ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

AGAPETUS:
Žiaľ, tieto knihy, doparoma, nemohol som predať!
Nuž zbohom nech sú, fuj, fuj, nudné haraburdy, fuj!
Ja hanbím sa, že som v nich toľko času premrhal.

PHILEDONUS:
A tieto knihy, čo mi ostali zo všetkých,
zahodím. Zapríčinili mi toľko výprasku!

PARINUS:
Ostáva mi už tento jeden kalamár. Ja ho
zatratím a už zahodím preč ako
tie knihy. Zbohom nech je pero veľmi chudobnučké!
Je lepšie, no i dôstojnejšie toto pero, hľa!

(Ukáže kopiju.)

ACHARISTUS:
Svojimi nohami ja veru pošliapem hneď
tu tieto knihy! Tak ma teší kráčať v krásnych šatách!

AGAPETUS:
Za mužov pokladám vás. V novom stave buďte stále
horliví! Nože nehanebnosťou a zlobou
nech nikto neustúpi druhému! A teraz máte
chocholy^[119] vychvaľovať a viesť siahodlhé reči,
ba radšej chrliť slová útočné a výhražné.
Nech taký je, čo by vás obvinil, že mierne
všetkými ľuďmi opovrhujete, myslíte,
že okrem vás sú statok a či ľudské prízraky,
a len vy praví ľudia ste! Ak zachovávať
budete tieto pravidlá, tak horlivými
vojakmi stanete sa. Na prvom, čo stretneme dnes,
ukážeme, akými sme horlivými nováčikmi!
Kiež len už natrafíme na niekoľkých kupcov,
peniazmi hojne vystrojených! S nimi by sme
o mešec bojovali.

PARINUS:
Ak však budeme
rovnakí s nimi, čo sa počtu i síl týka.

AGAPETUS:
Budeme!
Odvážnym šťastie živí.^[120] Priberieme k sebe
aj iných vojakov, čo práve pochodujú sem k nám.
Ja týchto najmem za žold,^[121] no nie vysoký.
Rovnakí s rovnakými lanko spolčujú sa. Tak je
v prísloví. Rovný rovného si hľadá. Nože buďte
udatní v boji! Ja sám budem čakať na nepriateľa tu
v zálohe. A ty zabehni tam do tej húštiny!

PHILEDONUS:
Parinus, ty sa uchýliš sem,
ty ale, Acharistus, šikovne sa skryješ tam!

ASMENUS:
Kde trčí Agapetus, doparoma! Už tri dni
na vlastné oči som ho nevidel! Veru zdá sa, že
si dobrým strážcom mládeže! Čo odpovieš
mi? No vrav, ak chceš! Či si vari onemel?

UČITEĽ:
Čo riecť mám o Agapetovi, ktorý nehanbí sa
ver za nič, ani nikoho sa vôbec nebojí,
by ani nemyslí, že treba dodržiavať dáke
zákony? Jedna ovca prašivá, takto
sa vraví, nakazí aj celý ovčinec. Ak by
bol dlhšie v kŕdli žiakov, aj tie najušľachtilejšie
povahy mládencov on otrávil by zlými
príkladmi. Bol by záhubou a skazou gymnázia.
Ja viac sa teším, ako trúchlim, prisámbohu, že je het!

ASMENUS:
Sa tešíš? Neviem, čo mám teraz riecť. Vraj nákaza
mládeže! Ach, či myslíš, že si rozumný?

UČITEĽ:
To myslím. Biskup, čo by som sa netešil, že z kŕdľa mojich
študentov odišiel ten najbiednejší ničomník, čo
najsamprv zviedol už troch veľmi nádejných
mládencov, synov rodičov, čo statoční sú!
Určite kohokoľvek najlepšieho potom by
nakazil, keby nebol odišiel. Veru nevieš,
muž z koho stane sa! Hľa, rozpoviem ti o tých veľkých,
nesmiernych, obrovských a mrzkých činoch! Prednedávnom
som poslal niekoľkých, čo by ho priviedli hneď k nám
sem z jeho krčmy s tými tromi, ktorých si
pripojil ako druhov, by sa všetci napravili.
Ten lotor napadol ich v otvorenom boji, ako
len mohol, zdrapil, zmlátil, na smrť doriadil.

