34]
Hej, synak, pristúp ku mne bližšie, podľa svojho výzoru
sa zdáš byť dobrej povahy. A odkiaľ si? Ktorýchže
rodičov synom si? Vrav, synak, nech to viem!

AGAPETUS:
Rodiskom mojím Korint je a o rodičov
som prišiel nedávno — tak žijem biedna sirota.

SV. JÁN:
Istotne nie si sirotou, lež na nebesiach
máš Otca bohatého, ktorý radosť má
z tej hodnosti, že menuje sa Otcom vdov a sirôt.^[35]
Buď dobrej mysli, otca taktiež vo mne uvidíš.
Aj mne sa totiž páči ten tvoj výzor šľachetný
a skromný. Preto prijímam ťa za synčeka svojho.
Môj biskup, zverujem ti celkom do najvyššej priazne,
hľa, tohto mládenca, čo vyniká i svojím nadaním
i ostrým umom, ako telesnými pôvabmi
i ušľachtilým výzorom! Nuž tebe tohto zverujem,
hovorím, svedkom nech mi je môj Ježiš Kristus
a celá cirkev. Ale ty dbaj o to horlivo,
nech nezhubíš mi syna a tým dušu svojho brata.
Už od mladosti veľa nám sa treba priúčať.

ASMENUS:
Ja rád ho prijmem, otče, pred ním neuzatvorím
nijaké dobro. Horlivo sa pousilujem
a v žiadnom prípade ver tú vec nezanedbám,
by útly duch sa zušľachťoval vhodným pravidlom
v presvätom učení tej cirkvi Jezu Krista,
rovnako vo vedách, čo užitočné rodu ľudskému sú.
S najväčšou usilovnosťou a svedomitosťou
ho budem učiť cnostiam, ba i cvičeniam v tej zbožnosti.
Napokon príkaz dám mu pozorovať ako v nejakom
zrkadle život ľudí a tak teda brať si príklad z iných.
Urobže toto, tamtomu sa vyhni! To ti slúži ku cti,
to zasa pokladá sa za chybu. Ja pre tento cieľ
vyzbrojím poučením jeho ducha, ak tak chcete.

SV. JÁN:
To správne povedal si, veľmi dobre. Správnejšie
urobíš, ak to radšej uskutočníš, čo tu
hovoríš honosnými slovami. Nuž staň sa
horlivým strážcom duše brata a nie zradcom.
Zradcom sa staneš však, ak niekde povoľovať budeš
z nedbajstva. Chlapec totiž surová a mäkká hlina je.
Hneď teraz, teraz ponáhľať sa treba, stále ho
hrnčiarskym tvrdým kruhom utvárať. Lež tak je, ako kto chce
byť sebou. Dodrž sľub, je ťažké, čo si žiadam.
Tu ide už o dušu brata, aj o tvoju vlastnú.
Sľubuješ vernosť hodnú teba, príčinlivú horlivosť?

ASMENUS:
Ctihodný otče, sľubujem, ak len ma bude chcieť
poslúchať a tak nasledovať moje rady.

SV. JÁN:
Či teda poznáš známe slová Šalamúna?
Kto šetrí metlu, nenávidí svojho syna.^[36]
Vravel som, že sa utvárať má tvrdým hrnčiarskym
kruhom, veď mládenci sú ako z vosku poddajní
k nerestiam, vzdorní k svojim napomínateľom.^[37]
Rozvážny buď však. Keby si ho veľmi prísne začal
utvárať, útlu mládencovu dušu odradíš, bo úctou
a vľúdnosťou je ľahšie deti držať na uzde,
než donucovať strachom a či hádam metlou.^[38]
A podľa mojej mienky veľmi mýli sa ten,
čo verí, že tá ríša pevnejšia a významnejšia býva,
ktorá sa udržiava násilím, než ktorú spája
priateľstvo. Ale dávaj pozor, aby nebola tu
nevhodná miernosť, vľúdnosť nerozumná. Je miera
vo všetkých veciach, ďalej medze určité,
nemôže právo zostať za nimi, ni pred nimi.^[39]
No dávaj pozor, aby nedovolil si ho skaziť.
Počúvaj, chlapče, učiteľa, neprotiv sa.
Poslúchaj zbožné napomenutia, nuž ako sa
na tvoju povahu už patrí. V duši zrodila sa
mi veľká úfnosť v tvoje cnosti, aby Boží Duch
si mohol v tebe pripraviť raz príbytok. Ži teda
pokorný, skromný, mierny, veľmi zapálený
horlivou zbožnosťou, by Božím chrámom bol si sám.
A až sa ja sem vrátim, o tebe nech čujem
radostné veci. Nie je bezvýznamné to, čo Svätý Duch
mi vraví o tebe, aj predpovedá myseľ
znepokojená. Poslušnosť a vernosť sľúbiš
Kristovi, aj mne otcovi, aj tuná biskupovi?

