ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vitajte, veľmi vzácni diváci, čo ste
tu prítomní, a námet tejto komédie
do svojich uší teraz dobre uložte!
Nuž Eusebius z Caesarey pekne opísal,
ak nemýlim sa, v hlave dvadsiatej druhej
Cirkevnej histórie a či Rozprávania tú
prekrásnu poviedku, no aj nie poviestku vraj
(tak totiž hovorí sám), v ktorej pripomína nám
ľúbezným, zbožným, prísnym slovom mládenca, čo ver
sa skazil miernou a priam zhovievavou výchovou
a napokon sa odvážil aj chodiť po zboji a lúpiť,
až potom svätý Apoštol Ján na správnu cestu ho
zaviedol a tak obrátil. A tu náš učiteľ^[29]
si veru vybral námet tejto komédie.^[30]
Nebudú chýbať ani takí, čo čin zhania,
že tento nepodujal sa na správnu prácu,
akoby azda nestačilo to, čo je tu
v posvätnej Histórii, z ktorej tento námet pochádza.
Viem, jeden iste vyčítať mi bude reč a štýl
a druhý zasa bude haniť niečo celkom iné.
Čo ale teda ďalej? Všetkým nikto nikdy
sa páčiť nemohol. No tento námet nesmierne
na nášho učiteľa zapôsobil.
Veď podľa príslovia je toľko zmyslov čo hláv.
Má každý svoju záľubu. A preto prosím ťa,
láskavý divák, priaznivý buď učiteľovi,
aj tejto komédii, ktorá sa tu predvádza.
Tú zložil on, by žiaci vzdelávali sa.
Ak uvidí, že jeho práca tebe zapáčila sa,
nuž potom azda ešte ďalšiu vytvorí a napíše,
vypracovanú starostlivejšie. Dnes touto
sa uspokojte a už posúďte ju zhovievavo,
diváci dobrotiví, vravím, dobrotiví.
To totiž privrávam sa dobrým, ušľachtilým.
Zlých málo všímame si či skôr nijakovsky.
Kto vierolomný dav, čo nie je dobrý, vrav,
by mohol pochváliť, a akože? Už stíchnite,
hľa, prichádza Ján s biskupom.^[31] Ján tohto vysvätil.