ASMENUS:
To tvojou vinou stalo sa! Ty dovolil si, aby
sa skazil! Vravím, ty sa vyhovárať nemôžeš!

UČITEĽ:
Je známy tento právny výrok: Kto dal podnet
na škodu, ten aj zapríčinil samu škodu —
alebo zdať sa iste bude, že bol aj jej
príčinou. Áno, nikoho viac obviňovať
netreba, ako teba, pane, že pil, že aj
miloval ten náš milý mládenec, skazený
prepychom! Ty si poskytoval na to výdavky
a bol si zhovievavý viac, než dobré, slušné je!

ASMENUS:
Ach, beda! Už tá tvoja reč je dcérou práva!
Sám si bol veľmi neschopný a nedbalosťou
si skazil syna Apoštolovho!^[122] Tak zdá sa,
že ty si zodpovedný Apoštolovi!

UČITEĽ:
Čo viac som urobiť mal, ako urobil som?

ASMENUS:
Za teba hanbím sa a ľútosť cítim. Či si to
skôr ozaj nezavetril, ani za celé štyri
mesiace, prv než vetroplach ten ušiel vojenčiť?

UČITEĽ:
Čo ty si nezavetril, milý biskup? Veď ten členom
bol tvojej rodiny! Ty iste mal si zavetriť skôr,
ak ty len ozaj riadne oňho si sa staral!

ASMENUS:
Hovoríš staral? Ničomník a blúznivec si!
Ja už sa s tebou dlhšie veru nechcem
rozprávať. Neskôr uvidíš! No daj si pozor, daj!

AGAPETUS:
Tí ľudia, ktorých tamto vidím, nie sú štyria?
Ach, zdá sa, že to vojaci sú! Prezrádza to
ich správanie a pestrofarebný šat. Oslovím ich?
Sú dobre ozbrojení. Hor sa k nim! Akú, vojaci,
tu máte robotu? A kam sa náhlite?
Či pána hľadáte? Vy zdáte sa mi udatní byť.

LISTA:
Pravdaže, pána hľadáme. Veď kvôli tomu
beháme po krajinách všetkých. Prosíme,
náš pane, obdaruj nás peniazom na cestu.

ANEMERUS:
My tvoji vojaci tak žiadame ťa, kapitán,
by neprepustil si nás bez daru. Ak by sme ti
však dajako na osoh mohli byť a poslúžiť ti,
v každučkom čase pripravení budeme.

AGAPETUS:
Ak páčilo by sa vám ostať u mňa niekoľko dní
za určitý žold, potom budem vaším pánom.

ANOSIUS:
Hovoríš správne. Niet nad to nič želateľnejšie.

PHILARGYRUS:
My radi svoju pomoc tebe ponúkneme.
Mať budeš nás na všetko celkom prichystaných.

AGAPETUS:
Hovoríš správne. Dám vám za to taký žold
zvyčajný, čo sa vojakom na mesiac dáva.
Ak chcete, hneď aj všetci vernosť prisahajte mi.

LISTA:
Podmienku prijímame a tak prisaháme ti,
že verní budeme ti, ba aj bdelí vo všetkom.

AGAPETUS:
Nuž teda prijímam vás za vojakov žoldnierov.
Začiatky neukazujú sa zlé. My hostí vyčkajme.
Nech každý udatne už svoje miesto zaujme!
No azda skoro budú tu, čo dožičia, by zimu
sme prežívali dôstojne a prebohatí.

EMPORUS:
Ach, neviem, čo to za zlé moja myseľ tuší priam
tu v týchto hustých lesoch! Poobzeraj sa!

PALINCAPELUS:
Aj na chrbte sa patrí oči mať.
Od strachu vlasy stoja mi a celý trasiem sa
tu v tejto pustatine osihotenej.