AGAPETUS:
Sľubujem úprimne, môj otče ctihodný.

ASMENUS:
Aj ja, čo vo mne je len vernosti a svedomitosti.

SV. JÁN:
Je veru veľkou vecou správna výchova tých chlapcov.
Nuž zbohom! Nech je s vami Kristov pokoj, požehnanie
tiež jeho a nech vaše počínanie riadi.
A tak nech ráči túto celú cirkev láskavo
spravovať svojím Duchom, vo viere ju uchovávať,
vzájomnej láske, ako to aj patrí sa.

ASMENUS:
Učiteľ, magister náš učený, nuž vitaj!
Vitajte, ušľachtilí chlapci, zástup anjelský!
Sem pristúp, musím trošku s tebou pozhovárať sa!
Apoštol Ján tu tohto mládenca tak veľmi horlivo
mi zveril. Ja ho teraz tvojej starostlivosti zas
zverujem, ako mi ho zveril ten náš Apoštol Ján.
Ty ale urob všetko, aby niečo, čo sa
výchovy a či ozajstného vzdelávania
už týka, nechýbalo. Lebo nielen nám tu,
lež aj tam Kristu Pánu budete raz musieť vydať
svoj počet z vychovávateľstva. Neľahký
je úrad, ktorý zastávate — ozaj ťažký.

UČITEĽ:
Ctihodný otče v Kristu a môj pane, tento úrad ver
ma núti, aby som sa vôbec nevyvliekol
z bremena, ktoré kladie sa, keď tento prijíma sa.
Nuž teda veľmi rád ja tohto mládenčeka prijímam
a ak len počúvať chce moje poučenia,
nebudem ľutovať, nie, námahu a starostlivosť,
v ktorých nič chýbať nebude, len nech sa
ukáže učenlivý, pozorný a horlivý.
Čo povieš na to, mládenče, či sľúbiš mi ty,
že budeš usilovne učiť sa a poslušne
pestovať mravnosť? Čo mi na to odpovieš?

AGAPETUS:
Urobím, čo sa patrí na slušného, dobrého
mládenca, pokiaľ ide o mravy a štúdium,
nech na mňa v ničom nemôžeš sa sťažovať.

UČITEĽ:
Dôstojná reč je to. Rob, ako vravíš. Vo mne máš
verného učiteľa, čo ťa miluje.

ASMENUS:
Obaja teda statočne nech plnia svoje povinnosti.
Učiteľ, tohto celého ti zverujem. Ty
počet vydáš Bohu, Apoštolovi aj mne.

UČITEĽ:
Ctihodný biskup, pokiaľ ide o mňa, horlivo ja tak
urobím, by sa správne vzdelal, ako patrí sa.
Nuž čujme, dobrý mládenče, ty ako voláš sa?

AGAPETUS:
Rodičia moji meno Agapetus dali mi.

UČITEĽ:
No dobre. Ozaj šťastné, pekné meno dostal si,
totižto u Grékov to značí milovaný.
Zo všetkých síl sa teda, Agapetus, budeš musieť snažiť o to vždy,
len aby tvoje skutky boli zhodné s tým, čo
sa čaká od takého mena dobrého:
by bol si milovaný pre vzdelanie všetkými.

AGAPETUS:
Pravdaže, zo všetkých síl vždy sa budem usilovať,
a dúfam, že ty mojím pomocníkom budeš v tom.

UČITEĽ:
Lež i sám výzor tvojho tela ukazuje mi,
že máš v ňom ducha, ktorý sotva odvráti sa od Múz,
ba ani od umení krásnych, a to v takej miere,
že o tebe sa bude môcť riecť napokon, čo
sa vraví: V peknom tele veru býva pôvabná cnosť.^[40]
Lež počuj ešte iný verš od toho básnika:
Je pýcha v pekných, nuž tak krásu spupnosť nasleduje.^[41]
Nič nie je záhubnejšie pre žiakov, než je
sebectvo, ktoré mnohé povahy a duše ničí.

AGAPETUS:
Učiteľ, budem snažiť sa byť usilovným, horlivým.

UČITEĽ:
To miesto teraz zaujmeš, čo patrí ti.