ECHMALOTUS:
Zaiste hlúpo urobili sme, že sami
sme túto cestu bez sprievodcu podnikli, a najmä však,
že je to miesto zlopovestné lúpežami.

EMPORUS:
Maj zbrane pripravené! Len pozri, ozbrojenci
smerujú sem k nám, na nás vyrútili sa!

PALINCAPELUS:
Hovoríš ozbrojenci? Nevidím. Či snívaš?

ECHMALOTUS:
Čo? Čo? Kde sú? To, Bože, nedopusť! Ó dobrotivý Bože!

AGAPETUS:
Odkiaľ a kamže idete, vy ničomníci biedni?
Vydajte ihneď počet, ak vám leží vaša spása
na srdci, ináč v túto hodinu hneď zomrieť musíte!

EMPORUS:
Čo zamýšľate s nami, milí mužovia?
Až sem sme túto svoju cestu vykonali
s počestným, dobrým úmyslom po hradskej kráľovskej.
Nikomu nechceli sme ublížiť, a to aj od vás
čakáme. Preto prepusťte nás bez ujmy —
tak prirodzené právo národov si žiada.

AGAPETUS:
Či vás ja prepustím, vy podlí mužovia,
zradcovia krajín, takisto aj ľudí,
čo odvolávať sa aj na práva, ak chcú bohovia,
sa odvažujú! Ľudské plemä zločinné a skazené!

PALINCAPELUS:
Ó kapitán, ty stonásobne veľký, dobrý mládenec,
hrdina, zaprisaháme ťa, aby si nás
ušetriť ráčil! Sotva sme sem prišli kvôli zrade
lež ozaj kvôli maličkému obchodovaniu,
čo máme s počestnými kupcami tu v Efeze.^[123]

AGAPETUS:
Mne zmieňuješ sa o kupcoch, ver najdaromnejšom
plemene ľudskom, aké kedy splodila zem!
Tá ľudská zberba, prameň hlúposti a bahnitý kal
všetkého zla! Hľa, priznávate, že ste takíto,
čo teda zaslúžene majú byť hneď usmrtení!

ECHMALOTUS:
Sme mešťania filipskí.^[124] Dobrý vodca, pusť nás!
Peňazí máme málo, alebo aj nijaké.

AGAPETUS:
Vy ste tí, ktorých hľadali sme. Šaty vyzleč si
a už aj chytro odrátaj nám svoje peniaze!

ECHMALOTUS:
Ja chudobný som mešťan. Čože ti dám? Sám nič nemám.
Prepusti chudobného muža, milý vodca!

PHILODONUS:
Nepusti ho! Dáš peniažteky alebo svoj život!

EMPORUS:
Ak niečo máme, naše je. To prečo by sme dali,
čo z lopotenia mnohého a námahy
povstalo? Nikdy to dnes neurobím! Radšej zomrieť
chcem, ako nehanebne o svoj majetok prísť!

PALINCAPELUS:
No ani ja sa nedám! Radšej aj to najhoršie zlo zakúsim!

PARINUS:
Tí veľmi bezočiví sú! Či nedáš naozaj?

ECHMALOTUS:
Som stratený, som zničený, som zhubený! Kam ujdem teraz
ja biedny? Čo len urobím? Pred očami už vidím smrť.
Ach, teba prosím, vodca! Hľa, zbraň odhadzujem! Hľa,
prosebne ruky k tebe spínam! A rád sa ti poddám!
Ach, ach, ty vodca najväčší, len ušetri ma!
Maj si aj tento batoh naplnený zlatom, ak chceš!
Nič okrem života si uchovať netúžim,
ó vodca! Čo ma vlečiete? Čo mlátite ma?

AGAPETUS:
Vy tohto vyzlečte a olúpte a zmárnite ho! (Echmalota)
Ja zasa udriem na tohto, hľa, kujona! (Empora) Dáš či nedáš?
Už povedz jedným slovíčkom, by vedel som!

EMPORUS:
Čo dá ten, čo nič nemá? Čože to len žiadate?

AGAPETUS:
Chceš, aby som to riekol jasnejšie? Zbraň odlož
prv, potom batoh! Navyše aj šaty vyzliekaj!

EMPORUS:
Počujem tvrdú reč. Čo zlé som vám ja urobil?

AGAPETUS:
Philedonus a Parinus, vy chopte sa tretieho. (Palincapela)
Ty ale, Acharistus, poď mne chytro pomáhať!

ECHMALOTUS:
Najmilší vodca, život, prosím, daruj mi!
Ach, vodca, vodca, pomôžže mne úbohému!
Mňa tvoji zabíjajú! Čo tak teší vás
krv prelievať? Čo osoží vám moja smrť?

EMPORUS:
Ja úbohý, čo dostal som sa do rúk tvojich, ach!
Veď toto násilie by zákon potrestať mal!

AGAPETUS:
Zas zmieňuješ sa o zákonoch a o právach?
Bodajže všetci bohovia ťa zahubili! Či azda myslíš,
že aj ja zákonov a práva bojím sa?
Už spoznáš, aký muž som, že si vôbec nectím
zákony cisára a všetkých národov! (Výstrel pušky.) Klesol
už na zem ako veľký vôľ. Hľa, ako zvalil sa!
Hľa, ako otvára tú papuľu! Ako
tie ústa kriví! Navyše aj toto prijmi! (Zotne hlavu mečom.)

PALINCAPELUS:
Ó otče premilý, ó moja sestra premilá,
už nikdy neuvidíte ma živého!
Ja do rúk Boha odporúčam svoju dušu.

ECHMALOTUS:
Najláskavejší vodca, vzývam ťa a prosím ťa,
už som dosť ranený! Mne život darujte!

AGAPETUS:
Tomuto teda život predĺžte bárs trošíčku,
s rukami tuho za chrbtom priviazanými k stromu.
A aby nekričal, do pysku zubadlo
vopchajte, kým len tohto, čo na odpor sa mi stavia,
už olúpeného aj života hneď zbavím! (Výstrel pušky.)

PALINCAPELUS:
Ó nebesá, ó zem, ó vek, ó mravy! Ty môj Bože!
Môj Bože, Bože! Pozri na mňa úbohého!

PARINUS:
Čo kričíš, lotor? Čože voláš na Boha?
On o teba sa veru stará, akoby
nič iné nemal na starosti! Nech ťa teraz však
on vyslobodí z našich rúk, ak jemu milý si!

LISTA:
Daj obe ruky za chrbát a vystri ich
poriadne! Prečo lopatky tak sťahuješ?

ANOSIUS:
Aj hlavu zdvihni, aby som ti touto reťazou krk
ovinul a to zubadlo priam do pysku ti vopchal!

ECHMALOTUS:
Ach, ach, ja stokrát a tisíckrát najnešťastnejší!
Ó drahý otče! Ó ty matka moja najmilšia!

PALINCAPELUS:
Ó Otče, Bože nezmerného milosrdenstva,
skrz tvojho Syna milovaného ťa vzývam,
biednemu pomôž, prosím ťa, ráč v tvŕdzi zachovať ma!

AGAPETUS:
Krič hlasitejšie, aby mohol vyslyšať ťa
ten tvoj Boh! Hádam spí alebo kdesi v krčme je.
Vlastnými rukami ja zaraz idem prebodnúť ťa tu,
ak ten tvoj Boh ťa nevyslobodí! Lež zdá sa mi,
že ďaleko je a že pomoc odkladá. Nuž radšej ty
udatne zomri, pripravený duševne! A tak teraz
natiahni hrdlo pod tento meč! Prečo otáľaš len?

PALINCAPELUS:
Keď nijako, ja úbohý, už smrti nemôžem ujsť
a u vás, naničhodní zbojníci, už nijaké
miestečko pre milosrdenstvo neostalo, ach,
nech vyplní sa vôľa Božia na mne, keď
tak jeho očiam zapáčilo sa! Ja nebojím
sa zomrieť, keďže Boží Syn smrť potupnú
na kríži podstúpil sám pre mňa úbohého.
Syn Boha živého, už tvojim rukám svoju
dušičku odporúčam! Bože pravdivý,
mňa biedneho si vykúpil! Tvoj dobrotivý
Duch^[125] do krajiny spravodlivej zavedie ma
skrz tvoju presvätú smrť, zasľúbenú milosť.
Neostanete bez odmeny svojej ani vy!
Už robte, čo len zamýšľate, tu som, pripravený už
pretrpieť všetko. Nedesí ma ani krutá smrť,
bo viem, že u Krista, čo milý Boží Syn je,
mám pripravený život lepší oveľa,
do ktorého sa touto smrťou vstupuje.
Násilník preukrutný, teba nebojím sa!
Bárs môžeš zabiť telo, ale dušu nezabiješ!
Ja túžim teda podstúpiť smrť a len s Kristom žiť si.

AGAPETUS:
Kto zomrieť chce, nuž tomu smrť nech nechýba!
No teda ži si s Kristom svojím a tak rovno zahyň! (Výstrel z pušky.)
Tie mŕtve telá ihneď odpracte do dákej jamy!
Ty ale poznášaj sem všetko, čo sme ukoristili! (Parinus)
Tá korisť je dosť rúča pre pazúry naše.
Ty vezmi si tie poskladané šaty! (Acharistus) Košeľu ty,
nech je to tvoja čiastka! (Philedonus) Čo však ostáva, nech je môj podiel!
Navyše peňazí dosť veľké množstvo je tu.
Kto chcel by porátať ich? Ja ich rozdelím do kôpok.
Nech tvoja je tá kôpka, tvoja tamtá, táto nech
je tvoja! Toto pre vojakov žold zas bude.
Čo ostáva, na všetko to si robím nárok ja.
Ja totiž som váš vodca, chrabrý, odvážny som,
ba zo všetkých vás mám aj najznamenitejšie
zásluhy. Takto ku hviezdam sa kráča, muži!
Či klamal som, či podviedol vás, chlapi moji?
Či nie je kratučká a celkom bez lopotenia
takáto cesta k bohatstvu? Len toto je ver život!
A toto je sa zmocniť vlády! Premocným sa
ja vládcom stanem zo dňa na deň. Hádam ako Krézus
si nahromadím bohatstvo. Ten radostný deň
si užívajme a do vôle dožičme si dnes!
Nebude nášmu hrdlu chýbať nič, nič z prepychu.

ANOSIUS:
Čo, vodca, chceš, aby sa s človekom tým stalo? Chytro
konajme, aby nepovedal, kto mu ublížil!

AGAPETUS:
Ten úspech v našej veci urobil ma zábudlivým.
Už choď a vytiahni mu z úst, čo jazyk hamuje!
Nech stojí pri strome, no ešte putom zviazaný,
by zahynul tam zasiahnutý streľbou gúľ
alebo šípmi, keď už povie, čo má povedať!
Ty zomrieš! Ak chceš dačo povedať, hneď povedz to!

ECHMALOTUS:
Ja prosím, zaprisahám ťa, môj vodca najchrabrejší,
by život si mi daroval, čo teraz tvoj je.
Nech tvoje je rýdze zlato, čo si vzal!
Sľubujem úprimne, že ti dám navyše,
a bez ľsti akejkoľvek, ale istotne a bezpečne,
až päťsto zlatých^[126] — a to do dvoch dní sa stane.
A ozaj nijakému človekovi nevyjavím,
čo stalo sa mi. Pred tým nech ma ochráni Boh!

AGAPETUS:
Hľa, ako pekne sľubovať vie, stonásobný
lotrisko! Aby si mňa, mojich zahubil,
pravdaže mňa a mojich druhov zaraz vyzradil!

ECHMALOTUS:
To nie! Vás nezradím, nech Kristus pomáha mi!
Na jeho kráľovstvo a milosť nechcel by som
prisahať krivo, hoc by som mal zomrieť tisíckrát!

AGAPETUS:
Čo mi tu krákaš meno Krista! Kto je to?

ECHMALOTUS:
Jediným Synom Božím je. Je Boh, i človek je,
ktorý nás svojou krvou vykúpil na kríži.

AGAPETUS:
Tú vieru ktorý učiteľ ťa učil, povedz!

ECHMALOTUS:
Tým učiteľom Ján bol, najväčší muž Boží,
čo Ježišovým učeníkom najmilší bol.
Kristovo slovo učí verejne v Efeze.
Priznávam tuná, že aj ja som jeho poslucháčom.

AGAPETUS:
Ty poznáš Apoštola Jána? Och, ty zradca!
Viem teraz, aký vyzvedač si, aký zradca si!
Zabite tohto človeka hneď! Neotáľajte!

ECHMALOTUS:
Čo hodné smrti som ja biedny riekol? Urobil?
Pre najvyššieho Boha ušetri ma ty,
ó vodca! Ja ver nie som zradca! To ak zistíte,
potom ma postihnite nezvyčajným mučením!

AGAPETUS:
Čo myslíš, Philedonus, veriť dá sa mu?

PHILEDONUS:
Muž celkom dobrý zdá sa to byť. Tak ho treba ušetriť.

PARINUS:
Nech v zajatí sa drží, dokiaľ neodráta nám,
čo sľúbil. Ukáže sa časom, aký je.

ACHARISTUS:
Súhlasím, aby žil, kým päťsto neodráta nám.

AGAPETUS:
Hľa, títo veľmi prosili, aby som ťa ušetril!
A tak ťa ušetrím, len keď mi sľúbiš, že chceš zaplatiť
tých päťsto zlatých, ale bez postranných úmyslov
a do dvoch dní. Či bez zlovoľnej ľsti sľubuješ?

ECHMALOTUS:
Dám tebe, vodca, a dám tvojim najpevnejší sľub.
A vďačný navyše som, ako najväčšmi len môžem byť.

AGAPETUS:
Ostaneš medzitým však naším zajatcom.

ECHMALOTUS:
Ostanem, vodca. Stadiaľto hneď pošlem posla.

PHILEDONUS:
Ten, ktorého som zabil, vodca, ešte ožil,
a teraz mŕtvy z jamy na útek sa chystá!

AGAPETUS:
Zadržte, zadržte a lapte ho a ku mne priveďte!
Čo je to? Ožívajú nám aj mŕtvoly?
Domnieval som sa, že si ozaj mŕtvy, dobrý muž! Už
nám chystáš novú zábavu! Nuž zomri znovu!
(Výstrel z pušky.)

EMPORUS:
Nech odpustí ti sám Boh, ktorý Otcom sirôt je
a Sudcom vdovíc! Otca odporúčam mu,
aj najmilovanejšiu matku odporúčam.
Už do rúk tvojich odovzdávam svoju dušu,
môj Kriste! Vykúpil si ma, môj Pane, Bože môj,
predrahocennou svojou krvou, Bože pravdivý!
Neumriem, ale v tebe budem v druhom živote žiť.
Už urob koniec. Pane, urob koniec mukám
a v smrti buďže pri mne aj so svojím Duchom,
by hrôza krutej smrti nevydesila ma!

AGAPETUS:
Človeka tohto prečo dlhým katovaním trápite,
keď zbytočne sa unúvate, ba aj z jeho
bolesti, neviem, akú rozkoš pociťujete?
Tak teda zomri! (Zotne mečom hlavu.) Hľa, už vydychuje rovno dušu!

ACHARISTUS:
Do vzduchu život pobral sa a duša odišla.

PARINUS:
Odkväcla hlava, jeho pery sú už bledé.

PHILARGYRUS:
Nos tuhne a už všetko na smrť ukazuje priam.

AGAPETUS:
Rozviažte teraz putá. Podľa svojich zvyklostí
ho pochovajte. Natrafí sa vám ver zaraz
už bohatšia zver, hádam aj misa so skvostnejším
pokrmom. Vytúžená korisť mi zas do sietí
upadne, ak ma srdce neklame. Nuž Fortúna
ty šťastná, dobrá buď, buď svojim naklonená, buď
láskavá, priaznivá a milá k svojim služobníkom!